hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Bite

Andrej Gomora | 20. 7. 2016
0
4/10          
žáner:
bizarre, exploitation, zombie/infection

Exotická choroba na spôsob tehotenstva


Telo je naša hmotná schránka. Snažíme sa ho ovládnuť, až poprieť. Malo by nám len slúžiť, nikdy nie nám rozkazovať či nás obmedzovať. Niekedy sa ale poškodí, ochorie a my kvôli nemu nie sme schopní vykonať to, čo by si naša myseľ priala. Vtedy naň nezaberá pevná vôľa ani odhodlanie, nemá zmysel snažiť sa prekážky tela prekonať tak ako tie, ktoré mávame vnútri. Telo sa niekedy skrátka dostane spod našej kontroly, nechá nás bezmocnými. A príčinou môže byť iba obyčajný Bite.

 „Casey cíti, ako sa jej mení celé telo. Napred lepšie počuje. Potom začne pľuť kyselinu. A vypadávajú z nej ikry.“

Casey sa išla s kamarátkami rozlúčiť so slobodou, užívajú si exotiku. Pijú, šantia sa, jedna z nich sa snaží čo najviac príjemných chvíľ zachytiť na kameru. Miestny mladík im odporučí skryté jazierko s priezračnou vodou, prečo by sa tam nezašli pozrieť. Casey niečo uhryzne. Nič hrozné, takých štípancov zažije na dovolenke každý mnoho. Pri návrate má aj tak iné starosti, v prvom rade snúbencovi oznámiť, že stratila prsteň. A na svadbu sa aj tak vôbec necíti pripravená. Veď to isté si myslí aj jeho mama. Že nie je pre jej syna vonkoncom vhodná. Štípanec sa ale pripomína, puchne, tečie z neho hnis. Casey cíti, ako sa jej mení celé telo. Napred lepšie počuje. Potom začne pľuť kyselinu. A vypadávajú z nej ikry. Jej byt sa zmení na brloh, najradšej by tam nikoho nevpúšťala. Kto aj tak vojde, robí tak len na vlastné nebezpečie.

„Rozdiel je v tom, že rozklad prichádza oveľa brutálnejšie, nie ako postupná choroba.“

Zmenu tela, jeho rozklad sme tu mali napríklad vo filmoch Contracted či Starry Eyes. Hlavne v porovnaní s tým prvým sme tentokrát už mierne za hranicou prijateľnej inšpirácie smerom k plagiátorstvu. Kombinácia s nepríjemnou životnou situáciou, prežívanie odcudzenia a odsudzovania sa opakujú. Hlavnú úlohu v tomto smere zohráva snúbencova matka, prísna žena hľadajúca na Casey každý možný nedostatok. Rozdiel je v tom, že rozklad prichádza oveľa brutálnejšie, nie ako postupná choroba. Tým pádom je ale aj menej uveriteľný a nedá sa divákovi vnímať ako súčasť života bežného človeka.

„Vôbec či zanedbateľne na nás doľahne Caseyino prežívanie vlastného stavu, ako by sme si ho vedeli predstaviť.“

Premena pripomína skôr klasickú Cronenbergovu Muchu, Casey sa jednoducho mení na monštrum. Tam mala vysvetlený a dobrý dôvod, za taký je ťažké pokladať obyčajné uštipnutie niekde na dovolenke. Časť, keď sa Casey snaží normálne fungovať, je pomerne krátka. Nemáme príliš šancu predstaviť si situáciu, ako bola v Contracted, keď Samantha bojovala s príznakmi a zároveň sa snažila dať dokopy zvyšky svojho života. Vôbec či zanedbateľne na nás doľahne Caseyino prežívanie vlastného stavu, ako by sme si ho vedeli predstaviť. Skrátka sa zmení na bytosť neľudskú, a nám cudziu.

„Film je v zásade dobre nakrútený, nepôsobí lacno, a hnus na diváka zaberá.“

Po odstránení náznakov psychológie ide horor predovšetkým cestou nechutností. Sliz, hnis, z ľudí vychádzajúce vajíčka nemôžu určite nechať diváka chladným. Film je v zásade dobre nakrútený, nepôsobí lacno, a hnus na diváka zaberá. Okrem len odporných scén ich je pár aj mierne akčných, teda niečo sa tam deje a my vnímame interakciu medzi hnisom, slizom, ikrami, kyselinou a ľuďmi. Nie príliš úspešná je ale interakcia s pôvodkyňou týchto vecí. Napriek tomu, že prestáva pripomínať človeka a ešte výraznejšie prestane ľudské obydlie pripomínať jej byt, ostatné postavy sa stále správajú, ako keby sa nedialo nič výrazne nezvyčajné. Dianie je pritom až absurdné, má jediný cieľ vo vyprodukovaní čo najväčšieho množstva hnusu. Po dejovej stránke je spád minimálny, hoci o pár zvratov sa film snaží. Napredovanie aj držanie diváckej pozornosti ide len cez zintenzívňujúcu sa nechutnosť toho, čo vidíme.

Bite sa ani nesnaží byť dielo inteligentné, zavrháva psychológiu a vnútorné pochody človeka, s ktorého telom sa niečo začalo diať. Snaží sa byť len čo najviac odporné a v tejto snahe rozhodne uspieva. Rozhodnite sa sami, nakoľko ju budete vedieť oceniť a ako veľmi máte chuť sledovať jej výsledok. Či vám predsa nebude chýbať aspoň trocha čohokoľvek iného.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy