hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Mercy Black

Opäť raz pozor na malé deti

Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.

23. 4. 2019

recenzie.

Carriers/Prenášači

Afonka Soby | 14. 6. 2010
0
5/10          
žáner:
zombie/infection

Jediné, čo je nebezpečnejšie ako nákaza,.... sú jej prenášači.


„Pravidlá sú jednoduché. Prvé: za každú cenu sa vyhýbať infikovaným. Ich dych je vysoko nákazlivý. Druhé: Dezinfikujte všetko, čoho sa za posledných dvadsaťštyri hodín dotkli. Tretie: Chorí znamenajú mŕtvi. Nedajú sa nijako zachrániť. Ak porušíte pravidlá, zomriete. Ak sa nimi budete riadiť, prežijete... Možno..."

Týmito slovami začína film Carriers, v ktorom sa skupinka štyroch mladíkov snaží dostať na Korytnačí ostrov, pláž, ku ktorej sa im viažu veselé spomienky na časy, keď väčšinu populácie neskosila drastická a smrteľná pandémia. Snažia sa vyhýbať kontaktu s ľuďmi, čo by nemal byť na ľudoprázdnych cestách až taký problém, no napriek tomu postupne zisťujú, že samotní ľudia, vrátane ich samých, sú oveľa väčšou hrozbou ako akákoľvek nákaza.

Ak vám to niečo pripomína, pravdepodobne to bude O 28 dní neskôr alebo nedávny remake Romerovho filmu The Crazies. Pokiaľ ide o mňa, moralít na tému „človek človeku vlkom" tvárou v tvár smrteľnej nákaze nikdy nie je dosť, takže som aj najnovší prírastok do rodiny privítal s nadšením. Navyše plagáty vyzerajú fakt cool a ja proste milujem rúška na tvárach. Ak máte podobnú „úchylku", skvelá správa: v Carriers sa rúšok dosýta nabažíte. Sú doslova v každom zábere a vyzerajú rovnako „cool" ako v traileroch.

S rúškami sú však, bohužiaľ, spojené aj tie najväčšie problémy Carriers, ktoré posúvajú tento film až do béčkových vôd. Logika, akokoľvek ju nemáme radi a často vieme odpustiť aj jej výrazné chyby (ak sú vyvážené skvelou formou), ak z filmu doslova trčí hlúposť, ťažko sa môžete sústrediť na jeho kvality. Scenáristi si v tomto prípade až príliš zavarili jednou zásadnou informáciou, ktorú prijali ako neoblomný fakt, hoci sa dala celkom slušne obísť bez výraznejších strát: nákaza sa šíri vzduchom. Vo vzduchu by teda mala stále visieť hrozba, či je vzduch čistý, či je bezpečné vyjsť z auta práve tu, či sa oplatí zhlboka sa nadýchnuť alebo radšej zadržať dych. Rúška by mali slúžiť ako dostatočné barličky, ktorými by sa dalo čo-to preklenúť. To by ich však naši hrdinovia museli vedieť používať a nie brať ich ako módny doplnok, ktorý si nasadia práve vtedy, keď od nich scenár nevyžaduje nejaké výraznejšie repliky či hru tváre, alebo keď je kamera v tom správnom uhle, odkiaľ s maskou vyzerajú „cool". Sú schopní v jednom zábere precízne dezinfikovať všetko, čoho sa nakazení dotkli, no hneď v ďalšom sa s nimi rozprávajú tvárou v tvár, a to bez rúšok. Tie si nasadzujú až po chvíli, v strede rozhovoru, alebo až potom, čo uvidia nejakú mŕtvolu. Ako divák si budete niekoľkokrát klásť otázku, ktoré z pravidiel deklamovaných v úvode filmu neporušili hrdinovia už v jeho prvej desaťminútovke. Možno si spomeniete aj na pôvodných Romerových The Crazies, kde sa to síce len tak hemžilo skafandrami a plynovými maskami, no len čo si chcel nejaký vojak zapáliť, bez problémov si masku hocikedy strhol. To však hovoríme o filme zo začiatku sedemdesiatych rokov, v ktorom bola istá naivita ľahšie (aj keď nie úplne) stráviteľná. V roku 2010 však už spôsobuje závažné žalúdočné ťažkosti.

Pozícia „hnidopicha" hľadajúceho logiku v hororoch je mi pritom vysoko nepríjemná. Snažím sa pri ich sledovaní vždy vypnúť akékoľvek „logické receptory", alebo ich aspoň znížiť na minimum. V tomto prípade sa však logika dostala do kolízie s tým jediným, čo od hororu očakávam: zábavu. Keď príbehu neverím, keď postavám neverím ich konanie, nemôžem sa zabávať.

Prenášači však majú určite aj svoje kvality. Bohužiaľ, väčšina z nich je odkukaných z O 28 dní.... Či už ide o hudbu nápadne pripomínajúcu motívy Johna Murphyho, alebo scény ako stretnutie s vojakmi, ktorí sa ukážu byť ešte väčšou hrozbou ako samotní „prenášači", alebo dvojku otca s dcérou, ktorú mladíci na ceste stretnú, všetko sú to odkazy, ktoré nedokážu (a možno ani nechcú) zaprieť svoj inšpiračný zdroj. Môžete to brať ako kreatívnu prehru scenáristického (a zároveň režisérskeho) dua alebo ako postmodernú poctu najlepšiemu zombie survivalu všetkých čias. V každom prípade sa nekoná nič originálne (či už po formálnej, alebo príbehovej stránke). Pozitívne je však to, že to celé drží pekne pokope a rovnako ako O 28 dní..., aj Carriers si dokážu udržať svoje tempo aj s minimálnym počtom postáv a akcie. A to je určite výrazné plus, vďaka ktorému vo vás môže po zhliadnutí ostať pozitívny dojem.

Ak nie ste rozhodnutý, či Prenášačom obetujete svoj drahocenný čas, mám pre vás jedno lákadlo: Piper Perabo alias „tú kočku z Coyote Ugly". V hodnotení jej patrí jedna hviezdička, pretože je takou malou hviezdičkou tohto filmu. A nezabudnite, že nosí rúško, čo je sexi aj strašidelné zároveň. Ak je však pre vás Piper a zrecyklovaná estetika O 28 dní... málo, radšej zvážte, či vám tento rok nestačí len jeden film o smrtiacej nákaze. Pretože v tom prípade by to mal byť určite The Crazies.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok