hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Amulet

Andrej Gomora | 13. 4. 2021
0
5/10          
žáner:
bizarre, mystery, psycho

Pre zvláštny zážitok


Štruktúra je od začiatku mätúca, striedajú sa nám tu dve dejové línie. Odlíšiť sa našťastie dajú, v jednej je hlavný hrdina zarastený. Aj tak im nie je celkom ľahké rozumieť, hlavne tá zasadená skôr v čase toho veľa nevysvetľuje. Ani nevieme, z akej krajiny to hlavný hrdina do Anglicka prišiel. Len že tam bola vojna a nech sa aj snažil, nevyhol sa činom, na ktoré nie je hrdý. Teraz je predovšetkým tulák, nikto, človek bez vlastného života a budúcnosti. Prežíva, čaká čo s ním bude a už sa ani nesnaží nájsť niečo na spôsob šťastia. To ani nenájde, len sa jeho osud zásadne zmení, ako zistí, už dávno mu to mohol nájsť predmet, ktorý našiel, akýsi Amulet.

„Dlho nejasná a komplikovaná konštrukcia diela sa neunúva príliš nám všetko vysvetľovať, a vlastne ani nejak výrazne napredovať.“

Od začiatku sa môžeme rozhodovať, či sa pozeráme na nízkorozpočtový artový film, alebo len na nízkorozpočtový film. Odpoveď zostane do konca nejasná. Výrazný je v diele minimalizmus, keď sledujeme len pár postáv, okrem tej hlavnej tri, z ktorých dve ešte menej než priemerne vedľajšie. Dlho nejasná a komplikovaná konštrukcia diela sa neunúva príliš nám všetko vysvetľovať, a vlastne ani nejak výrazne napredovať. Prichádzajú zvraty, z hľadiska zápletky ako keby sa všetko zmenilo, situácia naberie nový rozmer a my máme dôvod pozerať sa na vývoj udalostí celkom inak, a niečo celkom nové od neho čakať. Zároveň ako keby sa nezmenilo vôbec nič, atmosféra sa ďalej ťahá a vlečie a deptá nás. A aj v čase, keď sme nevideli žiadnych démonov a netopierov v záchode, ako keby sme stihli stráviť všetko zlo z temného domu.

„Smerujeme k osudovej skaze Tomaza, tá sa nepotrebuje nijako ponáhľať, skrátka príde.“

O tom nám povedia a Tomaz sa o ňom dozvie, vďaka atmosféra diela by nám ale ani nič vysvetľovať nemuseli. Tá sa skutočne dá nazvať artovo temnou, ubíja nás tak, ako cítime ubitosť hlavnej postavy. Zároveň sa nedá povedať, že by nás nenechala mierne sa otravovať, čo ale tiež môže byť súčasť koncepcie diela. Smerujeme k osudovej skaze Tomaza, tá sa nepotrebuje nijako ponáhľať, skrátka príde. Stáva sa hosťom, hoci o to sám nestojí, má za to robiť niečo, do čoho sa mu zrovna nechce, a jeho hostiteľka oňho nejaví žiaden záujem. To sa časom mierne zmení, navzájom si prirastú k srdcu, ako inak ale ide len o krátku ilúziu, že by všetko v jeho živote nebolo stratené. On v to ani nedúfal, len keď už sa aspoň niečo deje, prečo si to neužiť.

„Dlho môžeme mať pochybnosti, či si ten pocit, že sa pozeráme na horor len nenahovárame, keď uchopiteľných dôkazov čohokoľvek zlého vidíme zanedbateľne, ak vôbec.“

Keď je toho tak málo viditeľne hororového, divák si musí vedieť užiť jemnú ťaživosť. Inak sa bude nudiť, a nie málo. Film dlho vôbec neodsýpa a aj podľa artových noriem je v ňom trochu málo na čo pozerať. Nič zásadne nezachraňuje ani kvalitné vyhotovenie, to vďaka svojej jednoduchosti ničím neohuruje. Dlho môžeme mať pochybnosti, či si ten pocit, že sa pozeráme na horor len nenahovárame, keď uchopiteľných dôkazov čohokoľvek zlého vidíme zanedbateľne, ak vôbec. Začne sa to až netopierom v záchode, potom ako keby sa ani nič nezmenilo, pôjdeme oveľa ďalej. Ako keby tam všetko smerovalo či ako keby už sme tam dávno boli, prídu nadmieru dramatické a nechutné minúty, kde o hororovosti niet pochýb. Tiež sa čo to vysvetlí, či zapadne do seba, či konečne sa dá povedať, že sme sa dejovo niekam posunuli. Svojím spôsobom je to ako úľava, že celý film nezostal celý čas na jednom mieste, v tom zmysle by sme to mohli nazvať aj zľahka poetickým.

Amulet je veľmi zvláštny film. Má veľký potenciál diváka nudiť, a to dokonca aj toho na nehybnosť zvyknutého. Na druhej strane vie vyvolať pocit, že tá nuda nakoniec mala nejaký zmysel a že predsa aj v nej bola akási atmosféra. Dokáže v divákovi vyvolať emócie, a umožní mu vžiť sa do hlavnej postavy, ktorej pocity väčšina z nás našťastie nikdy nezažije. Dovolí nám cítiť sa ako vyvrheli bez budúcnosti, so spečateným osudom, ktorý sa naplní v hrozivosti, ktorá napriek svojím rozmerom nevytrhne hrdinu z apatie. Skrátka je v tom niečo, a ak máte chuť sa nad tým čudovať a rozjímať, má vám to čo ponúknuť.

div>
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy