hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Alien: Covenant

Andrej Gomora | 24. 5. 2017
0
5/10          
žáner:
action, alien, sci-fi

Zložitý príbeh a veľa zbytočných rečí


Rýpať sa v klasike je vždy nebezpečné. Aj keď tak činí jej otec. Votrelec je navyše pomerne špecifická klasika, každý jeden z troch pôvodných dielov vytvoril iný režisér, a ani jednému nechýba známe meno. Prvýkrát sme sa k votrelcom vrátili pred pár rokmi prvým, voľnejším prequelom s názvom Prometheus. K tomu teraz prichádza priame napojenie na prvý diel z roku 1979 a ďalšia snaha tému znova vyžmýkať. Volá sa Votrelec: Covenant.

„Dej totiž rozhodne nechce byť jednoduchý, snaží sa priniesť hĺbku, vyhnúť sa príliš primitívnemu opakovaniu už videného.“

Úvod je filozofický, stvorenie sa zhovára so svojím stvoriteľom. Filozofie nakoniec bude vo filme dosť, možno aj viac, ako by sa žiadalo. Dej totiž rozhodne nechce byť jednoduchý, snaží sa priniesť hĺbku, vyhnúť sa príliš primitívnemu opakovaniu už videného. Čo je v zásade pozitívne aj pochopiteľné. Zatiaľ tu máme loď s kolonistami, cestujú osídliť novú planétu. Po nehode svoj plán prehodnotia, nájdu inú, bližšiu, ešte nádejnejšiu. Javí sa prázdna, bez života, hoci podmienky preň tam sú, dokonca aj známky existencie predošlých osídlovateľov. Nakoniec nájdu monštrá, ale aj androida, ktorý spolu s nimi planétu obýva. Náhodou?

Pýtať sa, nakoľko chceme skutočne počuť celú históriu vzniku votrelcov, a čo všetko nám kvôli nej nebude sedieť, je skôr záležitosť širšieho kontextu. Zlí mimozemšťania vždy existovali, pre účel hororu stačia ich kovové zuby a striekajúca kyselina. Convenant ale svoju zápletku stavia práve na vysvetlení pôvodu nebezpečných stvorení. Radšej sa netrápme tým, či nám kazí pôvodné diela. Aj v rámci samotného filmu a izolovaného dojmu z jeho pozerania to s ňou nie je príliš slávne. Veľa sa rozpráva, padá veľa metafor, obrazov aj zložitých myšlienok. Možno sa niekomu budú páčiť, hoci samé o sebe tiež za veľa nestoja. Hlavne ale veľmi nefungujú ako súčasť filmu. Skôr sa skutočne zdá, ako keby ten potreboval byť skrátka o niečom, obsahovať niečo zložité a hlboké, nech už je to čokoľvek.

„Nejde celkom o nudu, skôr máme pocit, že sa zbytočne zabíja čas, počas ktorého by sme radi sledovali niečo iné.“

Ďalší problém je, že hluchých pasáží je viac, a neobmedzujú sa len na tie filozofické. Film je nakoniec predsa výborne spracovaný, krásne je prostredie, funguje aj samotná loď. Príliš často sa ale nič nedeje, nikam sa neposúvame po žiadnej stránke, sledujeme len celkom bezvýznamné činy postáv. Nejde celkom o nudu, skôr máme pocit, že sa zbytočne zabíja čas, počas ktorého by sme radi sledovali niečo iné. Keď už sme sa vybrali na horor či scifi. So správaním postáv to navyše nie je zrovna slávne v priebehu celého filmu, a to v pokoji aj v akcii. Často sa správajú hlúpo, nelogicky, iracionálne, silene a divákovi to skôr či neskôr musí do určitej miery začať prekážať.

„Čo z filmu pôsobí najviac je ale stále komplikovaná zápletka a filozofia o stvorení.“

Podarí sa predovšetkým prvá hororová sekvencia, a to skutočne nad očakávania. Nie je len strašidelná a napínavá, podarí sa jej udržať si počas niekoľkých minút obdivuhodné tempo, pritom vôbec nezachádza do nezmyslov či chaosu. Kiežby sme takých videli viac. Film možno dúfal, že sa mu podarí vybudovať atmosféru, v ktorej aj skutky s kratším zobrazením dokážu zapôsobiť. Tak sa ale deje vo veľmi obmedzenej miere. Áno, párkrát sa ešte zľakneme, príde pár súbojov aj naháňačiek. Niektoré sa podaria viac, iné menej. Čo z filmu pôsobí najviac je ale stále komplikovaná zápletka a filozofia o stvorení. Tu skrátka nemohlo ísť o jednoduché vyvražďovanie a boj o prežitie. Dielo muselo byť o niečom inom, čo sa ale celkom nepodarilo. Zostala tá trocha hororu a scifi. Na dielo s tak slávnym menom a režisérom je to výrazne málo.

Votrelec: Covenant to ako nasledovník klasiky určite nemohol mať ľahké, nakoniec sa ale možno rozhodol byť až príliš ambiciózny. Či iný. Po stránke zápletky všetko prekopáva a skutočne ťažko očakávať, že niektorý fanúšik by to vnímal ako prínos pre sériu ako celok. Čo by sa mu možno aj dalo odpustiť. Len keby bol trochu viac zaujímavý. A strašidelný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok