hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

The Wind

Zlovestná hrozba vanie prériou

Nelineárne rozprávanie v tomto prípade diváka napred predovšetkým zmätie. Tak už to býva, keď sú mu predostreté udalosti, ktoré v danej chvíli nemá šancu pochopiť, navyše ak nasledujú rýchlo za sebou. Nie sme vôbec ďaleko od zostrihov, aké sa používajú na úvod epizód seriálov, aby zopakovali, čo sme už videli. Daným štýlom bude film pokračovať, jednotlivé sekvencie akurát nadobudnú mierne znesiteľnejšiu dĺžku. Film dopozeráte, a zrazu budete cítiť potrebu ho pozerať znova, pretože vám konečne došlo, čo sa to vtedy na začiatku odohralo, a už by ste si tú scénu vedeli aj užiť. Nielen na ňu nechápavo pozerať. Tak to celé nejako previalo, ako The Wind.

24. 6. 2019

recenzie.

Alien: Covenant

Andrej Gomora | 24. 5. 2017
0
5/10          
žáner:
action, alien, sci-fi

Zložitý príbeh a veľa zbytočných rečí


Rýpať sa v klasike je vždy nebezpečné. Aj keď tak činí jej otec. Votrelec je navyše pomerne špecifická klasika, každý jeden z troch pôvodných dielov vytvoril iný režisér, a ani jednému nechýba známe meno. Prvýkrát sme sa k votrelcom vrátili pred pár rokmi prvým, voľnejším prequelom s názvom Prometheus. K tomu teraz prichádza priame napojenie na prvý diel z roku 1979 a ďalšia snaha tému znova vyžmýkať. Volá sa Votrelec: Covenant.

„Dej totiž rozhodne nechce byť jednoduchý, snaží sa priniesť hĺbku, vyhnúť sa príliš primitívnemu opakovaniu už videného.“

Úvod je filozofický, stvorenie sa zhovára so svojím stvoriteľom. Filozofie nakoniec bude vo filme dosť, možno aj viac, ako by sa žiadalo. Dej totiž rozhodne nechce byť jednoduchý, snaží sa priniesť hĺbku, vyhnúť sa príliš primitívnemu opakovaniu už videného. Čo je v zásade pozitívne aj pochopiteľné. Zatiaľ tu máme loď s kolonistami, cestujú osídliť novú planétu. Po nehode svoj plán prehodnotia, nájdu inú, bližšiu, ešte nádejnejšiu. Javí sa prázdna, bez života, hoci podmienky preň tam sú, dokonca aj známky existencie predošlých osídlovateľov. Nakoniec nájdu monštrá, ale aj androida, ktorý spolu s nimi planétu obýva. Náhodou?

Pýtať sa, nakoľko chceme skutočne počuť celú históriu vzniku votrelcov, a čo všetko nám kvôli nej nebude sedieť, je skôr záležitosť širšieho kontextu. Zlí mimozemšťania vždy existovali, pre účel hororu stačia ich kovové zuby a striekajúca kyselina. Convenant ale svoju zápletku stavia práve na vysvetlení pôvodu nebezpečných stvorení. Radšej sa netrápme tým, či nám kazí pôvodné diela. Aj v rámci samotného filmu a izolovaného dojmu z jeho pozerania to s ňou nie je príliš slávne. Veľa sa rozpráva, padá veľa metafor, obrazov aj zložitých myšlienok. Možno sa niekomu budú páčiť, hoci samé o sebe tiež za veľa nestoja. Hlavne ale veľmi nefungujú ako súčasť filmu. Skôr sa skutočne zdá, ako keby ten potreboval byť skrátka o niečom, obsahovať niečo zložité a hlboké, nech už je to čokoľvek.

„Nejde celkom o nudu, skôr máme pocit, že sa zbytočne zabíja čas, počas ktorého by sme radi sledovali niečo iné.“

Ďalší problém je, že hluchých pasáží je viac, a neobmedzujú sa len na tie filozofické. Film je nakoniec predsa výborne spracovaný, krásne je prostredie, funguje aj samotná loď. Príliš často sa ale nič nedeje, nikam sa neposúvame po žiadnej stránke, sledujeme len celkom bezvýznamné činy postáv. Nejde celkom o nudu, skôr máme pocit, že sa zbytočne zabíja čas, počas ktorého by sme radi sledovali niečo iné. Keď už sme sa vybrali na horor či scifi. So správaním postáv to navyše nie je zrovna slávne v priebehu celého filmu, a to v pokoji aj v akcii. Často sa správajú hlúpo, nelogicky, iracionálne, silene a divákovi to skôr či neskôr musí do určitej miery začať prekážať.

„Čo z filmu pôsobí najviac je ale stále komplikovaná zápletka a filozofia o stvorení.“

Podarí sa predovšetkým prvá hororová sekvencia, a to skutočne nad očakávania. Nie je len strašidelná a napínavá, podarí sa jej udržať si počas niekoľkých minút obdivuhodné tempo, pritom vôbec nezachádza do nezmyslov či chaosu. Kiežby sme takých videli viac. Film možno dúfal, že sa mu podarí vybudovať atmosféru, v ktorej aj skutky s kratším zobrazením dokážu zapôsobiť. Tak sa ale deje vo veľmi obmedzenej miere. Áno, párkrát sa ešte zľakneme, príde pár súbojov aj naháňačiek. Niektoré sa podaria viac, iné menej. Čo z filmu pôsobí najviac je ale stále komplikovaná zápletka a filozofia o stvorení. Tu skrátka nemohlo ísť o jednoduché vyvražďovanie a boj o prežitie. Dielo muselo byť o niečom inom, čo sa ale celkom nepodarilo. Zostala tá trocha hororu a scifi. Na dielo s tak slávnym menom a režisérom je to výrazne málo.

Votrelec: Covenant to ako nasledovník klasiky určite nemohol mať ľahké, nakoniec sa ale možno rozhodol byť až príliš ambiciózny. Či iný. Po stránke zápletky všetko prekopáva a skutočne ťažko očakávať, že niektorý fanúšik by to vnímal ako prínos pre sériu ako celok. Čo by sa mu možno aj dalo odpustiť. Len keby bol trochu viac zaujímavý. A strašidelný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok