recenzie.

A Dark Song

Andrej Gomora | 26. 9. 2017

0

7/10          

žáner:

ghost, independent, psycho

Ťahavo taživé kvílenie

Rýchlokurzy, rýchlokvasy, headliney miesto podrobných článkov, krátke komentáre namiesto obsiahlych recenzií. Všetko dnes chceme rýchlo a jednoducho. Bez námahy, bez potreby sústrediť sa či rovno sa viac ako pár minút venovať len jednej veci. Kde sú tie časy, keď si človek musel všetko oddrieť, a hlavne sa aj cenila schopnosť nehľadať vždy skratky a zjednodušenia. Niektoré veci totiž inak dosiahnuť nejde. Napríklad ani privolanie vlastného anjela strážneho, podľa filmu A Dark Song.

„Môže to trvať pol roka, jedlo by mala mať pripravené v dome najmenej na osem mesiacov.“

Nejde tu ani jednoducho o veľa peňazí, veľa času či podstúpenie rizika. Mladá žena musí obetovať všetko zároveň a ešte sa aj vystaviť množstvu bolesti a námahy. Nájde si odborníka, niekedy je vraj úspešný a inokedy nie. Kúpi si dom a keď ho raz muž uzavrie, nesmú z neho vyjsť. V žiadnom prípade, inak uviaznu naveky. Môže to trvať pol roka, jedlo by mala mať pripravené v dome najmenej na osem mesiacov. Je nevyhnutné, aby dodržiavala prísne pravidlá, musí sa nechať trápiť, vystavovať sa bolesti, robiť odporné veci. Chvíľami stráca presvedčenie aj odhodlanie, ani jej jediný spoločník sa nedá nazvať zrovna príjemným. Navyše je len ťažko vidieť dôkazy, že by to všetko malo zmysel. Prichádzajú nenápadne. A ona im musí skrátka veriť.

„Veríme, že nadprirodzené javy prídu, ale vlastne ani nevieme, čo si od nich máme sľubovať.“

Takto ubíjajúce vyvolávanie duchov sme tu veru ešte nemali. Bolo by celkom racionálne s hlavnou hrdinkou pochybovať, či duchársky odborník vie, čo robí. Film nás k tomu ale nevedie, práve odhodlanie hlavnej hrdinky aspoň spočiatku presviedča aj nás. Čo vnímame je len pomalý a náročný proces. Ťaživo na nás pôsobí presne tým, čím je, nemusíme sa zaoberať ani úprimnosťou snahy duchára a ani zmysluplnosťou toho, čo sa vo filme deje. Práve to odhodlanie, ochota podstúpiť čokoľvek by nám tak ako je zobrazená stačila na niečo na spôsob hororu. Na akékoľvek nadprirodzené javy si budeme musieť počkať. Veríme, že prídu, ale vlastne ani nevieme, čo si od nich máme sľubovať. Nie sú totiž vo filme tým hlavným. Tou sa javí byť samotná cesta k nim.

„Film nám dáva veľa priestoru na voľné úvahy, ku ktorým neponúkne jednoznačnú odpoveď.“

O hlavnej postave sa toho až tak veľa nedozvieme, ide skôr o náznaky a indície. Celkom presne nám dlho nevysvetlia ani dôvod, prečo celú procedúru podstupuje, v náznakoch sa dozvedáme tri rôzne, protirečivé motivácie. Netušíme, kto je, či je natoľko sebavedomá a odhodlaná, ako sa javí, a či ju skutočne môžeme vnímať ako príčetného človeka, čomu by v zásade jej počin veľmi nezodpovedal. Film nám dáva veľa priestoru na voľné úvahy, ku ktorým neponúkne jednoznačnú odpoveď. Nejde o to, že by sa snažil za každú cenu byť tajomným a miasť diváka. Hovorí len to, čo chce, zvyšok už preň nie je podstatný.

Divák musí byť pripravený na nečinnosť, na slabú priamočiarosť spádu a na minimálny vývoj v deji. Hrdinku týra zdĺhavý a nepríjemný proces, a presne ten by s ňou mal precítiť aj divák. Na pozadí vidíme smrť, vidíme temné sily, duchov a tajomné rituály. Dlho nevidíme ich výsledok, len ich samotná prítomnosť nám ponúka možnosť vstúpiť hlbšie do ženinej hlavy. Nech si vieme predstaviť, aké je asi jej rozpoloženie, keď sa k nim utieka, a ako sa asi cíti, keď kvôli nim toľko obetovala a vydáva sa takým útrapám. Potom, keď prídu duchovia, nejde vôbec o posun, šok, ani prekvapenie. Niečo si vydrela, teraz to konečne má. Kiežby sa z toho ešte vládala tešiť.

„Vnímame obraz skazy, úpadku či rezignovania na fyzické prostredie, to ustupuje nehmotným záležitostiam.“

Ako celkom dokonalý doplnok k tomu, čo vo filme prebieha, sa nám javí samotné prostredie. Írska krajina, hmly a močiare a uprostred nich opustený dom v nie najlepšom stave. Nádych romantickej krásy a samoty tu možno je, značne ho ale prekrýva iná samota, tá smutná a bezútešná. Vnímame skôr obraz skazy, úpadku či rezignovania na fyzické prostredie, to ustupuje nehmotným záležitostiam. Vyhotoveniu filmu je celkovo vynikajúce, vrátane hereckých výkonov aj výberu ich predstaviteľov, a celkom zodpovedá prepracovanému nezávislému filmu.

A Dark Song je silne psychologický duchársky horor, čo je rozhodne pomerne zvláštna kombinácia. Nepoužíva žiadne vyskakovačky ani ľakačky, napreduje pokojne, rovnomerne, temne a ťaživo. Výsledok určite nepoteší diváka túžiaceho po akcii či jednoduchej zábave. Ak ale máte chuť na niečo iné, niečo nepríjemné, svojím spôsobom hlboké a pritom zápletkou dokonale hororové, lepší zážitok až tak ľahko nenájdete.