hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Burnt Offerings

Andrej Gomora | 23. 1. 2017
0
8/10          
žáner:
ghost, psycho, retro

Letné Osvietenie


„O tento dom sa nemusíte starať, postará sa o seba sám." Ak by ste si prenajímali letné sídlo a majitelia by vás ohľadne jeho nadmernej veľkosti upokojovali touto vetou, nepochybne by sa vám skutočne uľavilo. Môžu to myslieť rôzne. Napríklad že im nebude prekážať, ak za celé leto neutriete prach, necháte záhradu zarásť, a všetko im vrátite v príšernom stave. Oni svojim nájomníkom veria. Dokonca im nechajú v opatere aj babičku na vrchnom poschodí. Treba ju len pravidelne kŕmiť, nechať jej potravu na tácke pred dverami. Inak o nej ani nebudú vedieť. Majú ju brať ako súčasť domu, ako inak než čudne sa môže začať mysteriózny horor Burnt Offerings.

„Porovnaniu s o štyri roky mladším Osvietením sa divák od začiatku nevyhne, zápletka je výrazne podobná.“

Porovnaniu s o štyri roky mladším Osvietením sa divák od začiatku nevyhne, zápletka je výrazne podobná. Opäť rodinka stráži čudný statok, až im z neho začne preskakovať. Rozdielov je našťastie dosť, nejde o to isté spravené horšie či lepšie, skrátka trochu inak. Zasadenie je tentokrát letné, dej svojím spôsobom menej uletený, bez čudných úkazov spôsobených indiánskych pohrebiskom. Rodina si sem prišla oddýchnuť, zabávať sa, užiť si spoločný čas. Niečo zlovestné vnímame od začiatku. Vďaka hrozivej hudbe, a tiež podozrivým majiteľom. Potešenie, ktoré im spôsobí prítomnosť dvanásťročného chlapca môže prameniť z ich staroby a bezdetnosti. Rodičia by pri ňom ale rozhodne mali spozornieť.

Nie je vôbec jasné, kedy sa veci začnú skutočne zvrhávať. Nikomu tu skrátka, jednoducho a viditeľne neprepne. Len začnú robiť čudné veci a celkom ani nevedia prečo. Majú len také nutkanie. Matka sa o babičku stará oveľa viac, ako by bolo nevyhnutné. Trávi veľa času na jej poschodí, dokonca viac ako s vlastným synom. Nikoho iného tam nepustí, vo vzťahu k starej pani ako aj k celému domu sa stáva akási úzkostlivá. Ale inak je úplne v poriadku. Otec dostane pri hre v bazéne chuť vlastnému dieťaťu ublížiť. Sám cíti, že to nie je len hra. Potápa ho pod vodu a vie, že nejde o zábavu. Uvedomuje si to, ale nič s tým nedokáže spraviť. Nevie prečo. Mrzí ho to, syna chce za každú cenu chrániť. Ale sám si nie je istý, čo od seba ešte môže čakať.

„Robia veci, ktoré by od seba navzájom nečakali, prestávajú si byť čímkoľvek istí a ich stiesnenosť je o to väčšia, ako veľmi im jeden na druhom záleží.“

Film je pomalý a nič viditeľne hororové sa v ňom dlho nedeje. Pozvoľná hrozivosť ale aj tak pôsobí. Postavy sú presvedčivé, my sa do nich vciťujeme a vnímame rovnako ich strach z čudných prejavov vlastných blízkych, ako aj zo správania ich samotných. Sledujeme niečo na spôsob vzájomného odcudzenia, no nie je to odcudzenie emocionálne, všetci sa stále majú veľmi radi. Robia veci, ktoré by od seba navzájom nečakali, prestávajú si byť čímkoľvek istí a ich stiesnenosť je o to väčšia, ako veľmi im jeden na druhom záleží.

„Diváka poteší, nakoľko priamočiarym sa dielo stane, nič sa už neskrýva, dostaví sa akcia, násilie aj krv.“

Niečo skutočne hororové sa začne diať klasicky vo finále, a vďaka výborne vystupňovanému napätiu to skutočne stojí zato. Áno, niektoré scény sú značne predvídateľné, predsa sa na nich ale vždy nájde niečo, aby nepôsobili opozerane či trápne. Dovtedy všetko bolo na úrovni neurčitosti, z domu vychádzalo niečo zlé. Diváka poteší, nakoľko priamočiarym sa dielo stane, nič sa už neskrýva, dostaví sa akcia, násilie aj krv. Na konci príde aj vysvetlenie, nie celkom zrozumiteľné, zato nadmieru príjemne funkčné a poetické.

Burnt Offerings síce možno zaradiť medzi pomalé duchárske horory sedemdesiatych rokov, svojím spôsobom je to ale film iný. Nie je ponurý a tmavý, nepôsobí ani silene či štylizovane. Napreduje plynulo, s nenápadnou hrozivosťou ktorá sa neustále stupňuje až dosiahne veľmi príjemnú úroveň. Možno nejde o najstrašidelnejší horor svojho druhu, pôsobí ale neopozerane bez viditeľnej snahy byť za každú cenu iný.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy