hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

recenzie.

Aftershock

Andrej Gomora | 3. 6. 2014
0
2/10          
žáner:
eco-terror, exploitation, survival

Človek ako prírodná katastrofa


Výhrady voči Elimu Rothovi nemusia prameniť len z urazenej cti Slovákov. Kreativita s ktorou sa pustil do prekopávania hororového žánra nie je ďaleko od drzosti, s akou si prispôsobil prostredie našej krajiny pre svoj Hostel. Bezohľadné vyžívanie sa v brutalite za každú cenu a čistá koncentrácia na zobrazovanie čo najodpornejšieho násilia pôsobia prinajmenšom mierne primitívne, až zvrhlo. Ako keby horor mal útočiť len na naše najnižšie pudy, tak na čo sa budeme hrať. Film Aftershock Roth síce nerežíruje, no podieľal sa na produkcii, scenári a zahral si v ňom hlavnú úlohu. Čo od neho asi môžeme čakať?
 

„Ľudia zdiveli, rabujú a vraždia sa, cez rozpadnuté múry väzenia unikli na slobodu trestanci."

Dostať sa k hororu tu trvá dlho, veľmi dlho. Takmer polovica filmu je len reklama na dovolenku v Čile. Američan a dvaja miestni spolu cestujú, občas zájdu na nejakú prehliadku, no ich hlavný cieľ sú všemožné párty. V každom meste, každom klube, vonku a nakoniec aj v podzemí. Hneď na začiatku sa spoznajú s troma sympatickými slečnami, ruskou modelkou, bezstarostnou Američankou a jej ustráchanou nevlastnou sestrou. Američan je rozvedený a má malú dcéru, rád by sa odviazal, no čo narobí, starne. O nekončiacu zábavu sa stará Pollo, vďaka bohatému otcovi si vie všetko kúpiť a každý s ním túži byť kamarát. Koncom ich zábavy je párty niekde v jaskyniach. Američan s Pollom sa pohádajú, sestry sa rovno pobijú. V meste sa začne triasť zem. Klub sa celý zrúti, veľa ľudí rozpučia padajúce predmety. Keď sa partii podarí dostať von, ich problémy sa len začnú. Ľudia zdiveli, rabujú a vraždia sa, cez rozpadnuté múry väzenia unikli na slobodu trestanci. A alarm hlási prichádzajúcu cunami.

Prechod z naviazanej zábavy do neviazaného utrpenia prebehne až prekvapivo hladko. Pokope ich drží bezhraničná povrchnosť. Celá žúrová časť sa snaží len dokola pripomínať tú jednu charakterovú črtu, ktorú každej z postáv dopriala kreativita tvorcov. Inak ju ťahá len pekný vizuál, teda zabávajúci sa ľudia na party, prípadne nádherná krajina. Dokonca aj drobných incidentov je minimum, všetko sa vyvíja hladko. Len sestry sa hádajú, no aj v tomto ohľadne všetko ako keby bolo ako má byť. K nude sa tu nedostaneme, a nič ani vyslovene nedráždi.

„Mali by sme asi byť vďační rozpočtovým a technickým obmedzeniam, keďže tvorcovia išli nepochybne tak ďaleko ako sa dalo."

Násilie nenastupuje postupne, od prvej scény zemetrasenia v klube ide kam len vládze. Tu si ešte ponecháva aj komický nádych, tak asi bol mienený chlap, ktorý medzi ľuďmi naháňa svoju odtrhnutú ruku, až mu ju nakoniec ukradnú spolu s priateľkinou kabelkou. Keď človek zomrie, nie je to tragické, smutné a ani veľmi strašidelné. Podstatná je len násilnosť a efektnosť. Vrcholom sekvencie rozmliaždených je ochotná upratovačka, a jej pár sekundový pobyt na slobode po vyvedení našej partie. Gore tu, ani neskôr, nemá okúzľujúco realistické zobrazenie. Mali by sme asi byť vďační rozpočtovým a technickým obmedzeniam, keďže tvorcovia išli nepochybne tak ďaleko ako sa dalo. Už aj bez dokonalej explicitnosti je nechutností viac ako dosť.

„S dejom okolo samotného gore si robí asi také starosti ako porno so zbytočnosťami okolo sexu."

Zobrazenie ľudí ktorí akože stratili zábrany je veľmi prehnané i keď pripustíme, že ide o utečených väzňov. Film sa naplno ponára do bezbrehého cynizmu s jasným účelom. Dostať dokopy čo najviac násilia a brutality. Takže podľa autorov by sa behom hodiny od prírodnej katastrofy začali ľudia zabíjať, znásilňovať a zaživa upaľovať. Vďaka nástupu chaosu a neuveriteľnému správaniu postáv nie je atmosféra plná strachu. Vládne len znechutenie a ťaživosť zo stále dokola zobrazovaného násilia. Čo čakáme, pozeráme predsa gorno. S dejom okolo samotného gore si robí asi také starosti ako porno so zbytočnosťami okolo sexu. Preto tu máme len dva druhy postáv- sadistických grázlov a nezaujímavých štatistov ako objekty ich realizovania sa, prípadne obete vždy krvavo zaujímavých nehôd. S ničím iným scenár nepočíta.

Ak by si Aftershock pozrel príležitostný hororový divák, určite si dá po ňom od tohto žánra dlhú pauzu. Tento film si vyžaduje značne otupeného diváka aby mal vôbec chuť ho dopozerať. Baviť môže len skutočných fanúšikov brutality, ktorí horor hodnotia podľa množstva krutosti v ňom. Zostáva len dúfať, že toto nie je smer, ktorým sa ide žáner ďalej uberať a že Eli Roth skončí v zabudnutí na smetisku, podobne ako jeho veľký vzor Ruggero Deodato.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy