hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

Devil's Gate

Brána k podivnému zážitku

Pritom od začiatku sa zdá, že využité zložky nie sú celkom nezvládnuté. Niežeby fungovali dokonale, ale pôsobia minimálne sľubne, že ak by sme išli ďalej týmto smerom, mohli by sme sa mať na čo tešiť. Taký je úvod v štýle klasického hixploitationu. Chlapíkovi sa pokazí auto, vojde na pozemok s tabuľami o zákaze vstupu. Chytí sa do jednej aj do druhej pasce, začuje z pivnice vyhrážky. Čo viac môžeme chcieť. S vyšetrovaním sa to už začne zamotávať, hoci paradoxne, thrillerovo- dramatická zložka asi najmenej poľaví z úrovne až do konca. Jej problém bude skôr v celkovom kontexte filmu, do ktorého je zasadená. Ten je totiž zvláštny, veľmi zvláštny. Hlavné postavy sú každopádne zvládnuté bez závažnejších nedostatkov, vrátane veľmi uspokojujúceho stvárnenia.

7. 12. 2018

recenzie.

Aftershock

Andrej Gomora | 3. 6. 2014
0
2/10          
žáner:
eco-terror, exploitation, survival

Človek ako prírodná katastrofa


Výhrady voči Elimu Rothovi nemusia prameniť len z urazenej cti Slovákov. Kreativita s ktorou sa pustil do prekopávania hororového žánra nie je ďaleko od drzosti, s akou si prispôsobil prostredie našej krajiny pre svoj Hostel. Bezohľadné vyžívanie sa v brutalite za každú cenu a čistá koncentrácia na zobrazovanie čo najodpornejšieho násilia pôsobia prinajmenšom mierne primitívne, až zvrhlo. Ako keby horor mal útočiť len na naše najnižšie pudy, tak na čo sa budeme hrať. Film Aftershock Roth síce nerežíruje, no podieľal sa na produkcii, scenári a zahral si v ňom hlavnú úlohu. Čo od neho asi môžeme čakať?
 

„Ľudia zdiveli, rabujú a vraždia sa, cez rozpadnuté múry väzenia unikli na slobodu trestanci."

Dostať sa k hororu tu trvá dlho, veľmi dlho. Takmer polovica filmu je len reklama na dovolenku v Čile. Američan a dvaja miestni spolu cestujú, občas zájdu na nejakú prehliadku, no ich hlavný cieľ sú všemožné párty. V každom meste, každom klube, vonku a nakoniec aj v podzemí. Hneď na začiatku sa spoznajú s troma sympatickými slečnami, ruskou modelkou, bezstarostnou Američankou a jej ustráchanou nevlastnou sestrou. Američan je rozvedený a má malú dcéru, rád by sa odviazal, no čo narobí, starne. O nekončiacu zábavu sa stará Pollo, vďaka bohatému otcovi si vie všetko kúpiť a každý s ním túži byť kamarát. Koncom ich zábavy je párty niekde v jaskyniach. Američan s Pollom sa pohádajú, sestry sa rovno pobijú. V meste sa začne triasť zem. Klub sa celý zrúti, veľa ľudí rozpučia padajúce predmety. Keď sa partii podarí dostať von, ich problémy sa len začnú. Ľudia zdiveli, rabujú a vraždia sa, cez rozpadnuté múry väzenia unikli na slobodu trestanci. A alarm hlási prichádzajúcu cunami.

Prechod z naviazanej zábavy do neviazaného utrpenia prebehne až prekvapivo hladko. Pokope ich drží bezhraničná povrchnosť. Celá žúrová časť sa snaží len dokola pripomínať tú jednu charakterovú črtu, ktorú každej z postáv dopriala kreativita tvorcov. Inak ju ťahá len pekný vizuál, teda zabávajúci sa ľudia na party, prípadne nádherná krajina. Dokonca aj drobných incidentov je minimum, všetko sa vyvíja hladko. Len sestry sa hádajú, no aj v tomto ohľadne všetko ako keby bolo ako má byť. K nude sa tu nedostaneme, a nič ani vyslovene nedráždi.

„Mali by sme asi byť vďační rozpočtovým a technickým obmedzeniam, keďže tvorcovia išli nepochybne tak ďaleko ako sa dalo."

Násilie nenastupuje postupne, od prvej scény zemetrasenia v klube ide kam len vládze. Tu si ešte ponecháva aj komický nádych, tak asi bol mienený chlap, ktorý medzi ľuďmi naháňa svoju odtrhnutú ruku, až mu ju nakoniec ukradnú spolu s priateľkinou kabelkou. Keď človek zomrie, nie je to tragické, smutné a ani veľmi strašidelné. Podstatná je len násilnosť a efektnosť. Vrcholom sekvencie rozmliaždených je ochotná upratovačka, a jej pár sekundový pobyt na slobode po vyvedení našej partie. Gore tu, ani neskôr, nemá okúzľujúco realistické zobrazenie. Mali by sme asi byť vďační rozpočtovým a technickým obmedzeniam, keďže tvorcovia išli nepochybne tak ďaleko ako sa dalo. Už aj bez dokonalej explicitnosti je nechutností viac ako dosť.

„S dejom okolo samotného gore si robí asi také starosti ako porno so zbytočnosťami okolo sexu."

Zobrazenie ľudí ktorí akože stratili zábrany je veľmi prehnané i keď pripustíme, že ide o utečených väzňov. Film sa naplno ponára do bezbrehého cynizmu s jasným účelom. Dostať dokopy čo najviac násilia a brutality. Takže podľa autorov by sa behom hodiny od prírodnej katastrofy začali ľudia zabíjať, znásilňovať a zaživa upaľovať. Vďaka nástupu chaosu a neuveriteľnému správaniu postáv nie je atmosféra plná strachu. Vládne len znechutenie a ťaživosť zo stále dokola zobrazovaného násilia. Čo čakáme, pozeráme predsa gorno. S dejom okolo samotného gore si robí asi také starosti ako porno so zbytočnosťami okolo sexu. Preto tu máme len dva druhy postáv- sadistických grázlov a nezaujímavých štatistov ako objekty ich realizovania sa, prípadne obete vždy krvavo zaujímavých nehôd. S ničím iným scenár nepočíta.

Ak by si Aftershock pozrel príležitostný hororový divák, určite si dá po ňom od tohto žánra dlhú pauzu. Tento film si vyžaduje značne otupeného diváka aby mal vôbec chuť ho dopozerať. Baviť môže len skutočných fanúšikov brutality, ktorí horor hodnotia podľa množstva krutosti v ňom. Zostáva len dúfať, že toto nie je smer, ktorým sa ide žáner ďalej uberať a že Eli Roth skončí v zabudnutí na smetisku, podobne ako jeho veľký vzor Ruggero Deodato.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy