hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Les raisins de la mort

Pesticídy hnevu

Tvorba francúzskeho režiséra Jeana Rollina vynikala v mnohých smeroch, preto si vyslúžila mnoho prirovnaní. Vyžívanie sa v lacnom gore, ktoré čo strácalo na kvalite zobrazenia dobiehalo na kvantite a miere nechutnosti ho približuje k Luciovi Fulcimu. Zasnená atmosféra prameniaca z bezvýrazovosti hercov, s ktorou prednášajú poetické dialógy ho zase približuje Robertovi Bressonovi. Jeho príbehy z prostredia fantasy sú často zdanlivo nezmyselné, až hlúpe. Javia sa povrchne, pritom ale majú svoju špecifickú poetiku podobnú surrealizmu. Jedným z nich je Les raisins de la mort.

16. 1. 2018

From the Dark

Zlý scenár ani rašelinové pole nezachráni
Medzi neobnoviteľné zdroje našej planéty patrí aj rašelina. Jej súčasné zásoby na Zemi sa tvorili asi 360 miliónov rokov pri pomalom rozklade niektorých rastlín, ako napríklad machu, rýchlosťou asi milimeter za rok. Rašelina sa podobne ako ropa dá spaľovať aj využívať v chemickom priemysle. Preto keď vidíte starého Íra ako vykopáva tradičné tehličky, zabudnite na romantiku a úctu k jeho tradíciám. Skúste sa na neho pozerať podobne ako na ropnú spoločnosť, drancujúcu našu planétu. Ľutovať ho začnite, až keď na neho niečo z rašeliniska vyskočí, From the Dark.
24. 3. 2016

The Limehouse Golem

Zľahka zvrátená dobová detektívka

Nejde tu o Golema, ako neživý stroj. Vrah si len požičal jeho meno, keď sa podpísal pod jednu zo svojich obetí. Tých sa objaví niekoľko, na rozdiel od tých Jackových ich ale nič tak zjavne nespája. Polícia je bezradná, prípad zverí starému detektívovi, ktorého je pripravená verejnosti obetovať po predpokladanom neúspechu. Podarí sa mu nájsť v knižnici Golemov denník, do knihy si tam písal o svojich zločinoch. Detektív svoj záujem zároveň upriamuje na mladú bývalú herečku, podozrievajú ju, že otrávila svojho manžela. Dôvody mala, ich vzťah nebol ani náznakom ideálny, a manžel ju definitívne odtrhol od umenia. Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly. Vyšetriť jeho smrť by podľa starého detektíva mohlo pomôcť aj pri hľadaní obávaného Golema. Zabila manžela, pretože odhalila jeho tajnú identitu?

3. 1. 2018

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Bite

Andrej Gomora | 20. 7. 2016
0
4/10          
žáner:
bizarre, exploitation, zombie/infection

Exotická choroba na spôsob tehotenstva


Telo je naša hmotná schránka. Snažíme sa ho ovládnuť, až poprieť. Malo by nám len slúžiť, nikdy nie nám rozkazovať či nás obmedzovať. Niekedy sa ale poškodí, ochorie a my kvôli nemu nie sme schopní vykonať to, čo by si naša myseľ priala. Vtedy naň nezaberá pevná vôľa ani odhodlanie, nemá zmysel snažiť sa prekážky tela prekonať tak ako tie, ktoré mávame vnútri. Telo sa niekedy skrátka dostane spod našej kontroly, nechá nás bezmocnými. A príčinou môže byť iba obyčajný Bite.

 „Casey cíti, ako sa jej mení celé telo. Napred lepšie počuje. Potom začne pľuť kyselinu. A vypadávajú z nej ikry.“

Casey sa išla s kamarátkami rozlúčiť so slobodou, užívajú si exotiku. Pijú, šantia sa, jedna z nich sa snaží čo najviac príjemných chvíľ zachytiť na kameru. Miestny mladík im odporučí skryté jazierko s priezračnou vodou, prečo by sa tam nezašli pozrieť. Casey niečo uhryzne. Nič hrozné, takých štípancov zažije na dovolenke každý mnoho. Pri návrate má aj tak iné starosti, v prvom rade snúbencovi oznámiť, že stratila prsteň. A na svadbu sa aj tak vôbec necíti pripravená. Veď to isté si myslí aj jeho mama. Že nie je pre jej syna vonkoncom vhodná. Štípanec sa ale pripomína, puchne, tečie z neho hnis. Casey cíti, ako sa jej mení celé telo. Napred lepšie počuje. Potom začne pľuť kyselinu. A vypadávajú z nej ikry. Jej byt sa zmení na brloh, najradšej by tam nikoho nevpúšťala. Kto aj tak vojde, robí tak len na vlastné nebezpečie.

„Rozdiel je v tom, že rozklad prichádza oveľa brutálnejšie, nie ako postupná choroba.“

Zmenu tela, jeho rozklad sme tu mali napríklad vo filmoch Contracted či Starry Eyes. Hlavne v porovnaní s tým prvým sme tentokrát už mierne za hranicou prijateľnej inšpirácie smerom k plagiátorstvu. Kombinácia s nepríjemnou životnou situáciou, prežívanie odcudzenia a odsudzovania sa opakujú. Hlavnú úlohu v tomto smere zohráva snúbencova matka, prísna žena hľadajúca na Casey každý možný nedostatok. Rozdiel je v tom, že rozklad prichádza oveľa brutálnejšie, nie ako postupná choroba. Tým pádom je ale aj menej uveriteľný a nedá sa divákovi vnímať ako súčasť života bežného človeka.

„Vôbec či zanedbateľne na nás doľahne Caseyino prežívanie vlastného stavu, ako by sme si ho vedeli predstaviť.“

Premena pripomína skôr klasickú Cronenbergovu Muchu, Casey sa jednoducho mení na monštrum. Tam mala vysvetlený a dobrý dôvod, za taký je ťažké pokladať obyčajné uštipnutie niekde na dovolenke. Časť, keď sa Casey snaží normálne fungovať, je pomerne krátka. Nemáme príliš šancu predstaviť si situáciu, ako bola v Contracted, keď Samantha bojovala s príznakmi a zároveň sa snažila dať dokopy zvyšky svojho života. Vôbec či zanedbateľne na nás doľahne Caseyino prežívanie vlastného stavu, ako by sme si ho vedeli predstaviť. Skrátka sa zmení na bytosť neľudskú, a nám cudziu.

„Film je v zásade dobre nakrútený, nepôsobí lacno, a hnus na diváka zaberá.“

Po odstránení náznakov psychológie ide horor predovšetkým cestou nechutností. Sliz, hnis, z ľudí vychádzajúce vajíčka nemôžu určite nechať diváka chladným. Film je v zásade dobre nakrútený, nepôsobí lacno, a hnus na diváka zaberá. Okrem len odporných scén ich je pár aj mierne akčných, teda niečo sa tam deje a my vnímame interakciu medzi hnisom, slizom, ikrami, kyselinou a ľuďmi. Nie príliš úspešná je ale interakcia s pôvodkyňou týchto vecí. Napriek tomu, že prestáva pripomínať človeka a ešte výraznejšie prestane ľudské obydlie pripomínať jej byt, ostatné postavy sa stále správajú, ako keby sa nedialo nič výrazne nezvyčajné. Dianie je pritom až absurdné, má jediný cieľ vo vyprodukovaní čo najväčšieho množstva hnusu. Po dejovej stránke je spád minimálny, hoci o pár zvratov sa film snaží. Napredovanie aj držanie diváckej pozornosti ide len cez zintenzívňujúcu sa nechutnosť toho, čo vidíme.

Bite sa ani nesnaží byť dielo inteligentné, zavrháva psychológiu a vnútorné pochody človeka, s ktorého telom sa niečo začalo diať. Snaží sa byť len čo najviac odporné a v tejto snahe rozhodne uspieva. Rozhodnite sa sami, nakoľko ju budete vedieť oceniť a ako veľmi máte chuť sledovať jej výsledok. Či vám predsa nebude chýbať aspoň trocha čohokoľvek iného.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy