hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Bloody Hell

Andrej Gomora | 30. 4. 2021
0
7/10          
žáner:
action, comedy, crazy family, exploitation

Humor akčný, humor psychopatický


Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.

„Napred si film vytvoril hrdinu, dal mu určitý štýl, ukázal nám, že vie bojovať a rád sa rozpráva so svojím vnútorným ja.“

Začiatok je skutočne skôr akčný a komediálny, prídu ale aj hororové prvky. A nebude ich málo, veď zápletka je hororová viac než dosť. Miešanie akčnej komédie s hororom funguje výborne, hororová časť ako keby prispievala práve k absurdnej komickosti, čo jej ale nič neuberá na tom, že je skutočne hrozivá a miestami aj značne nechutná. Napred si film vytvoril hrdinu, dal mu určitý štýl, ukázal nám, že vie bojovať a rád sa rozpráva so svojím vnútorným ja. Zasadil ho do určitej životnej situácie, ktorou nám ešte zdôraznil jeho samotársko čudácku povahu. Potom príde na to, čo hororové sa tomu osamelému bojovníkovi má v živote stať.

„Tak ako sa film neobťažuje nám príliš vysvetľovať jeho minulosť, povrchného pohľadu sa drží aj pri zobrazovaní deja.“

Keby bol tón filmu iný, udalosti by na nás nepochybne pôsobili oveľa stiesňujúcejšie. Fínska dvojica pôsobí od začiatku úchylne a nepríjemne, my ale nečakáme mučenie či vyvražďovanie. Čakáme hru, a výzvu hodnú nášho hrdinu. Rovnako ako jemu nám nemá z čoho byť jasné, čo presne sa tu ide diať, tiež nám ale celkom stačí vidieť situáciu, v ktorej sa ocitol. Tak ako sa film neobťažuje nám príliš vysvetľovať jeho minulosť, povrchného pohľadu sa drží aj pri zobrazovaní deja. V divákovi tak vyvoláva otázky, na ktoré nepoznať odpovede v ňom vyvoláva rovnako veľa strachu ako keby hrozivú pravdu poznal od začiatku. Podobne hravo film pristupuje k zobrazovaniu iných postáv, kde nás rád mätie a necháva snažiť sa zorientovať, hoci zatiaľ príliš nemáme ako.

„Možno nie v tej najbrutálnejšej miere, ale predsa príde viac menej všetko, čo by sme od hororu o psychopatickej rodinke mohli čakať.“

Atmosféra sa posunie od akčnej smerom k hororovej už aj bez explicitného násilia, stačí nám vidieť zvrátenú rodinu a ich pivnicu. Že smerujeme k exploitu je nám jasné, a rýchlo uvidíme, že ten s postavami, samozrejme hlavnou s tou jednou, nebude zachádzať v rukavičkách. Možno nie v tej najbrutálnejšej miere, ale predsa príde viac menej všetko, čo by sme od hororu o psychopatickej rodinke mohli čakať. Mnohé scény budú výborne nápadité vrátane veľmi nápaditého a originálneho násilia. Nepochybne zaujme použitie golfovej palice, ktorej inovácia nebráni ani jej očakávatelnejšiemu využitiu. Hrdina nás pritom stále presviedča svojou tvrdosťou, a nám neprekážajú ani jeho nezdary. Keď mu ich môžeme dopriať ako výzvu a možnosť predviesť sa.

Práve hravosť ako keby expolitu zároveň pridávala, a zároveň ho odľahčovala. Niečo komické je nepochybne ako na hrdinovi, tak aj na psychopatickej rodine. Ani jeden nie sú celkom odľudštení, ako to v exploitoch niekedy býva, majú svoje ľudské slabosti. Zmes žánrov, ktorá vzniká je potom zároveň milo absurdná, a zároveň temná a ťaživá. Vrcholí, keď konečne uvidíme hlavného záporného hrdinu, ktorý je zároveň monštrom, a zároveň je vlastne smiešny, v konečnom dôsledku neškodný a tak aj dopadne. Vtipne, nie celkom realisticky, ale bez zabitia exploitu.

Bloody Hell je príjemný a iný film. Je nápaditý a hravo sa mu darí miešať žánre. V jeho strede je zaujímavá hlavná postava, ktorá je miestami vtipná, má štýl a výborne sa hodí tak do akcie ako do úlohy skrachovanca, ktorý týraný bojuje o život. Nevýhodou je, že miestami pôsobí až príliš neseriózne, a pri niektorých pokusoch o vtip to už skutočne mierne prestrelí cez nezmyselnosť k trápnosti. Tak to ale býva, že pri neserióznom humore nie všetko vyjde. Hlavné je, že je toho aj tak dosť, na čo sa da pozerať a na čom sa dá skutočne zabaviť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy