hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Bite

Andrej Gomora | 20. 7. 2016
0
4/10          
žáner:
bizarre, exploitation, zombie/infection

Exotická choroba na spôsob tehotenstva


Telo je naša hmotná schránka. Snažíme sa ho ovládnuť, až poprieť. Malo by nám len slúžiť, nikdy nie nám rozkazovať či nás obmedzovať. Niekedy sa ale poškodí, ochorie a my kvôli nemu nie sme schopní vykonať to, čo by si naša myseľ priala. Vtedy naň nezaberá pevná vôľa ani odhodlanie, nemá zmysel snažiť sa prekážky tela prekonať tak ako tie, ktoré mávame vnútri. Telo sa niekedy skrátka dostane spod našej kontroly, nechá nás bezmocnými. A príčinou môže byť iba obyčajný Bite.

 „Casey cíti, ako sa jej mení celé telo. Napred lepšie počuje. Potom začne pľuť kyselinu. A vypadávajú z nej ikry.“

Casey sa išla s kamarátkami rozlúčiť so slobodou, užívajú si exotiku. Pijú, šantia sa, jedna z nich sa snaží čo najviac príjemných chvíľ zachytiť na kameru. Miestny mladík im odporučí skryté jazierko s priezračnou vodou, prečo by sa tam nezašli pozrieť. Casey niečo uhryzne. Nič hrozné, takých štípancov zažije na dovolenke každý mnoho. Pri návrate má aj tak iné starosti, v prvom rade snúbencovi oznámiť, že stratila prsteň. A na svadbu sa aj tak vôbec necíti pripravená. Veď to isté si myslí aj jeho mama. Že nie je pre jej syna vonkoncom vhodná. Štípanec sa ale pripomína, puchne, tečie z neho hnis. Casey cíti, ako sa jej mení celé telo. Napred lepšie počuje. Potom začne pľuť kyselinu. A vypadávajú z nej ikry. Jej byt sa zmení na brloh, najradšej by tam nikoho nevpúšťala. Kto aj tak vojde, robí tak len na vlastné nebezpečie.

„Rozdiel je v tom, že rozklad prichádza oveľa brutálnejšie, nie ako postupná choroba.“

Zmenu tela, jeho rozklad sme tu mali napríklad vo filmoch Contracted či Starry Eyes. Hlavne v porovnaní s tým prvým sme tentokrát už mierne za hranicou prijateľnej inšpirácie smerom k plagiátorstvu. Kombinácia s nepríjemnou životnou situáciou, prežívanie odcudzenia a odsudzovania sa opakujú. Hlavnú úlohu v tomto smere zohráva snúbencova matka, prísna žena hľadajúca na Casey každý možný nedostatok. Rozdiel je v tom, že rozklad prichádza oveľa brutálnejšie, nie ako postupná choroba. Tým pádom je ale aj menej uveriteľný a nedá sa divákovi vnímať ako súčasť života bežného človeka.

„Vôbec či zanedbateľne na nás doľahne Caseyino prežívanie vlastného stavu, ako by sme si ho vedeli predstaviť.“

Premena pripomína skôr klasickú Cronenbergovu Muchu, Casey sa jednoducho mení na monštrum. Tam mala vysvetlený a dobrý dôvod, za taký je ťažké pokladať obyčajné uštipnutie niekde na dovolenke. Časť, keď sa Casey snaží normálne fungovať, je pomerne krátka. Nemáme príliš šancu predstaviť si situáciu, ako bola v Contracted, keď Samantha bojovala s príznakmi a zároveň sa snažila dať dokopy zvyšky svojho života. Vôbec či zanedbateľne na nás doľahne Caseyino prežívanie vlastného stavu, ako by sme si ho vedeli predstaviť. Skrátka sa zmení na bytosť neľudskú, a nám cudziu.

„Film je v zásade dobre nakrútený, nepôsobí lacno, a hnus na diváka zaberá.“

Po odstránení náznakov psychológie ide horor predovšetkým cestou nechutností. Sliz, hnis, z ľudí vychádzajúce vajíčka nemôžu určite nechať diváka chladným. Film je v zásade dobre nakrútený, nepôsobí lacno, a hnus na diváka zaberá. Okrem len odporných scén ich je pár aj mierne akčných, teda niečo sa tam deje a my vnímame interakciu medzi hnisom, slizom, ikrami, kyselinou a ľuďmi. Nie príliš úspešná je ale interakcia s pôvodkyňou týchto vecí. Napriek tomu, že prestáva pripomínať človeka a ešte výraznejšie prestane ľudské obydlie pripomínať jej byt, ostatné postavy sa stále správajú, ako keby sa nedialo nič výrazne nezvyčajné. Dianie je pritom až absurdné, má jediný cieľ vo vyprodukovaní čo najväčšieho množstva hnusu. Po dejovej stránke je spád minimálny, hoci o pár zvratov sa film snaží. Napredovanie aj držanie diváckej pozornosti ide len cez zintenzívňujúcu sa nechutnosť toho, čo vidíme.

Bite sa ani nesnaží byť dielo inteligentné, zavrháva psychológiu a vnútorné pochody človeka, s ktorého telom sa niečo začalo diať. Snaží sa byť len čo najviac odporné a v tejto snahe rozhodne uspieva. Rozhodnite sa sami, nakoľko ju budete vedieť oceniť a ako veľmi máte chuť sledovať jej výsledok. Či vám predsa nebude chýbať aspoň trocha čohokoľvek iného.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy