hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Beneath

Hranica šialenstva a geniality
Prvé leto po strednej škole. Prečo vstúpenie do života neosláviť loďkovým výletom po jazere? Pre piatich kamarátov ho zorganizuje chlapec indiánskeho vzhľadu, jazero pozná vďaka dedkovi. Vie aj, že s ním niečo nie je v poriadku, dedkov sused sa ho od výletu snaží odhovoriť, obzvlášť s partiou nezodpovedných výrastkov. Nič z toho, Johnny chce zapôsobiť na Kitty. Sľúbi, že budú opatrní, no nestane sa. Parťáci sa nenechajú odradiť od skákania do vody, až kým sa o nich niečo neobtrie. Len zázrakom sa vrátia do člna, aby zistili akú majú spoločnosť. Obrovská ryba s ostrými zubami ich oberie o jedno veslo a potom aj o druhé, navyše im do loďky spraví dieru. Aby sa dostali do bezpečia, okrem vyhadzovania vody musia pádlovať vlastnými rukami. Nie vo vode kde môže plávať ryba. Musia spomedzi seba jedného obetovať. Zabaví rybu a ostatní budú môcť dať ruky do vody a pádlovať smerom k brehu. Len keby jeden stačil.
6. 5. 2014

recenzie.

Assimilate

Andrej Gomora | 5. 8. 2019
0
4/10          
žáner:
psycho

Ľudia sa menia, meňte sa s nimi


Námet nahrádzania ľudí dvojníkmi či ovládnutia ich tiel cudzími tvormi sme tu už mali veľakrát. Hororovou klasikou tohto žánra je Invázia lupičov tiel, na tú uvidíme tentokrát aj viacero priamych narážok. Vtedy bolo všetko len jednoduchšie, v päťdesiatych rokoch sa ešte zvykli čudné javy viac vysvetľovať. Teraz nepochopíme takmer nič, len uvidíme priebeh celej podivnej operácie. Ako nejaké tvory či čo sa to tu objavilo realizuje akési Assimilate.

„Musíme vidieť, v akej od sveta odrezanej diere sa nachádzame, nič tu nie je a každý sa s každým pozná.“

Úvod má pritom film trochu dlhší, a neškodne pôsobiaci. Úvodná scéna by nás mala vniesť do nálady, jej hrozivosť a akčnosť je ale zároveň generická aj nezrozumiteľná. Dobre, niekomu niečo oblieha dom. Nepochopíme, čo by to mohlo byť, o čo by tomu mohlo ísť ani čo by sme od toho ďalej mohli čakať. Hlavne keď vo filme potom nastane dlho pokoj, ani sa nič podobné nedeje, ani nikto nikomu nechýba. Že by nemusel pochopíme neskôr, nateraz máme len pocit, že išlo o nedomyslené intro, ktoré vyznelo celkom do prázdna. Film sa hneď začne sústrediť na celkom nehororové predstavovanie postáv a prostredia. Musíme vidieť, v akej od sveta odrezanej diere sa nachádzame, nič tu nie je a každý sa s každým pozná. Trávime čas s hlavnými postavami, skôr si ale spravíme predstavu o tom, čo sa z nich film snaží spraviť, ako že by sme sa s nimi mohli ľudsky zblížiť. Jednak nie sú príliš sympatické, tiež im ale pomerne zásadne chýba hĺbka.

„Pokusy o ľakačky ako falošné poplachy sa celkom strácajú v zatiaľ úplne nestrašidelnom tóne filmu.“

Pokusy o ľakačky ako falošné poplachy sa celkom strácajú v zatiaľ úplne nestrašidelnom tóne filmu. Cítime sa ako v podradnom seriáli pre mladistvých, kde akože strašidelné či prekvapivé scény vyvolávajú pocit, že film nevie čo so sebou, nevie ako diváka zaujať či zabaviť. Celkom katastrofa to v tomto prípade nie je, od hororu sme každopádne ďaleko. Prvá scéna už naostro so skutočnou hrozbou v nás potom vyvolá aspoň náznak niečoho ako strachu a skutočného napätia. Taký je jej začiatok, svojím pokračovaním sa dostáva k náznakom absurdity blížiacej sa až surrealizmu či symbolizmu. To, čo vidíme, sa nesnaží byť smiešne, a ani to nie je hlúpe na ten spôsob, aby sme sa smiali. Je tu snaha vytvoriť určité situácie, nasmerovať priebeh niekam. Tá je v poriadku a deju ako celku napomáha. Často akurát prebieha spôsobom, ktorý zdanlivo vôbec nedáva zmysel, pritom ale pôsobí skôr príjemne naivne ako kostrbato či iritujúco.

„Oveľa jednoduchšie je zdá sa zobraziť hrozivú bezvýraznosť, preto je dobre, že na tej film stojí.“

Keďže mnohé herecké výkony za veľa nestoja, so zobrazovaním zložitých emócií ako neistota, zvedavosť či podozrenie je to zložité. Tým trpí časť snažiaca sa budovať napätie na konfliktoch medzi postavami, ako sa postupne presviedčajú, že niečo tu skutočne nie je v poriadku. Oveľa jednoduchšie je zdá sa zobraziť hrozivú bezvýraznosť, preto je dobre, že na tej film stojí. Že postavy sú zmenené a zrazu sa ani nesnažia hrať vidíme, vďaka čomu prináša tento efekt skutočne strašidelné pocity. Na rozdiel od niektorých filmov sa ľudia nemenia na bezmyšlienkovité tvory, vnútorná premena na zdanlivo rovnakú bytosť, len vnútorne inú, tu funguje výborne. Z príšer ide strach, a ten neskazí ani slabšia presvedčivosť ľudských postáv.

„Film má tiež viacero silných momentov, hlavne z tých s chlapcom skutočne zamrazí.“

Atmosféra hustne, prospieva jej pocit rastúcej stiesnenosti postáv, keď sa ocitajú čoraz viac v pozícii osamotenosti a beznádeje. Film má tiež viacero silných momentov, hlavne z tých s chlapcom skutočne zamrazí. Funguje aj vraždenie dvojníkov príbuzných a priateľov, kto vie prečo si ho musela odniesť v prevažnej miere len jedna z postáv. Na filme je skrátka čosi zvláštne. Nepôsobí vyložene amatérsky a nejde ani o celkom podradné a hlúpe dielo. Je len na hranici toho všetkého, a na väčšinu jeho podivností sa dá pozerať nie striktne negatívne. Kostra diela je v poriadku, smeruje od niekiaľ niekam, je v ňom napätie aj hrôza. Že celé pôsobí tak akosi inak, ako keby sa na ňom podieľali ľudia nezvyknutí vytvárať profesionálnu filmovú tvorbu, sa nakoniec nemusí javiť ako nedostatok. Len ako odchýlka.

Assimilate má klasický námet a pomerne obyčajný príbeh, predsa ale ide o pomerne nevšedný hororový zážitok. Celkom ako úmysel naivná nahlúplosť a povrchnosť nepôsobia, majú ale svoje čaro. Keď sa vám podarí nenechať sa od nich rozhodiť, môžete mať pocit, že ste videli niečo iné a osviežujúce, s viacerými zaujímavými momentmi a peknými scénami. V opačnom prípade môžete mať pocit, že ste videli film nižšej kvality, ktorý po niektorých stránkach značne zaostáva za zaužívanými štandardmi. Stojí vám to za pokus?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy