recenzie.

Amulet

Andrej Gomora | 13. 4. 2021

0

5/10          

žáner:

bizarre, mystery, psycho

Pre zvláštny zážitok

Štruktúra je od začiatku mätúca, striedajú sa nám tu dve dejové línie. Odlíšiť sa našťastie dajú, v jednej je hlavný hrdina zarastený. Aj tak im nie je celkom ľahké rozumieť, hlavne tá zasadená skôr v čase toho veľa nevysvetľuje. Ani nevieme, z akej krajiny to hlavný hrdina do Anglicka prišiel. Len že tam bola vojna a nech sa aj snažil, nevyhol sa činom, na ktoré nie je hrdý. Teraz je predovšetkým tulák, nikto, človek bez vlastného života a budúcnosti. Prežíva, čaká čo s ním bude a už sa ani nesnaží nájsť niečo na spôsob šťastia. To ani nenájde, len sa jeho osud zásadne zmení, ako zistí, už dávno mu to mohol nájsť predmet, ktorý našiel, akýsi Amulet.

„Dlho nejasná a komplikovaná konštrukcia diela sa neunúva príliš nám všetko vysvetľovať, a vlastne ani nejak výrazne napredovať.“

Od začiatku sa môžeme rozhodovať, či sa pozeráme na nízkorozpočtový artový film, alebo len na nízkorozpočtový film. Odpoveď zostane do konca nejasná. Výrazný je v diele minimalizmus, keď sledujeme len pár postáv, okrem tej hlavnej tri, z ktorých dve ešte menej než priemerne vedľajšie. Dlho nejasná a komplikovaná konštrukcia diela sa neunúva príliš nám všetko vysvetľovať, a vlastne ani nejak výrazne napredovať. Prichádzajú zvraty, z hľadiska zápletky ako keby sa všetko zmenilo, situácia naberie nový rozmer a my máme dôvod pozerať sa na vývoj udalostí celkom inak, a niečo celkom nové od neho čakať. Zároveň ako keby sa nezmenilo vôbec nič, atmosféra sa ďalej ťahá a vlečie a deptá nás. A aj v čase, keď sme nevideli žiadnych démonov a netopierov v záchode, ako keby sme stihli stráviť všetko zlo z temného domu.

„Smerujeme k osudovej skaze Tomaza, tá sa nepotrebuje nijako ponáhľať, skrátka príde.“

O tom nám povedia a Tomaz sa o ňom dozvie, vďaka atmosféra diela by nám ale ani nič vysvetľovať nemuseli. Tá sa skutočne dá nazvať artovo temnou, ubíja nás tak, ako cítime ubitosť hlavnej postavy. Zároveň sa nedá povedať, že by nás nenechala mierne sa otravovať, čo ale tiež môže byť súčasť koncepcie diela. Smerujeme k osudovej skaze Tomaza, tá sa nepotrebuje nijako ponáhľať, skrátka príde. Stáva sa hosťom, hoci o to sám nestojí, má za to robiť niečo, do čoho sa mu zrovna nechce, a jeho hostiteľka oňho nejaví žiaden záujem. To sa časom mierne zmení, navzájom si prirastú k srdcu, ako inak ale ide len o krátku ilúziu, že by všetko v jeho živote nebolo stratené. On v to ani nedúfal, len keď už sa aspoň niečo deje, prečo si to neužiť.

„Dlho môžeme mať pochybnosti, či si ten pocit, že sa pozeráme na horor len nenahovárame, keď uchopiteľných dôkazov čohokoľvek zlého vidíme zanedbateľne, ak vôbec.“

Keď je toho tak málo viditeľne hororového, divák si musí vedieť užiť jemnú ťaživosť. Inak sa bude nudiť, a nie málo. Film dlho vôbec neodsýpa a aj podľa artových noriem je v ňom trochu málo na čo pozerať. Nič zásadne nezachraňuje ani kvalitné vyhotovenie, to vďaka svojej jednoduchosti ničím neohuruje. Dlho môžeme mať pochybnosti, či si ten pocit, že sa pozeráme na horor len nenahovárame, keď uchopiteľných dôkazov čohokoľvek zlého vidíme zanedbateľne, ak vôbec. Začne sa to až netopierom v záchode, potom ako keby sa ani nič nezmenilo, pôjdeme oveľa ďalej. Ako keby tam všetko smerovalo či ako keby už sme tam dávno boli, prídu nadmieru dramatické a nechutné minúty, kde o hororovosti niet pochýb. Tiež sa čo to vysvetlí, či zapadne do seba, či konečne sa dá povedať, že sme sa dejovo niekam posunuli. Svojím spôsobom je to ako úľava, že celý film nezostal celý čas na jednom mieste, v tom zmysle by sme to mohli nazvať aj zľahka poetickým.

Amulet je veľmi zvláštny film. Má veľký potenciál diváka nudiť, a to dokonca aj toho na nehybnosť zvyknutého. Na druhej strane vie vyvolať pocit, že tá nuda nakoniec mala nejaký zmysel a že predsa aj v nej bola akási atmosféra. Dokáže v divákovi vyvolať emócie, a umožní mu vžiť sa do hlavnej postavy, ktorej pocity väčšina z nás našťastie nikdy nezažije. Dovolí nám cítiť sa ako vyvrheli bez budúcnosti, so spečateným osudom, ktorý sa naplní v hrozivosti, ktorá napriek svojím rozmerom nevytrhne hrdinu z apatie. Skrátka je v tom niečo, a ak máte chuť sa nad tým čudovať a rozjímať, má vám to čo ponúknuť.