hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Bird Box

Andrej Gomora | 5. 2. 2019
0
6/10          
žáner:
psycho, survival, zombie/infection

Zatvoriť oči a načúvať spevu


Ak by sa čomukoľvek či komukoľvek podarilo vyhubiť všetkých ľudí, postapokalyptický film by už samozrejme nemal byť o čom. Aj tak je ale fascinujúce, ako sa vždy nájde pár jednotlivcov či skupiniek, ktoré skrátka prežijú. Na jednej strane bez všetkých vymožeností civilizácie, na ktoré sme sa už adaptovali natoľko, že život bez nich je pre nás skrátka nepredstaviteľný. Predsa ale, keď sa niečomu podarilo vyhubiť takmer celé ľudstvo, asi to musí vedieť zabíjať a šíriť sa dosť efektívne. Z hľadiska štatistickej pravdepodobnosti- dá sa skôr predpokladať, že 100% nie je nikdy jednoduché dosiahnuť? Alebo naopak, pri dosiahnutí dostatočne vysokého podielu vyhynutých ľudí, už skrátka nie je možné, aby prežil ktokoľvek? Ako všetky filmy si samozrejme volí prvú možnosť aj Bird Box.

„Film sa ale celkove tvári veľmi tajomne, ako keby bol vo všetkom nejaký hlbší význam.“

Ten vlastne ponúka možnosti ako prežiť dve, pričom jedna z nich je vyhradená pre psychopatov. Čo sa môže javiť aj ako veľmi zjednodušený spôsob, ako do filmu dostať viac nebezpečia a záporných postáv. On sa ale celkove tvári veľmi tajomne, ako keby bol vo všetkom nejaký hlbší význam. Možno tam aj je, a možno ho tam aj uvidíte. Respektíve využijete možnosť zasadiť doň niektorú zo svojich vlastných interpretácií. Nejasného je tu veľa, a je to nejasné spôsobom s náznakmi čohosi, no presne čoho sa nedozvieme. Vlastne sa vôbec nedozvieme, čo sa to tu deje. Niečo na spôsob uvidieť svetlo, pravdu či najoslepujúcejšiu krásu a potom môcť zomrieť. Teda, musieť.

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

„Uvidíme veľa napínavých scén... celkom hororovo na nás ale nezapôsobia, len v pár scénach ide o klasický a intenzívny strach.“

Striedanie dvoch časových úsekov má hlavnú nevýhodu v tom, že vieme, ako asi ten prvý musí dopadnúť. Pozitívne je, že nejaké napätie sa podarí udržať v oboch, respektíve nejaký druh napätia. Vieme, kto z tej prvej skupinky musí prežiť, a kto nie. Rovnako ale máme dojem, že ak nám film ukazuje preživších o pár rokov neskôr, asi to nebude robiť s cieľom ich skorého zabitia. Uvidíme veľa napínavých scén, akčných, temných aj dramatických zvratov. Celkom hororovo na nás ale nezapôsobia, len v pár scénach ide o klasický a intenzívny strach. Atmosféra totiž smeruje inde.

„Ide mu hlavne o zobrazenie ľudí, ich beznádeje, samoty či správania v novej situácii.“

Napriek hororovému zasadeniu a využitiu klasických hororových prvkov a prostriedkov vrátane brutálneho násilia sú ciele filmu oveľa viac dramatické ako hororové. Ide mu hlavne o zobrazenie ľudí, ich beznádeje, samoty či správania v novej situácii. Dramatický sa snaží byť pri zobrazovaní ich rozhodnutí prípadne ich prežívania. Už aj to ale odráža oveľa viac dlhodobejšie procesy, stiesnenosť a úvahy o budúcnosti. Tie bezprostredné, hororovejšie no často viac povrchné sú zatláčané spôsobom, ktorý miestami naopak začne pôsobiť prehnane. Teda keď postavy konajú aj v strachu racionálne, a my vidíme, že tu ide o príbeh, nie o jednotlivé scény. Na čom môže byť aj niečo šľachetné, tiež to ale netreba preháňať nad rámec uveriteľnosti.

Bird Box je opäť vysoko kvalitná produkcia Netflixu. S hviezdnym hereckým obsadením, výbornou no nehororovou režisérkou a vynikajúcou hudbou. Nie celkom dokonale mu akurát vychádza miešanie žánrov. Na diváka pôsobí skôr ako dráma, také sú aj témy, ktoré sa snaží zachytiť. Pritom je v ňom ale požehnane hororových prvkov. Vrátane násilia a hlavne dier v scenári, ktorých je na kvalitnú drámu práve trochu priveľa.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy