hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

A Dark Song

Andrej Gomora | 26. 9. 2017
0
7/10          
žáner:
ghost, independent, psycho

Ťahavo taživé kvílenie


Rýchlokurzy, rýchlokvasy, headliney miesto podrobných článkov, krátke komentáre namiesto obsiahlych recenzií. Všetko dnes chceme rýchlo a jednoducho. Bez námahy, bez potreby sústrediť sa či rovno sa viac ako pár minút venovať len jednej veci. Kde sú tie časy, keď si človek musel všetko oddrieť, a hlavne sa aj cenila schopnosť nehľadať vždy skratky a zjednodušenia. Niektoré veci totiž inak dosiahnuť nejde. Napríklad ani privolanie vlastného anjela strážneho, podľa filmu A Dark Song.

„Môže to trvať pol roka, jedlo by mala mať pripravené v dome najmenej na osem mesiacov.“

Nejde tu ani jednoducho o veľa peňazí, veľa času či podstúpenie rizika. Mladá žena musí obetovať všetko zároveň a ešte sa aj vystaviť množstvu bolesti a námahy. Nájde si odborníka, niekedy je vraj úspešný a inokedy nie. Kúpi si dom a keď ho raz muž uzavrie, nesmú z neho vyjsť. V žiadnom prípade, inak uviaznu naveky. Môže to trvať pol roka, jedlo by mala mať pripravené v dome najmenej na osem mesiacov. Je nevyhnutné, aby dodržiavala prísne pravidlá, musí sa nechať trápiť, vystavovať sa bolesti, robiť odporné veci. Chvíľami stráca presvedčenie aj odhodlanie, ani jej jediný spoločník sa nedá nazvať zrovna príjemným. Navyše je len ťažko vidieť dôkazy, že by to všetko malo zmysel. Prichádzajú nenápadne. A ona im musí skrátka veriť.

„Veríme, že nadprirodzené javy prídu, ale vlastne ani nevieme, čo si od nich máme sľubovať.“

Takto ubíjajúce vyvolávanie duchov sme tu veru ešte nemali. Bolo by celkom racionálne s hlavnou hrdinkou pochybovať, či duchársky odborník vie, čo robí. Film nás k tomu ale nevedie, práve odhodlanie hlavnej hrdinky aspoň spočiatku presviedča aj nás. Čo vnímame je len pomalý a náročný proces. Ťaživo na nás pôsobí presne tým, čím je, nemusíme sa zaoberať ani úprimnosťou snahy duchára a ani zmysluplnosťou toho, čo sa vo filme deje. Práve to odhodlanie, ochota podstúpiť čokoľvek by nám tak ako je zobrazená stačila na niečo na spôsob hororu. Na akékoľvek nadprirodzené javy si budeme musieť počkať. Veríme, že prídu, ale vlastne ani nevieme, čo si od nich máme sľubovať. Nie sú totiž vo filme tým hlavným. Tou sa javí byť samotná cesta k nim.

„Film nám dáva veľa priestoru na voľné úvahy, ku ktorým neponúkne jednoznačnú odpoveď.“

O hlavnej postave sa toho až tak veľa nedozvieme, ide skôr o náznaky a indície. Celkom presne nám dlho nevysvetlia ani dôvod, prečo celú procedúru podstupuje, v náznakoch sa dozvedáme tri rôzne, protirečivé motivácie. Netušíme, kto je, či je natoľko sebavedomá a odhodlaná, ako sa javí, a či ju skutočne môžeme vnímať ako príčetného človeka, čomu by v zásade jej počin veľmi nezodpovedal. Film nám dáva veľa priestoru na voľné úvahy, ku ktorým neponúkne jednoznačnú odpoveď. Nejde o to, že by sa snažil za každú cenu byť tajomným a miasť diváka. Hovorí len to, čo chce, zvyšok už preň nie je podstatný.

Divák musí byť pripravený na nečinnosť, na slabú priamočiarosť spádu a na minimálny vývoj v deji. Hrdinku týra zdĺhavý a nepríjemný proces, a presne ten by s ňou mal precítiť aj divák. Na pozadí vidíme smrť, vidíme temné sily, duchov a tajomné rituály. Dlho nevidíme ich výsledok, len ich samotná prítomnosť nám ponúka možnosť vstúpiť hlbšie do ženinej hlavy. Nech si vieme predstaviť, aké je asi jej rozpoloženie, keď sa k nim utieka, a ako sa asi cíti, keď kvôli nim toľko obetovala a vydáva sa takým útrapám. Potom, keď prídu duchovia, nejde vôbec o posun, šok, ani prekvapenie. Niečo si vydrela, teraz to konečne má. Kiežby sa z toho ešte vládala tešiť.

„Vnímame obraz skazy, úpadku či rezignovania na fyzické prostredie, to ustupuje nehmotným záležitostiam.“

Ako celkom dokonalý doplnok k tomu, čo vo filme prebieha, sa nám javí samotné prostredie. Írska krajina, hmly a močiare a uprostred nich opustený dom v nie najlepšom stave. Nádych romantickej krásy a samoty tu možno je, značne ho ale prekrýva iná samota, tá smutná a bezútešná. Vnímame skôr obraz skazy, úpadku či rezignovania na fyzické prostredie, to ustupuje nehmotným záležitostiam. Vyhotoveniu filmu je celkovo vynikajúce, vrátane hereckých výkonov aj výberu ich predstaviteľov, a celkom zodpovedá prepracovanému nezávislému filmu.

A Dark Song je silne psychologický duchársky horor, čo je rozhodne pomerne zvláštna kombinácia. Nepoužíva žiadne vyskakovačky ani ľakačky, napreduje pokojne, rovnomerne, temne a ťaživo. Výsledok určite nepoteší diváka túžiaceho po akcii či jednoduchej zábave. Ak ale máte chuť na niečo iné, niečo nepríjemné, svojím spôsobom hlboké a pritom zápletkou dokonale hororové, lepší zážitok až tak ľahko nenájdete.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy