hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Burnt Offerings

Andrej Gomora | 23. 1. 2017
0
8/10          
žáner:
ghost, psycho, retro

Letné Osvietenie


„O tento dom sa nemusíte starať, postará sa o seba sám." Ak by ste si prenajímali letné sídlo a majitelia by vás ohľadne jeho nadmernej veľkosti upokojovali touto vetou, nepochybne by sa vám skutočne uľavilo. Môžu to myslieť rôzne. Napríklad že im nebude prekážať, ak za celé leto neutriete prach, necháte záhradu zarásť, a všetko im vrátite v príšernom stave. Oni svojim nájomníkom veria. Dokonca im nechajú v opatere aj babičku na vrchnom poschodí. Treba ju len pravidelne kŕmiť, nechať jej potravu na tácke pred dverami. Inak o nej ani nebudú vedieť. Majú ju brať ako súčasť domu, ako inak než čudne sa môže začať mysteriózny horor Burnt Offerings.

„Porovnaniu s o štyri roky mladším Osvietením sa divák od začiatku nevyhne, zápletka je výrazne podobná.“

Porovnaniu s o štyri roky mladším Osvietením sa divák od začiatku nevyhne, zápletka je výrazne podobná. Opäť rodinka stráži čudný statok, až im z neho začne preskakovať. Rozdielov je našťastie dosť, nejde o to isté spravené horšie či lepšie, skrátka trochu inak. Zasadenie je tentokrát letné, dej svojím spôsobom menej uletený, bez čudných úkazov spôsobených indiánskych pohrebiskom. Rodina si sem prišla oddýchnuť, zabávať sa, užiť si spoločný čas. Niečo zlovestné vnímame od začiatku. Vďaka hrozivej hudbe, a tiež podozrivým majiteľom. Potešenie, ktoré im spôsobí prítomnosť dvanásťročného chlapca môže prameniť z ich staroby a bezdetnosti. Rodičia by pri ňom ale rozhodne mali spozornieť.

Nie je vôbec jasné, kedy sa veci začnú skutočne zvrhávať. Nikomu tu skrátka, jednoducho a viditeľne neprepne. Len začnú robiť čudné veci a celkom ani nevedia prečo. Majú len také nutkanie. Matka sa o babičku stará oveľa viac, ako by bolo nevyhnutné. Trávi veľa času na jej poschodí, dokonca viac ako s vlastným synom. Nikoho iného tam nepustí, vo vzťahu k starej pani ako aj k celému domu sa stáva akási úzkostlivá. Ale inak je úplne v poriadku. Otec dostane pri hre v bazéne chuť vlastnému dieťaťu ublížiť. Sám cíti, že to nie je len hra. Potápa ho pod vodu a vie, že nejde o zábavu. Uvedomuje si to, ale nič s tým nedokáže spraviť. Nevie prečo. Mrzí ho to, syna chce za každú cenu chrániť. Ale sám si nie je istý, čo od seba ešte môže čakať.

„Robia veci, ktoré by od seba navzájom nečakali, prestávajú si byť čímkoľvek istí a ich stiesnenosť je o to väčšia, ako veľmi im jeden na druhom záleží.“

Film je pomalý a nič viditeľne hororové sa v ňom dlho nedeje. Pozvoľná hrozivosť ale aj tak pôsobí. Postavy sú presvedčivé, my sa do nich vciťujeme a vnímame rovnako ich strach z čudných prejavov vlastných blízkych, ako aj zo správania ich samotných. Sledujeme niečo na spôsob vzájomného odcudzenia, no nie je to odcudzenie emocionálne, všetci sa stále majú veľmi radi. Robia veci, ktoré by od seba navzájom nečakali, prestávajú si byť čímkoľvek istí a ich stiesnenosť je o to väčšia, ako veľmi im jeden na druhom záleží.

„Diváka poteší, nakoľko priamočiarym sa dielo stane, nič sa už neskrýva, dostaví sa akcia, násilie aj krv.“

Niečo skutočne hororové sa začne diať klasicky vo finále, a vďaka výborne vystupňovanému napätiu to skutočne stojí zato. Áno, niektoré scény sú značne predvídateľné, predsa sa na nich ale vždy nájde niečo, aby nepôsobili opozerane či trápne. Dovtedy všetko bolo na úrovni neurčitosti, z domu vychádzalo niečo zlé. Diváka poteší, nakoľko priamočiarym sa dielo stane, nič sa už neskrýva, dostaví sa akcia, násilie aj krv. Na konci príde aj vysvetlenie, nie celkom zrozumiteľné, zato nadmieru príjemne funkčné a poetické.

Burnt Offerings síce možno zaradiť medzi pomalé duchárske horory sedemdesiatych rokov, svojím spôsobom je to ale film iný. Nie je ponurý a tmavý, nepôsobí ani silene či štylizovane. Napreduje plynulo, s nenápadnou hrozivosťou ktorá sa neustále stupňuje až dosiahne veľmi príjemnú úroveň. Možno nejde o najstrašidelnejší horor svojho druhu, pôsobí ale neopozerane bez viditeľnej snahy byť za každú cenu iný.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy