hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Burnt Offerings

Andrej Gomora | 23. 1. 2017
0
8/10          
žáner:
ghost, psycho, retro

Letné Osvietenie


„O tento dom sa nemusíte starať, postará sa o seba sám." Ak by ste si prenajímali letné sídlo a majitelia by vás ohľadne jeho nadmernej veľkosti upokojovali touto vetou, nepochybne by sa vám skutočne uľavilo. Môžu to myslieť rôzne. Napríklad že im nebude prekážať, ak za celé leto neutriete prach, necháte záhradu zarásť, a všetko im vrátite v príšernom stave. Oni svojim nájomníkom veria. Dokonca im nechajú v opatere aj babičku na vrchnom poschodí. Treba ju len pravidelne kŕmiť, nechať jej potravu na tácke pred dverami. Inak o nej ani nebudú vedieť. Majú ju brať ako súčasť domu, ako inak než čudne sa môže začať mysteriózny horor Burnt Offerings.

„Porovnaniu s o štyri roky mladším Osvietením sa divák od začiatku nevyhne, zápletka je výrazne podobná.“

Porovnaniu s o štyri roky mladším Osvietením sa divák od začiatku nevyhne, zápletka je výrazne podobná. Opäť rodinka stráži čudný statok, až im z neho začne preskakovať. Rozdielov je našťastie dosť, nejde o to isté spravené horšie či lepšie, skrátka trochu inak. Zasadenie je tentokrát letné, dej svojím spôsobom menej uletený, bez čudných úkazov spôsobených indiánskych pohrebiskom. Rodina si sem prišla oddýchnuť, zabávať sa, užiť si spoločný čas. Niečo zlovestné vnímame od začiatku. Vďaka hrozivej hudbe, a tiež podozrivým majiteľom. Potešenie, ktoré im spôsobí prítomnosť dvanásťročného chlapca môže prameniť z ich staroby a bezdetnosti. Rodičia by pri ňom ale rozhodne mali spozornieť.

Nie je vôbec jasné, kedy sa veci začnú skutočne zvrhávať. Nikomu tu skrátka, jednoducho a viditeľne neprepne. Len začnú robiť čudné veci a celkom ani nevedia prečo. Majú len také nutkanie. Matka sa o babičku stará oveľa viac, ako by bolo nevyhnutné. Trávi veľa času na jej poschodí, dokonca viac ako s vlastným synom. Nikoho iného tam nepustí, vo vzťahu k starej pani ako aj k celému domu sa stáva akási úzkostlivá. Ale inak je úplne v poriadku. Otec dostane pri hre v bazéne chuť vlastnému dieťaťu ublížiť. Sám cíti, že to nie je len hra. Potápa ho pod vodu a vie, že nejde o zábavu. Uvedomuje si to, ale nič s tým nedokáže spraviť. Nevie prečo. Mrzí ho to, syna chce za každú cenu chrániť. Ale sám si nie je istý, čo od seba ešte môže čakať.

„Robia veci, ktoré by od seba navzájom nečakali, prestávajú si byť čímkoľvek istí a ich stiesnenosť je o to väčšia, ako veľmi im jeden na druhom záleží.“

Film je pomalý a nič viditeľne hororové sa v ňom dlho nedeje. Pozvoľná hrozivosť ale aj tak pôsobí. Postavy sú presvedčivé, my sa do nich vciťujeme a vnímame rovnako ich strach z čudných prejavov vlastných blízkych, ako aj zo správania ich samotných. Sledujeme niečo na spôsob vzájomného odcudzenia, no nie je to odcudzenie emocionálne, všetci sa stále majú veľmi radi. Robia veci, ktoré by od seba navzájom nečakali, prestávajú si byť čímkoľvek istí a ich stiesnenosť je o to väčšia, ako veľmi im jeden na druhom záleží.

„Diváka poteší, nakoľko priamočiarym sa dielo stane, nič sa už neskrýva, dostaví sa akcia, násilie aj krv.“

Niečo skutočne hororové sa začne diať klasicky vo finále, a vďaka výborne vystupňovanému napätiu to skutočne stojí zato. Áno, niektoré scény sú značne predvídateľné, predsa sa na nich ale vždy nájde niečo, aby nepôsobili opozerane či trápne. Dovtedy všetko bolo na úrovni neurčitosti, z domu vychádzalo niečo zlé. Diváka poteší, nakoľko priamočiarym sa dielo stane, nič sa už neskrýva, dostaví sa akcia, násilie aj krv. Na konci príde aj vysvetlenie, nie celkom zrozumiteľné, zato nadmieru príjemne funkčné a poetické.

Burnt Offerings síce možno zaradiť medzi pomalé duchárske horory sedemdesiatych rokov, svojím spôsobom je to ale film iný. Nie je ponurý a tmavý, nepôsobí ani silene či štylizovane. Napreduje plynulo, s nenápadnou hrozivosťou ktorá sa neustále stupňuje až dosiahne veľmi príjemnú úroveň. Možno nejde o najstrašidelnejší horor svojho druhu, pôsobí ale neopozerane bez viditeľnej snahy byť za každú cenu iný.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy