hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

recenzie.

Bound to Vengeance

Andrej Gomora | 29. 2. 2016
0
7/10          
žáner:
exploitation, independent, psycho

Namiesto sladkej pomsty len vynútený dobrý skutok


Pokiaľ ste určitú situáciu nezažili, môžete s istotou tvrdiť, ako by ste sa v nej zachovali? Predsa mnoho zážitkov ste sa vopred báli, a aké boli nakoniec príjemné. Napríklad ak by vás uniesol nejaký úchyl, držal v pivnici a dokola znásilňoval. Dokážete s istotou povedať, že by sa vám to nepáčilo? Najskôr áno, predpokladá to aj hlavná postava filmu Bound to Vengeance, dokonca z vlastnej skúsenosti. No ako zistí, nie celkom má pravdu.
 

„Pochopí, že ten grázel ich tiež niekde drží, ak ho nechá zamknutého v pivnici, asi umrú."

Jej sa totiž podarí oslobodiť, zmláti svojho väzniteľa tehlou a nasadí mu svoje okovy. Utiekla by, ale z domu uprostred púšte bude problém sa dostať po vlastných. Pustí sa hľadať kľúče od dodávky, namiesto tých nájde fotky ďalších dievčat. Pochopí, že ten grázel ich tiež niekde drží, ak ho nechá zamknutého v pivnici, asi umrú. Preto si pre neho pripraví škrtidlo na dlhej tyči, vezme si jeho zbraň a naloží ho do dodávky, nech ju za ostatnými dievčatami zavezie. Chlap sa ani nebráni, len sa Eve snaží presvedčiť, že nemusí ísť o najlepší nápad. Ona si totiž predstavuje, že dievčatá jej budú za slobodu vďačné. Lenže uvidí, že na rozdiel od nej nemusia po slobode zrovna túžiť. Prípadne byť na ňu pripravené.

„Pre strašidelný efekt pôsobí blízkosť obete a jej únoscu veľmi dobre a nenecháva napätie opadnúť."

S postavou Eve nemusí byť od začiatku úplne jednoduché sa stotožniť, je odvážna, až trochu šialená. Jej väzniteľ sa tvári krotko, no je to veľký chlap, a ako sama najlepšie vie, nie zrovna dobrák. Tvorcovia sa nám snažia zobraziť jej postup ako nevyhnutnosť, predsa nemôže nechať dievčatá zomrieť, nezostáva jej iná možnosť než konať tak, ako koná. My by sme iné a menej dramatické možnosti možno aj videli, ale dobre, dajme tomu. Pre strašidelný efekt pôsobí blízkosť obete a jej únoscu v každom prípade veľmi dobre a nenecháva napätie opadnúť.

„To čo Eve vykonáva zároveň ani nie je revenge, nejde tu o to, že by páchateľa chcela trápiť."

Hoci ide v zásade o exploitation, odlišuje sa jednak prevrátenou štruktúrou. Tá by pripomínala rape&revenge, no s tým, že celá rapeová časť vlastne, našťastie, chýba. To čo Eve vykonáva zároveň ani nie je revenge, nejde tu o to, že by páchateľa chcela trápiť. V jeho blízkosti ju núti zostať svedomie, hoci sa ho pochopiteľne rovnako ako divák bojí a už len jeho prítomnosť dokáže ťahať hororovosť. Predsa je to únosca a mučiteľ. Sám ani nevystupuje nebezpečne, no je krvavý, Eve vyplašená až hysterická, každú chvíľu čakáme čo krvavé a temné sa môže stať.

Keďže o tom má byť film, je nám jasné, že úloha, na ktorú sa Eve podujíma, asi nebude až taká jednoduchá. Od prvých zvratov je tiež zjavné, že film bude ťahať skôr réžia, vizuál a fungujúca atmosféra, ako miestami značne deravý scenár. Hororový je vždy pohľad na uväznené dievča, kontakt s nimi zodpovedá tomu, čo by sme od exploitationu čakali. Horšie už je to s logikou ich správania a uveriteľnosťou, čo platí tiež pre Eve a jej únoscu. Keďže v rámci deja diela už nie je nikoho cieľom niekoho týrať či robiť mu zle, gore a krvi uvidíme pomenej. Vynahradí nám ich celková temná atmosféra a dobrá práca s prostredím a zúboženými postavami. Film si po celý čas udržiava dobrý spád, drží si divákovu pozornosť a aj keď ho vyslovene naplaší len párkrát, nenecháva uľaviť ťaživému pocitu z prítomnosti krutej hrozby.

„Atmosféra a nezvyčajne príjemne optimistický exploitation si idú svojou cestou, divák len nesmie do nelogickostí zbytočne vŕtať."

Škoda, že na strane zápletky sa veci značne komplikujú, a nie celkom dávajú zmysel. Niektorými vecami ani nevieme, čo chceli autori povedať, iné do seba skrátka nezapadajú. Filmu to našťastie až tak neprekáža. Atmosféra a nezvyčajne príjemne optimistický exploitation si idú svojou cestou, divák len nesmie do nelogickostí zbytočne vŕtať. Na záver musí prísť jedno klišé, film tiež nezabije, dokonca ani nezničí celkový dojem. Ten bol našťastie príliš silný aj s toľkými zápletkovými nepodarkami.

Bound to Vengeance je exploitation s menším množstvom krvi ako býva zvyčajné a tiež je v ňom napriek všetkej krutosti aj čosi pozitívne. Dej smeruje od začiatku k víťazstvu dobra a divák cíti, že v určitej podobe k nemu aj príde. Cesta k nemu je aj tak dostatočne krvavá a plná ťaživosti ako sa na exploitation patrí. Škoda len nedomysleného scenára, inak mohlo ísť o veľmi príjemný film.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy