hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Bird Box

Andrej Gomora | 5. 2. 2019
0
6/10          
žáner:
psycho, survival, zombie/infection

Zatvoriť oči a načúvať spevu


Ak by sa čomukoľvek či komukoľvek podarilo vyhubiť všetkých ľudí, postapokalyptický film by už samozrejme nemal byť o čom. Aj tak je ale fascinujúce, ako sa vždy nájde pár jednotlivcov či skupiniek, ktoré skrátka prežijú. Na jednej strane bez všetkých vymožeností civilizácie, na ktoré sme sa už adaptovali natoľko, že život bez nich je pre nás skrátka nepredstaviteľný. Predsa ale, keď sa niečomu podarilo vyhubiť takmer celé ľudstvo, asi to musí vedieť zabíjať a šíriť sa dosť efektívne. Z hľadiska štatistickej pravdepodobnosti- dá sa skôr predpokladať, že 100% nie je nikdy jednoduché dosiahnuť? Alebo naopak, pri dosiahnutí dostatočne vysokého podielu vyhynutých ľudí, už skrátka nie je možné, aby prežil ktokoľvek? Ako všetky filmy si samozrejme volí prvú možnosť aj Bird Box.

„Film sa ale celkove tvári veľmi tajomne, ako keby bol vo všetkom nejaký hlbší význam.“

Ten vlastne ponúka možnosti ako prežiť dve, pričom jedna z nich je vyhradená pre psychopatov. Čo sa môže javiť aj ako veľmi zjednodušený spôsob, ako do filmu dostať viac nebezpečia a záporných postáv. On sa ale celkove tvári veľmi tajomne, ako keby bol vo všetkom nejaký hlbší význam. Možno tam aj je, a možno ho tam aj uvidíte. Respektíve využijete možnosť zasadiť doň niektorú zo svojich vlastných interpretácií. Nejasného je tu veľa, a je to nejasné spôsobom s náznakmi čohosi, no presne čoho sa nedozvieme. Vlastne sa vôbec nedozvieme, čo sa to tu deje. Niečo na spôsob uvidieť svetlo, pravdu či najoslepujúcejšiu krásu a potom môcť zomrieť. Teda, musieť.

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

„Uvidíme veľa napínavých scén... celkom hororovo na nás ale nezapôsobia, len v pár scénach ide o klasický a intenzívny strach.“

Striedanie dvoch časových úsekov má hlavnú nevýhodu v tom, že vieme, ako asi ten prvý musí dopadnúť. Pozitívne je, že nejaké napätie sa podarí udržať v oboch, respektíve nejaký druh napätia. Vieme, kto z tej prvej skupinky musí prežiť, a kto nie. Rovnako ale máme dojem, že ak nám film ukazuje preživších o pár rokov neskôr, asi to nebude robiť s cieľom ich skorého zabitia. Uvidíme veľa napínavých scén, akčných, temných aj dramatických zvratov. Celkom hororovo na nás ale nezapôsobia, len v pár scénach ide o klasický a intenzívny strach. Atmosféra totiž smeruje inde.

„Ide mu hlavne o zobrazenie ľudí, ich beznádeje, samoty či správania v novej situácii.“

Napriek hororovému zasadeniu a využitiu klasických hororových prvkov a prostriedkov vrátane brutálneho násilia sú ciele filmu oveľa viac dramatické ako hororové. Ide mu hlavne o zobrazenie ľudí, ich beznádeje, samoty či správania v novej situácii. Dramatický sa snaží byť pri zobrazovaní ich rozhodnutí prípadne ich prežívania. Už aj to ale odráža oveľa viac dlhodobejšie procesy, stiesnenosť a úvahy o budúcnosti. Tie bezprostredné, hororovejšie no často viac povrchné sú zatláčané spôsobom, ktorý miestami naopak začne pôsobiť prehnane. Teda keď postavy konajú aj v strachu racionálne, a my vidíme, že tu ide o príbeh, nie o jednotlivé scény. Na čom môže byť aj niečo šľachetné, tiež to ale netreba preháňať nad rámec uveriteľnosti.

Bird Box je opäť vysoko kvalitná produkcia Netflixu. S hviezdnym hereckým obsadením, výbornou no nehororovou režisérkou a vynikajúcou hudbou. Nie celkom dokonale mu akurát vychádza miešanie žánrov. Na diváka pôsobí skôr ako dráma, také sú aj témy, ktoré sa snaží zachytiť. Pritom je v ňom ale požehnane hororových prvkov. Vrátane násilia a hlavne dier v scenári, ktorých je na kvalitnú drámu práve trochu priveľa.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy