hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Assimilate

Andrej Gomora | 5. 8. 2019
0
4/10          
žáner:
psycho

Ľudia sa menia, meňte sa s nimi


Námet nahrádzania ľudí dvojníkmi či ovládnutia ich tiel cudzími tvormi sme tu už mali veľakrát. Hororovou klasikou tohto žánra je Invázia lupičov tiel, na tú uvidíme tentokrát aj viacero priamych narážok. Vtedy bolo všetko len jednoduchšie, v päťdesiatych rokoch sa ešte zvykli čudné javy viac vysvetľovať. Teraz nepochopíme takmer nič, len uvidíme priebeh celej podivnej operácie. Ako nejaké tvory či čo sa to tu objavilo realizuje akési Assimilate.

„Musíme vidieť, v akej od sveta odrezanej diere sa nachádzame, nič tu nie je a každý sa s každým pozná.“

Úvod má pritom film trochu dlhší, a neškodne pôsobiaci. Úvodná scéna by nás mala vniesť do nálady, jej hrozivosť a akčnosť je ale zároveň generická aj nezrozumiteľná. Dobre, niekomu niečo oblieha dom. Nepochopíme, čo by to mohlo byť, o čo by tomu mohlo ísť ani čo by sme od toho ďalej mohli čakať. Hlavne keď vo filme potom nastane dlho pokoj, ani sa nič podobné nedeje, ani nikto nikomu nechýba. Že by nemusel pochopíme neskôr, nateraz máme len pocit, že išlo o nedomyslené intro, ktoré vyznelo celkom do prázdna. Film sa hneď začne sústrediť na celkom nehororové predstavovanie postáv a prostredia. Musíme vidieť, v akej od sveta odrezanej diere sa nachádzame, nič tu nie je a každý sa s každým pozná. Trávime čas s hlavnými postavami, skôr si ale spravíme predstavu o tom, čo sa z nich film snaží spraviť, ako že by sme sa s nimi mohli ľudsky zblížiť. Jednak nie sú príliš sympatické, tiež im ale pomerne zásadne chýba hĺbka.

„Pokusy o ľakačky ako falošné poplachy sa celkom strácajú v zatiaľ úplne nestrašidelnom tóne filmu.“

Pokusy o ľakačky ako falošné poplachy sa celkom strácajú v zatiaľ úplne nestrašidelnom tóne filmu. Cítime sa ako v podradnom seriáli pre mladistvých, kde akože strašidelné či prekvapivé scény vyvolávajú pocit, že film nevie čo so sebou, nevie ako diváka zaujať či zabaviť. Celkom katastrofa to v tomto prípade nie je, od hororu sme každopádne ďaleko. Prvá scéna už naostro so skutočnou hrozbou v nás potom vyvolá aspoň náznak niečoho ako strachu a skutočného napätia. Taký je jej začiatok, svojím pokračovaním sa dostáva k náznakom absurdity blížiacej sa až surrealizmu či symbolizmu. To, čo vidíme, sa nesnaží byť smiešne, a ani to nie je hlúpe na ten spôsob, aby sme sa smiali. Je tu snaha vytvoriť určité situácie, nasmerovať priebeh niekam. Tá je v poriadku a deju ako celku napomáha. Často akurát prebieha spôsobom, ktorý zdanlivo vôbec nedáva zmysel, pritom ale pôsobí skôr príjemne naivne ako kostrbato či iritujúco.

„Oveľa jednoduchšie je zdá sa zobraziť hrozivú bezvýraznosť, preto je dobre, že na tej film stojí.“

Keďže mnohé herecké výkony za veľa nestoja, so zobrazovaním zložitých emócií ako neistota, zvedavosť či podozrenie je to zložité. Tým trpí časť snažiaca sa budovať napätie na konfliktoch medzi postavami, ako sa postupne presviedčajú, že niečo tu skutočne nie je v poriadku. Oveľa jednoduchšie je zdá sa zobraziť hrozivú bezvýraznosť, preto je dobre, že na tej film stojí. Že postavy sú zmenené a zrazu sa ani nesnažia hrať vidíme, vďaka čomu prináša tento efekt skutočne strašidelné pocity. Na rozdiel od niektorých filmov sa ľudia nemenia na bezmyšlienkovité tvory, vnútorná premena na zdanlivo rovnakú bytosť, len vnútorne inú, tu funguje výborne. Z príšer ide strach, a ten neskazí ani slabšia presvedčivosť ľudských postáv.

„Film má tiež viacero silných momentov, hlavne z tých s chlapcom skutočne zamrazí.“

Atmosféra hustne, prospieva jej pocit rastúcej stiesnenosti postáv, keď sa ocitajú čoraz viac v pozícii osamotenosti a beznádeje. Film má tiež viacero silných momentov, hlavne z tých s chlapcom skutočne zamrazí. Funguje aj vraždenie dvojníkov príbuzných a priateľov, kto vie prečo si ho musela odniesť v prevažnej miere len jedna z postáv. Na filme je skrátka čosi zvláštne. Nepôsobí vyložene amatérsky a nejde ani o celkom podradné a hlúpe dielo. Je len na hranici toho všetkého, a na väčšinu jeho podivností sa dá pozerať nie striktne negatívne. Kostra diela je v poriadku, smeruje od niekiaľ niekam, je v ňom napätie aj hrôza. Že celé pôsobí tak akosi inak, ako keby sa na ňom podieľali ľudia nezvyknutí vytvárať profesionálnu filmovú tvorbu, sa nakoniec nemusí javiť ako nedostatok. Len ako odchýlka.

Assimilate má klasický námet a pomerne obyčajný príbeh, predsa ale ide o pomerne nevšedný hororový zážitok. Celkom ako úmysel naivná nahlúplosť a povrchnosť nepôsobia, majú ale svoje čaro. Keď sa vám podarí nenechať sa od nich rozhodiť, môžete mať pocit, že ste videli niečo iné a osviežujúce, s viacerými zaujímavými momentmi a peknými scénami. V opačnom prípade môžete mať pocit, že ste videli film nižšej kvality, ktorý po niektorých stránkach značne zaostáva za zaužívanými štandardmi. Stojí vám to za pokus?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy