hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Aftershock

Andrej Gomora | 3. 6. 2014
0
2/10          
žáner:
eco-terror, exploitation, survival

Človek ako prírodná katastrofa


Výhrady voči Elimu Rothovi nemusia prameniť len z urazenej cti Slovákov. Kreativita s ktorou sa pustil do prekopávania hororového žánra nie je ďaleko od drzosti, s akou si prispôsobil prostredie našej krajiny pre svoj Hostel. Bezohľadné vyžívanie sa v brutalite za každú cenu a čistá koncentrácia na zobrazovanie čo najodpornejšieho násilia pôsobia prinajmenšom mierne primitívne, až zvrhlo. Ako keby horor mal útočiť len na naše najnižšie pudy, tak na čo sa budeme hrať. Film Aftershock Roth síce nerežíruje, no podieľal sa na produkcii, scenári a zahral si v ňom hlavnú úlohu. Čo od neho asi môžeme čakať?
 

„Ľudia zdiveli, rabujú a vraždia sa, cez rozpadnuté múry väzenia unikli na slobodu trestanci."

Dostať sa k hororu tu trvá dlho, veľmi dlho. Takmer polovica filmu je len reklama na dovolenku v Čile. Američan a dvaja miestni spolu cestujú, občas zájdu na nejakú prehliadku, no ich hlavný cieľ sú všemožné párty. V každom meste, každom klube, vonku a nakoniec aj v podzemí. Hneď na začiatku sa spoznajú s troma sympatickými slečnami, ruskou modelkou, bezstarostnou Američankou a jej ustráchanou nevlastnou sestrou. Američan je rozvedený a má malú dcéru, rád by sa odviazal, no čo narobí, starne. O nekončiacu zábavu sa stará Pollo, vďaka bohatému otcovi si vie všetko kúpiť a každý s ním túži byť kamarát. Koncom ich zábavy je párty niekde v jaskyniach. Američan s Pollom sa pohádajú, sestry sa rovno pobijú. V meste sa začne triasť zem. Klub sa celý zrúti, veľa ľudí rozpučia padajúce predmety. Keď sa partii podarí dostať von, ich problémy sa len začnú. Ľudia zdiveli, rabujú a vraždia sa, cez rozpadnuté múry väzenia unikli na slobodu trestanci. A alarm hlási prichádzajúcu cunami.

Prechod z naviazanej zábavy do neviazaného utrpenia prebehne až prekvapivo hladko. Pokope ich drží bezhraničná povrchnosť. Celá žúrová časť sa snaží len dokola pripomínať tú jednu charakterovú črtu, ktorú každej z postáv dopriala kreativita tvorcov. Inak ju ťahá len pekný vizuál, teda zabávajúci sa ľudia na party, prípadne nádherná krajina. Dokonca aj drobných incidentov je minimum, všetko sa vyvíja hladko. Len sestry sa hádajú, no aj v tomto ohľadne všetko ako keby bolo ako má byť. K nude sa tu nedostaneme, a nič ani vyslovene nedráždi.

„Mali by sme asi byť vďační rozpočtovým a technickým obmedzeniam, keďže tvorcovia išli nepochybne tak ďaleko ako sa dalo."

Násilie nenastupuje postupne, od prvej scény zemetrasenia v klube ide kam len vládze. Tu si ešte ponecháva aj komický nádych, tak asi bol mienený chlap, ktorý medzi ľuďmi naháňa svoju odtrhnutú ruku, až mu ju nakoniec ukradnú spolu s priateľkinou kabelkou. Keď človek zomrie, nie je to tragické, smutné a ani veľmi strašidelné. Podstatná je len násilnosť a efektnosť. Vrcholom sekvencie rozmliaždených je ochotná upratovačka, a jej pár sekundový pobyt na slobode po vyvedení našej partie. Gore tu, ani neskôr, nemá okúzľujúco realistické zobrazenie. Mali by sme asi byť vďační rozpočtovým a technickým obmedzeniam, keďže tvorcovia išli nepochybne tak ďaleko ako sa dalo. Už aj bez dokonalej explicitnosti je nechutností viac ako dosť.

„S dejom okolo samotného gore si robí asi také starosti ako porno so zbytočnosťami okolo sexu."

Zobrazenie ľudí ktorí akože stratili zábrany je veľmi prehnané i keď pripustíme, že ide o utečených väzňov. Film sa naplno ponára do bezbrehého cynizmu s jasným účelom. Dostať dokopy čo najviac násilia a brutality. Takže podľa autorov by sa behom hodiny od prírodnej katastrofy začali ľudia zabíjať, znásilňovať a zaživa upaľovať. Vďaka nástupu chaosu a neuveriteľnému správaniu postáv nie je atmosféra plná strachu. Vládne len znechutenie a ťaživosť zo stále dokola zobrazovaného násilia. Čo čakáme, pozeráme predsa gorno. S dejom okolo samotného gore si robí asi také starosti ako porno so zbytočnosťami okolo sexu. Preto tu máme len dva druhy postáv- sadistických grázlov a nezaujímavých štatistov ako objekty ich realizovania sa, prípadne obete vždy krvavo zaujímavých nehôd. S ničím iným scenár nepočíta.

Ak by si Aftershock pozrel príležitostný hororový divák, určite si dá po ňom od tohto žánra dlhú pauzu. Tento film si vyžaduje značne otupeného diváka aby mal vôbec chuť ho dopozerať. Baviť môže len skutočných fanúšikov brutality, ktorí horor hodnotia podľa množstva krutosti v ňom. Zostáva len dúfať, že toto nie je smer, ktorým sa ide žáner ďalej uberať a že Eli Roth skončí v zabudnutí na smetisku, podobne ako jeho veľký vzor Ruggero Deodato.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy