hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Alien: Covenant

Andrej Gomora | 24. 5. 2017
0
5/10          
žáner:
action, alien, sci-fi

Zložitý príbeh a veľa zbytočných rečí


Rýpať sa v klasike je vždy nebezpečné. Aj keď tak činí jej otec. Votrelec je navyše pomerne špecifická klasika, každý jeden z troch pôvodných dielov vytvoril iný režisér, a ani jednému nechýba známe meno. Prvýkrát sme sa k votrelcom vrátili pred pár rokmi prvým, voľnejším prequelom s názvom Prometheus. K tomu teraz prichádza priame napojenie na prvý diel z roku 1979 a ďalšia snaha tému znova vyžmýkať. Volá sa Votrelec: Covenant.

„Dej totiž rozhodne nechce byť jednoduchý, snaží sa priniesť hĺbku, vyhnúť sa príliš primitívnemu opakovaniu už videného.“

Úvod je filozofický, stvorenie sa zhovára so svojím stvoriteľom. Filozofie nakoniec bude vo filme dosť, možno aj viac, ako by sa žiadalo. Dej totiž rozhodne nechce byť jednoduchý, snaží sa priniesť hĺbku, vyhnúť sa príliš primitívnemu opakovaniu už videného. Čo je v zásade pozitívne aj pochopiteľné. Zatiaľ tu máme loď s kolonistami, cestujú osídliť novú planétu. Po nehode svoj plán prehodnotia, nájdu inú, bližšiu, ešte nádejnejšiu. Javí sa prázdna, bez života, hoci podmienky preň tam sú, dokonca aj známky existencie predošlých osídlovateľov. Nakoniec nájdu monštrá, ale aj androida, ktorý spolu s nimi planétu obýva. Náhodou?

Pýtať sa, nakoľko chceme skutočne počuť celú históriu vzniku votrelcov, a čo všetko nám kvôli nej nebude sedieť, je skôr záležitosť širšieho kontextu. Zlí mimozemšťania vždy existovali, pre účel hororu stačia ich kovové zuby a striekajúca kyselina. Convenant ale svoju zápletku stavia práve na vysvetlení pôvodu nebezpečných stvorení. Radšej sa netrápme tým, či nám kazí pôvodné diela. Aj v rámci samotného filmu a izolovaného dojmu z jeho pozerania to s ňou nie je príliš slávne. Veľa sa rozpráva, padá veľa metafor, obrazov aj zložitých myšlienok. Možno sa niekomu budú páčiť, hoci samé o sebe tiež za veľa nestoja. Hlavne ale veľmi nefungujú ako súčasť filmu. Skôr sa skutočne zdá, ako keby ten potreboval byť skrátka o niečom, obsahovať niečo zložité a hlboké, nech už je to čokoľvek.

„Nejde celkom o nudu, skôr máme pocit, že sa zbytočne zabíja čas, počas ktorého by sme radi sledovali niečo iné.“

Ďalší problém je, že hluchých pasáží je viac, a neobmedzujú sa len na tie filozofické. Film je nakoniec predsa výborne spracovaný, krásne je prostredie, funguje aj samotná loď. Príliš často sa ale nič nedeje, nikam sa neposúvame po žiadnej stránke, sledujeme len celkom bezvýznamné činy postáv. Nejde celkom o nudu, skôr máme pocit, že sa zbytočne zabíja čas, počas ktorého by sme radi sledovali niečo iné. Keď už sme sa vybrali na horor či scifi. So správaním postáv to navyše nie je zrovna slávne v priebehu celého filmu, a to v pokoji aj v akcii. Často sa správajú hlúpo, nelogicky, iracionálne, silene a divákovi to skôr či neskôr musí do určitej miery začať prekážať.

„Čo z filmu pôsobí najviac je ale stále komplikovaná zápletka a filozofia o stvorení.“

Podarí sa predovšetkým prvá hororová sekvencia, a to skutočne nad očakávania. Nie je len strašidelná a napínavá, podarí sa jej udržať si počas niekoľkých minút obdivuhodné tempo, pritom vôbec nezachádza do nezmyslov či chaosu. Kiežby sme takých videli viac. Film možno dúfal, že sa mu podarí vybudovať atmosféru, v ktorej aj skutky s kratším zobrazením dokážu zapôsobiť. Tak sa ale deje vo veľmi obmedzenej miere. Áno, párkrát sa ešte zľakneme, príde pár súbojov aj naháňačiek. Niektoré sa podaria viac, iné menej. Čo z filmu pôsobí najviac je ale stále komplikovaná zápletka a filozofia o stvorení. Tu skrátka nemohlo ísť o jednoduché vyvražďovanie a boj o prežitie. Dielo muselo byť o niečom inom, čo sa ale celkom nepodarilo. Zostala tá trocha hororu a scifi. Na dielo s tak slávnym menom a režisérom je to výrazne málo.

Votrelec: Covenant to ako nasledovník klasiky určite nemohol mať ľahké, nakoniec sa ale možno rozhodol byť až príliš ambiciózny. Či iný. Po stránke zápletky všetko prekopáva a skutočne ťažko očakávať, že niektorý fanúšik by to vnímal ako prínos pre sériu ako celok. Čo by sa mu možno aj dalo odpustiť. Len keby bol trochu viac zaujímavý. A strašidelný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok