hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Bite

Andrej Gomora | 20. 7. 2016
0
4/10          
žáner:
bizarre, exploitation, zombie/infection

Exotická choroba na spôsob tehotenstva


Telo je naša hmotná schránka. Snažíme sa ho ovládnuť, až poprieť. Malo by nám len slúžiť, nikdy nie nám rozkazovať či nás obmedzovať. Niekedy sa ale poškodí, ochorie a my kvôli nemu nie sme schopní vykonať to, čo by si naša myseľ priala. Vtedy naň nezaberá pevná vôľa ani odhodlanie, nemá zmysel snažiť sa prekážky tela prekonať tak ako tie, ktoré mávame vnútri. Telo sa niekedy skrátka dostane spod našej kontroly, nechá nás bezmocnými. A príčinou môže byť iba obyčajný Bite.

 „Casey cíti, ako sa jej mení celé telo. Napred lepšie počuje. Potom začne pľuť kyselinu. A vypadávajú z nej ikry.“

Casey sa išla s kamarátkami rozlúčiť so slobodou, užívajú si exotiku. Pijú, šantia sa, jedna z nich sa snaží čo najviac príjemných chvíľ zachytiť na kameru. Miestny mladík im odporučí skryté jazierko s priezračnou vodou, prečo by sa tam nezašli pozrieť. Casey niečo uhryzne. Nič hrozné, takých štípancov zažije na dovolenke každý mnoho. Pri návrate má aj tak iné starosti, v prvom rade snúbencovi oznámiť, že stratila prsteň. A na svadbu sa aj tak vôbec necíti pripravená. Veď to isté si myslí aj jeho mama. Že nie je pre jej syna vonkoncom vhodná. Štípanec sa ale pripomína, puchne, tečie z neho hnis. Casey cíti, ako sa jej mení celé telo. Napred lepšie počuje. Potom začne pľuť kyselinu. A vypadávajú z nej ikry. Jej byt sa zmení na brloh, najradšej by tam nikoho nevpúšťala. Kto aj tak vojde, robí tak len na vlastné nebezpečie.

„Rozdiel je v tom, že rozklad prichádza oveľa brutálnejšie, nie ako postupná choroba.“

Zmenu tela, jeho rozklad sme tu mali napríklad vo filmoch Contracted či Starry Eyes. Hlavne v porovnaní s tým prvým sme tentokrát už mierne za hranicou prijateľnej inšpirácie smerom k plagiátorstvu. Kombinácia s nepríjemnou životnou situáciou, prežívanie odcudzenia a odsudzovania sa opakujú. Hlavnú úlohu v tomto smere zohráva snúbencova matka, prísna žena hľadajúca na Casey každý možný nedostatok. Rozdiel je v tom, že rozklad prichádza oveľa brutálnejšie, nie ako postupná choroba. Tým pádom je ale aj menej uveriteľný a nedá sa divákovi vnímať ako súčasť života bežného človeka.

„Vôbec či zanedbateľne na nás doľahne Caseyino prežívanie vlastného stavu, ako by sme si ho vedeli predstaviť.“

Premena pripomína skôr klasickú Cronenbergovu Muchu, Casey sa jednoducho mení na monštrum. Tam mala vysvetlený a dobrý dôvod, za taký je ťažké pokladať obyčajné uštipnutie niekde na dovolenke. Časť, keď sa Casey snaží normálne fungovať, je pomerne krátka. Nemáme príliš šancu predstaviť si situáciu, ako bola v Contracted, keď Samantha bojovala s príznakmi a zároveň sa snažila dať dokopy zvyšky svojho života. Vôbec či zanedbateľne na nás doľahne Caseyino prežívanie vlastného stavu, ako by sme si ho vedeli predstaviť. Skrátka sa zmení na bytosť neľudskú, a nám cudziu.

„Film je v zásade dobre nakrútený, nepôsobí lacno, a hnus na diváka zaberá.“

Po odstránení náznakov psychológie ide horor predovšetkým cestou nechutností. Sliz, hnis, z ľudí vychádzajúce vajíčka nemôžu určite nechať diváka chladným. Film je v zásade dobre nakrútený, nepôsobí lacno, a hnus na diváka zaberá. Okrem len odporných scén ich je pár aj mierne akčných, teda niečo sa tam deje a my vnímame interakciu medzi hnisom, slizom, ikrami, kyselinou a ľuďmi. Nie príliš úspešná je ale interakcia s pôvodkyňou týchto vecí. Napriek tomu, že prestáva pripomínať človeka a ešte výraznejšie prestane ľudské obydlie pripomínať jej byt, ostatné postavy sa stále správajú, ako keby sa nedialo nič výrazne nezvyčajné. Dianie je pritom až absurdné, má jediný cieľ vo vyprodukovaní čo najväčšieho množstva hnusu. Po dejovej stránke je spád minimálny, hoci o pár zvratov sa film snaží. Napredovanie aj držanie diváckej pozornosti ide len cez zintenzívňujúcu sa nechutnosť toho, čo vidíme.

Bite sa ani nesnaží byť dielo inteligentné, zavrháva psychológiu a vnútorné pochody človeka, s ktorého telom sa niečo začalo diať. Snaží sa byť len čo najviac odporné a v tejto snahe rozhodne uspieva. Rozhodnite sa sami, nakoľko ju budete vedieť oceniť a ako veľmi máte chuť sledovať jej výsledok. Či vám predsa nebude chýbať aspoň trocha čohokoľvek iného.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy