hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Bear

Afonka Soby | 20. 9. 2010
0
2/10          
žáner:
eco-terror

Medveď je živý, ale nezáživný


Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal ušetriť. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

Prečo som sa rozhodol pozrieť si nízkorozpočtový film s takýmto mizerným námetom? Možno som už dlhšie nevidel naozaj dobrý animálny horor. Keď nad tým teraz uvažujem, možno som nikdy nevidel naozaj dobrý animálny horor. Tento navyše sľuboval niečo, čo sa dnes v hororoch takmer nevidí: živé zviera v hlavnej úlohe. Po záplave digitálnych mravcov, včiel, termitov, škorpiónov, netopierov a kadejakej inej hávede, ktorú celkom iste nájdete aj v nočnej ponuke niektorej zo slovenských televízií, je určite príjemné vidieť v akcii tvora z mäsa a kostí. Navyše medveď sám osebe (na rozdiel napríklad od spomínaných včiel alebo mravcov) vyvoláva strach. Preto zaujme už samotný názov: Medveď. Treba vôbec niečo dodať? Možno ak tagline: Play dead!

Mať vo filme živého medveďa však prináša aj rôzne úskalia. Zohnať hercov, ktorí by boli ochotní hrať v jeho blízkosti určite nie je jednoduché rovnako ako nakrútiť uveriteľné scény, pri ktorých dochádza ku konfrontácii medveďa a hercov, teda zákonite scény, v ktorých „rozdivočený" medveď ručí, cerí zuby a mláti okolo sebe obrovskými tlapami. Dôkazom toho, že sa to dá, keď sa chce, je film Roar, v ktorom vedľa hercov bežne pobehovali desiatky levov a iných nebezpečných šeliem. Tento film z osemdesiatych rokov je však dodnes unikátom Hollywoodu, a keď si pozriete aspoň zopár ukážok a uvidíte, čo tam ľudia s tými šelmami stvárajú, je iba zázrak, že aj keď sa nevyhli desiatkam zranení, herci aj štáb jeho nakrúcanie prežili. Bear určite nie je ďalší Roar: má iba jedného medveďa a neprináša žiadne jeho šokujúce strety s človekom. Ak aj dôjde k priamej konfrontácii, kameramanovi sa (na potvoru!) začne triasť ruka a my nevidíme dokopy nič. Škoda, že tvorcovia nedali kameru do rúk jednej z postáv, trasenie a iné neduhy by sa dali brať ako súčasť hry na realitu, ktorá by filmu určite dodala na autenticite. Takto máte neustále pocit, že vás chce niekto oklamať.

Nech už sú však strety s medveďom akokoľvek slabé, patria k tomu najlepšiemu, čo vo filme môžete vidieť. Zvyšok je totiž už len pokusom o akúsi rodinnú drámu, v ktorej sa najprv rozoberie na drobné vzťah staršieho, zodpovednejšieho brata k svojmu mladšiemu súrodencovi, ktorý sníva o kariére rockovej hviezdy. Táto téma však dlho nevydrží a čoskoro ju nahradí ďalšia vata: spor o ženu. Nič však nevyznieva ani trocha uveriteľne a korunu tejto fraške nasadzujú nezmyselné hlasné výmeny názorov priamo pred medveďom. Veď nevadí, medveď predsa počká. Jeho čakanie je dokonca „logicky" zdôvodnené jedným z bratov, ktorý celkom vážne prichádza s teóriou, že medveď ich ešte nezabil iba preto, aby si mohli navzájom všetko vykričať a došli tak zrejme pred smrťou k akejsi katarzii. Tie americké medvede sú ale vy...cané! Alebo žeby americkí scenáristi?

Väčšina Medveďa sa odohráva v aute. Keby som chcel robiť z núdze cnosť, poviem, že to bol zámer, aby sa dosiahla tá pravá klaustrofobická atmosféra. To mi však v tomto prípade, keď medveď celkom evidentne zhltol väčšinu rozpočtu, aj tak nikto neuverí. Z iných animálnych hororov pripomína najviac Prey/Korisť, v ktorom sa hrdinovia ukrývali pred levmi v pokazenom džípe. Medveď je na tom kvalitatívne rovnako, hoci mu určite nemožno uprieť snahu byť niečím viac ako len ďalším béčkom o divom zvierati. Pred úplným dnom ho zachraňuje iba hudba, najmä tá v závere, pri ktorej počúvaní vám možno napadne, že to nebola zasa až taká hlúposť. Keď si ju však spojíte s obrazom a uvedomíte si, že sledujete jeden z najhlúpejších záverov v horore vôbec, začnete ľutovať aj tú slabú hodinku a štvrť, ktorú ste pozeraním na nudného Medveďa strávili. Ak chcete vidieť naozaj dobrý film o medveďoch, odporúčam Herzogovho Grizzly Mana. A ak chcete vidieť naozaj dobrý animálny horor,... počkajte si, kým nejaký nakrútia.

Trailer nájdete tu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok