hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Bound to Vengeance

Andrej Gomora | 29. 2. 2016
0
7/10          
žáner:
exploitation, independent, psycho

Namiesto sladkej pomsty len vynútený dobrý skutok


Pokiaľ ste určitú situáciu nezažili, môžete s istotou tvrdiť, ako by ste sa v nej zachovali? Predsa mnoho zážitkov ste sa vopred báli, a aké boli nakoniec príjemné. Napríklad ak by vás uniesol nejaký úchyl, držal v pivnici a dokola znásilňoval. Dokážete s istotou povedať, že by sa vám to nepáčilo? Najskôr áno, predpokladá to aj hlavná postava filmu Bound to Vengeance, dokonca z vlastnej skúsenosti. No ako zistí, nie celkom má pravdu.
 

„Pochopí, že ten grázel ich tiež niekde drží, ak ho nechá zamknutého v pivnici, asi umrú."

Jej sa totiž podarí oslobodiť, zmláti svojho väzniteľa tehlou a nasadí mu svoje okovy. Utiekla by, ale z domu uprostred púšte bude problém sa dostať po vlastných. Pustí sa hľadať kľúče od dodávky, namiesto tých nájde fotky ďalších dievčat. Pochopí, že ten grázel ich tiež niekde drží, ak ho nechá zamknutého v pivnici, asi umrú. Preto si pre neho pripraví škrtidlo na dlhej tyči, vezme si jeho zbraň a naloží ho do dodávky, nech ju za ostatnými dievčatami zavezie. Chlap sa ani nebráni, len sa Eve snaží presvedčiť, že nemusí ísť o najlepší nápad. Ona si totiž predstavuje, že dievčatá jej budú za slobodu vďačné. Lenže uvidí, že na rozdiel od nej nemusia po slobode zrovna túžiť. Prípadne byť na ňu pripravené.

„Pre strašidelný efekt pôsobí blízkosť obete a jej únoscu veľmi dobre a nenecháva napätie opadnúť."

S postavou Eve nemusí byť od začiatku úplne jednoduché sa stotožniť, je odvážna, až trochu šialená. Jej väzniteľ sa tvári krotko, no je to veľký chlap, a ako sama najlepšie vie, nie zrovna dobrák. Tvorcovia sa nám snažia zobraziť jej postup ako nevyhnutnosť, predsa nemôže nechať dievčatá zomrieť, nezostáva jej iná možnosť než konať tak, ako koná. My by sme iné a menej dramatické možnosti možno aj videli, ale dobre, dajme tomu. Pre strašidelný efekt pôsobí blízkosť obete a jej únoscu v každom prípade veľmi dobre a nenecháva napätie opadnúť.

„To čo Eve vykonáva zároveň ani nie je revenge, nejde tu o to, že by páchateľa chcela trápiť."

Hoci ide v zásade o exploitation, odlišuje sa jednak prevrátenou štruktúrou. Tá by pripomínala rape&revenge, no s tým, že celá rapeová časť vlastne, našťastie, chýba. To čo Eve vykonáva zároveň ani nie je revenge, nejde tu o to, že by páchateľa chcela trápiť. V jeho blízkosti ju núti zostať svedomie, hoci sa ho pochopiteľne rovnako ako divák bojí a už len jeho prítomnosť dokáže ťahať hororovosť. Predsa je to únosca a mučiteľ. Sám ani nevystupuje nebezpečne, no je krvavý, Eve vyplašená až hysterická, každú chvíľu čakáme čo krvavé a temné sa môže stať.

Keďže o tom má byť film, je nám jasné, že úloha, na ktorú sa Eve podujíma, asi nebude až taká jednoduchá. Od prvých zvratov je tiež zjavné, že film bude ťahať skôr réžia, vizuál a fungujúca atmosféra, ako miestami značne deravý scenár. Hororový je vždy pohľad na uväznené dievča, kontakt s nimi zodpovedá tomu, čo by sme od exploitationu čakali. Horšie už je to s logikou ich správania a uveriteľnosťou, čo platí tiež pre Eve a jej únoscu. Keďže v rámci deja diela už nie je nikoho cieľom niekoho týrať či robiť mu zle, gore a krvi uvidíme pomenej. Vynahradí nám ich celková temná atmosféra a dobrá práca s prostredím a zúboženými postavami. Film si po celý čas udržiava dobrý spád, drží si divákovu pozornosť a aj keď ho vyslovene naplaší len párkrát, nenecháva uľaviť ťaživému pocitu z prítomnosti krutej hrozby.

„Atmosféra a nezvyčajne príjemne optimistický exploitation si idú svojou cestou, divák len nesmie do nelogickostí zbytočne vŕtať."

Škoda, že na strane zápletky sa veci značne komplikujú, a nie celkom dávajú zmysel. Niektorými vecami ani nevieme, čo chceli autori povedať, iné do seba skrátka nezapadajú. Filmu to našťastie až tak neprekáža. Atmosféra a nezvyčajne príjemne optimistický exploitation si idú svojou cestou, divák len nesmie do nelogickostí zbytočne vŕtať. Na záver musí prísť jedno klišé, film tiež nezabije, dokonca ani nezničí celkový dojem. Ten bol našťastie príliš silný aj s toľkými zápletkovými nepodarkami.

Bound to Vengeance je exploitation s menším množstvom krvi ako býva zvyčajné a tiež je v ňom napriek všetkej krutosti aj čosi pozitívne. Dej smeruje od začiatku k víťazstvu dobra a divák cíti, že v určitej podobe k nemu aj príde. Cesta k nemu je aj tak dostatočne krvavá a plná ťaživosti ako sa na exploitation patrí. Škoda len nedomysleného scenára, inak mohlo ísť o veľmi príjemný film.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy