hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Burnt Offerings

Andrej Gomora | 23. 1. 2017
0
8/10          
žáner:
ghost, psycho, retro

Letné Osvietenie


„O tento dom sa nemusíte starať, postará sa o seba sám." Ak by ste si prenajímali letné sídlo a majitelia by vás ohľadne jeho nadmernej veľkosti upokojovali touto vetou, nepochybne by sa vám skutočne uľavilo. Môžu to myslieť rôzne. Napríklad že im nebude prekážať, ak za celé leto neutriete prach, necháte záhradu zarásť, a všetko im vrátite v príšernom stave. Oni svojim nájomníkom veria. Dokonca im nechajú v opatere aj babičku na vrchnom poschodí. Treba ju len pravidelne kŕmiť, nechať jej potravu na tácke pred dverami. Inak o nej ani nebudú vedieť. Majú ju brať ako súčasť domu, ako inak než čudne sa môže začať mysteriózny horor Burnt Offerings.

„Porovnaniu s o štyri roky mladším Osvietením sa divák od začiatku nevyhne, zápletka je výrazne podobná.“

Porovnaniu s o štyri roky mladším Osvietením sa divák od začiatku nevyhne, zápletka je výrazne podobná. Opäť rodinka stráži čudný statok, až im z neho začne preskakovať. Rozdielov je našťastie dosť, nejde o to isté spravené horšie či lepšie, skrátka trochu inak. Zasadenie je tentokrát letné, dej svojím spôsobom menej uletený, bez čudných úkazov spôsobených indiánskych pohrebiskom. Rodina si sem prišla oddýchnuť, zabávať sa, užiť si spoločný čas. Niečo zlovestné vnímame od začiatku. Vďaka hrozivej hudbe, a tiež podozrivým majiteľom. Potešenie, ktoré im spôsobí prítomnosť dvanásťročného chlapca môže prameniť z ich staroby a bezdetnosti. Rodičia by pri ňom ale rozhodne mali spozornieť.

Nie je vôbec jasné, kedy sa veci začnú skutočne zvrhávať. Nikomu tu skrátka, jednoducho a viditeľne neprepne. Len začnú robiť čudné veci a celkom ani nevedia prečo. Majú len také nutkanie. Matka sa o babičku stará oveľa viac, ako by bolo nevyhnutné. Trávi veľa času na jej poschodí, dokonca viac ako s vlastným synom. Nikoho iného tam nepustí, vo vzťahu k starej pani ako aj k celému domu sa stáva akási úzkostlivá. Ale inak je úplne v poriadku. Otec dostane pri hre v bazéne chuť vlastnému dieťaťu ublížiť. Sám cíti, že to nie je len hra. Potápa ho pod vodu a vie, že nejde o zábavu. Uvedomuje si to, ale nič s tým nedokáže spraviť. Nevie prečo. Mrzí ho to, syna chce za každú cenu chrániť. Ale sám si nie je istý, čo od seba ešte môže čakať.

„Robia veci, ktoré by od seba navzájom nečakali, prestávajú si byť čímkoľvek istí a ich stiesnenosť je o to väčšia, ako veľmi im jeden na druhom záleží.“

Film je pomalý a nič viditeľne hororové sa v ňom dlho nedeje. Pozvoľná hrozivosť ale aj tak pôsobí. Postavy sú presvedčivé, my sa do nich vciťujeme a vnímame rovnako ich strach z čudných prejavov vlastných blízkych, ako aj zo správania ich samotných. Sledujeme niečo na spôsob vzájomného odcudzenia, no nie je to odcudzenie emocionálne, všetci sa stále majú veľmi radi. Robia veci, ktoré by od seba navzájom nečakali, prestávajú si byť čímkoľvek istí a ich stiesnenosť je o to väčšia, ako veľmi im jeden na druhom záleží.

„Diváka poteší, nakoľko priamočiarym sa dielo stane, nič sa už neskrýva, dostaví sa akcia, násilie aj krv.“

Niečo skutočne hororové sa začne diať klasicky vo finále, a vďaka výborne vystupňovanému napätiu to skutočne stojí zato. Áno, niektoré scény sú značne predvídateľné, predsa sa na nich ale vždy nájde niečo, aby nepôsobili opozerane či trápne. Dovtedy všetko bolo na úrovni neurčitosti, z domu vychádzalo niečo zlé. Diváka poteší, nakoľko priamočiarym sa dielo stane, nič sa už neskrýva, dostaví sa akcia, násilie aj krv. Na konci príde aj vysvetlenie, nie celkom zrozumiteľné, zato nadmieru príjemne funkčné a poetické.

Burnt Offerings síce možno zaradiť medzi pomalé duchárske horory sedemdesiatych rokov, svojím spôsobom je to ale film iný. Nie je ponurý a tmavý, nepôsobí ani silene či štylizovane. Napreduje plynulo, s nenápadnou hrozivosťou ktorá sa neustále stupňuje až dosiahne veľmi príjemnú úroveň. Možno nejde o najstrašidelnejší horor svojho druhu, pôsobí ale neopozerane bez viditeľnej snahy byť za každú cenu iný.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy