hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Aftershock

Andrej Gomora | 3. 6. 2014
0
2/10          
žáner:
eco-terror, exploitation, survival

Človek ako prírodná katastrofa


Výhrady voči Elimu Rothovi nemusia prameniť len z urazenej cti Slovákov. Kreativita s ktorou sa pustil do prekopávania hororového žánra nie je ďaleko od drzosti, s akou si prispôsobil prostredie našej krajiny pre svoj Hostel. Bezohľadné vyžívanie sa v brutalite za každú cenu a čistá koncentrácia na zobrazovanie čo najodpornejšieho násilia pôsobia prinajmenšom mierne primitívne, až zvrhlo. Ako keby horor mal útočiť len na naše najnižšie pudy, tak na čo sa budeme hrať. Film Aftershock Roth síce nerežíruje, no podieľal sa na produkcii, scenári a zahral si v ňom hlavnú úlohu. Čo od neho asi môžeme čakať?
 

„Ľudia zdiveli, rabujú a vraždia sa, cez rozpadnuté múry väzenia unikli na slobodu trestanci."

Dostať sa k hororu tu trvá dlho, veľmi dlho. Takmer polovica filmu je len reklama na dovolenku v Čile. Američan a dvaja miestni spolu cestujú, občas zájdu na nejakú prehliadku, no ich hlavný cieľ sú všemožné párty. V každom meste, každom klube, vonku a nakoniec aj v podzemí. Hneď na začiatku sa spoznajú s troma sympatickými slečnami, ruskou modelkou, bezstarostnou Američankou a jej ustráchanou nevlastnou sestrou. Američan je rozvedený a má malú dcéru, rád by sa odviazal, no čo narobí, starne. O nekončiacu zábavu sa stará Pollo, vďaka bohatému otcovi si vie všetko kúpiť a každý s ním túži byť kamarát. Koncom ich zábavy je párty niekde v jaskyniach. Američan s Pollom sa pohádajú, sestry sa rovno pobijú. V meste sa začne triasť zem. Klub sa celý zrúti, veľa ľudí rozpučia padajúce predmety. Keď sa partii podarí dostať von, ich problémy sa len začnú. Ľudia zdiveli, rabujú a vraždia sa, cez rozpadnuté múry väzenia unikli na slobodu trestanci. A alarm hlási prichádzajúcu cunami.

Prechod z naviazanej zábavy do neviazaného utrpenia prebehne až prekvapivo hladko. Pokope ich drží bezhraničná povrchnosť. Celá žúrová časť sa snaží len dokola pripomínať tú jednu charakterovú črtu, ktorú každej z postáv dopriala kreativita tvorcov. Inak ju ťahá len pekný vizuál, teda zabávajúci sa ľudia na party, prípadne nádherná krajina. Dokonca aj drobných incidentov je minimum, všetko sa vyvíja hladko. Len sestry sa hádajú, no aj v tomto ohľadne všetko ako keby bolo ako má byť. K nude sa tu nedostaneme, a nič ani vyslovene nedráždi.

„Mali by sme asi byť vďační rozpočtovým a technickým obmedzeniam, keďže tvorcovia išli nepochybne tak ďaleko ako sa dalo."

Násilie nenastupuje postupne, od prvej scény zemetrasenia v klube ide kam len vládze. Tu si ešte ponecháva aj komický nádych, tak asi bol mienený chlap, ktorý medzi ľuďmi naháňa svoju odtrhnutú ruku, až mu ju nakoniec ukradnú spolu s priateľkinou kabelkou. Keď človek zomrie, nie je to tragické, smutné a ani veľmi strašidelné. Podstatná je len násilnosť a efektnosť. Vrcholom sekvencie rozmliaždených je ochotná upratovačka, a jej pár sekundový pobyt na slobode po vyvedení našej partie. Gore tu, ani neskôr, nemá okúzľujúco realistické zobrazenie. Mali by sme asi byť vďační rozpočtovým a technickým obmedzeniam, keďže tvorcovia išli nepochybne tak ďaleko ako sa dalo. Už aj bez dokonalej explicitnosti je nechutností viac ako dosť.

„S dejom okolo samotného gore si robí asi také starosti ako porno so zbytočnosťami okolo sexu."

Zobrazenie ľudí ktorí akože stratili zábrany je veľmi prehnané i keď pripustíme, že ide o utečených väzňov. Film sa naplno ponára do bezbrehého cynizmu s jasným účelom. Dostať dokopy čo najviac násilia a brutality. Takže podľa autorov by sa behom hodiny od prírodnej katastrofy začali ľudia zabíjať, znásilňovať a zaživa upaľovať. Vďaka nástupu chaosu a neuveriteľnému správaniu postáv nie je atmosféra plná strachu. Vládne len znechutenie a ťaživosť zo stále dokola zobrazovaného násilia. Čo čakáme, pozeráme predsa gorno. S dejom okolo samotného gore si robí asi také starosti ako porno so zbytočnosťami okolo sexu. Preto tu máme len dva druhy postáv- sadistických grázlov a nezaujímavých štatistov ako objekty ich realizovania sa, prípadne obete vždy krvavo zaujímavých nehôd. S ničím iným scenár nepočíta.

Ak by si Aftershock pozrel príležitostný hororový divák, určite si dá po ňom od tohto žánra dlhú pauzu. Tento film si vyžaduje značne otupeného diváka aby mal vôbec chuť ho dopozerať. Baviť môže len skutočných fanúšikov brutality, ktorí horor hodnotia podľa množstva krutosti v ňom. Zostáva len dúfať, že toto nie je smer, ktorým sa ide žáner ďalej uberať a že Eli Roth skončí v zabudnutí na smetisku, podobne ako jeho veľký vzor Ruggero Deodato.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy