hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Bird Box

Andrej Gomora | 5. 2. 2019
0
6/10          
žáner:
psycho, survival, zombie/infection

Zatvoriť oči a načúvať spevu


Ak by sa čomukoľvek či komukoľvek podarilo vyhubiť všetkých ľudí, postapokalyptický film by už samozrejme nemal byť o čom. Aj tak je ale fascinujúce, ako sa vždy nájde pár jednotlivcov či skupiniek, ktoré skrátka prežijú. Na jednej strane bez všetkých vymožeností civilizácie, na ktoré sme sa už adaptovali natoľko, že život bez nich je pre nás skrátka nepredstaviteľný. Predsa ale, keď sa niečomu podarilo vyhubiť takmer celé ľudstvo, asi to musí vedieť zabíjať a šíriť sa dosť efektívne. Z hľadiska štatistickej pravdepodobnosti- dá sa skôr predpokladať, že 100% nie je nikdy jednoduché dosiahnuť? Alebo naopak, pri dosiahnutí dostatočne vysokého podielu vyhynutých ľudí, už skrátka nie je možné, aby prežil ktokoľvek? Ako všetky filmy si samozrejme volí prvú možnosť aj Bird Box.

„Film sa ale celkove tvári veľmi tajomne, ako keby bol vo všetkom nejaký hlbší význam.“

Ten vlastne ponúka možnosti ako prežiť dve, pričom jedna z nich je vyhradená pre psychopatov. Čo sa môže javiť aj ako veľmi zjednodušený spôsob, ako do filmu dostať viac nebezpečia a záporných postáv. On sa ale celkove tvári veľmi tajomne, ako keby bol vo všetkom nejaký hlbší význam. Možno tam aj je, a možno ho tam aj uvidíte. Respektíve využijete možnosť zasadiť doň niektorú zo svojich vlastných interpretácií. Nejasného je tu veľa, a je to nejasné spôsobom s náznakmi čohosi, no presne čoho sa nedozvieme. Vlastne sa vôbec nedozvieme, čo sa to tu deje. Niečo na spôsob uvidieť svetlo, pravdu či najoslepujúcejšiu krásu a potom môcť zomrieť. Teda, musieť.

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

„Uvidíme veľa napínavých scén... celkom hororovo na nás ale nezapôsobia, len v pár scénach ide o klasický a intenzívny strach.“

Striedanie dvoch časových úsekov má hlavnú nevýhodu v tom, že vieme, ako asi ten prvý musí dopadnúť. Pozitívne je, že nejaké napätie sa podarí udržať v oboch, respektíve nejaký druh napätia. Vieme, kto z tej prvej skupinky musí prežiť, a kto nie. Rovnako ale máme dojem, že ak nám film ukazuje preživších o pár rokov neskôr, asi to nebude robiť s cieľom ich skorého zabitia. Uvidíme veľa napínavých scén, akčných, temných aj dramatických zvratov. Celkom hororovo na nás ale nezapôsobia, len v pár scénach ide o klasický a intenzívny strach. Atmosféra totiž smeruje inde.

„Ide mu hlavne o zobrazenie ľudí, ich beznádeje, samoty či správania v novej situácii.“

Napriek hororovému zasadeniu a využitiu klasických hororových prvkov a prostriedkov vrátane brutálneho násilia sú ciele filmu oveľa viac dramatické ako hororové. Ide mu hlavne o zobrazenie ľudí, ich beznádeje, samoty či správania v novej situácii. Dramatický sa snaží byť pri zobrazovaní ich rozhodnutí prípadne ich prežívania. Už aj to ale odráža oveľa viac dlhodobejšie procesy, stiesnenosť a úvahy o budúcnosti. Tie bezprostredné, hororovejšie no často viac povrchné sú zatláčané spôsobom, ktorý miestami naopak začne pôsobiť prehnane. Teda keď postavy konajú aj v strachu racionálne, a my vidíme, že tu ide o príbeh, nie o jednotlivé scény. Na čom môže byť aj niečo šľachetné, tiež to ale netreba preháňať nad rámec uveriteľnosti.

Bird Box je opäť vysoko kvalitná produkcia Netflixu. S hviezdnym hereckým obsadením, výbornou no nehororovou režisérkou a vynikajúcou hudbou. Nie celkom dokonale mu akurát vychádza miešanie žánrov. Na diváka pôsobí skôr ako dráma, také sú aj témy, ktoré sa snaží zachytiť. Pritom je v ňom ale požehnane hororových prvkov. Vrátane násilia a hlavne dier v scenári, ktorých je na kvalitnú drámu práve trochu priveľa.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy