hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Charlie's Farm

Andrej Gomora | 15. 7. 2015
0
4/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, slasher

Farmársky horor predsa musí byť bez inteligencie


Sú časti hororov, ktoré sa dajú pokladať za niečo ako formality. Zdvorilostné hry, ktoré dobre zvládnuť je prejav elegancie. No žiť sa dá aj bez nich, film nepotopia či naopak nezachránia. Rovnako ako pri všetkých formalitách, niekto si občas povie- kašľať na ne. Načo si zbytočne komplikovať život. Netreba vymýšľať zložitý príbeh, ako sa partia mladých ľudí dostane na farmu, kde zmizli stovky ľudí. Stačí žmurknúť na diváka, obaja vieme o čo tu ide. On predsa tiež chce vidieť, ako čo najskôr dorazia na miesto menom Charlie´s Farm.
 

„Nemôžu sa vyhnúť ani konfliktu s domácimi, tie svine sa ich totiž snažia varovať."

Škoda, že to s tým dorazením predsa nie je taký rýchle. Expresné je len vychystanie sa. Dvaja chlapi, čo sa neustále škeria, dostanú chuť spraviť si road trip a farma, kde síce nič nie je, ale zabili tam veľa ľudí, sa javí ako ideálny cieľ. Vezmú teda svoje priateľky, tie sa nechajú nahovoriť rovnako jednoducho. A môžu vyraziť. Po komplikáciách farmu aj nájdu, len od auta musia nejaké dve hodiny dokráčať. Keďže meter vysoká vratká bránička je zamknutá. Nemôžu sa vyhnúť ani konfliktu s domácimi, tie svine sa ich totiž snažia varovať. Ale vlastne aj oni sami vedia, že ľudia tam nemizli len v dávnej minulosti. Miznú tam aj teraz. Preto sa priamo na farme rozhodnú rozložiť spacáky. Áno, zatiaľ sa to javí ako lahôdka pre fanúšika slasherov, ktorý chce hlavne aby sa išlo rovno na vec. K tej sa ale môžeme dostávať pomaly a ťažkopádne aj bez deja.

„Prežil len postihnutý syn, to sa aspoň predpokladá, keďže jeho telo nikdy nenašli."

Kým sa totiž niečo skutočne začne diať v hlavnej dejovej línii, času prejde naozaj mnoho. Mala by nás strašiť tá sprostredkovaná, historická. Ďalším prejavom recesie je, že jeden z chlapov ju podáva tak, že asi takto sa to podľa neho stalo. Takže v jeho odbočkách vidíme zvrhlú rodinku, ktorá jedla turistov. Miestni nevolali políciu, rovno ich zmasakrovali. Prežil len postihnutý syn, to sa aspoň predpokladá, keďže jeho telo nikdy nenašli. Odporní sú skutočne viac než dosť, uvidíme aj gore a klasické hixploitačné týranie. Spomínanie ale určite nestačí, ak sa inak nič nedeje. Vie maximálne tak znechutiť. Nie nahradiť spád.

„Film stále ako keby sa správal tým spôsobom, že je skrátka slasher a preto mu odpustíme pár nezmyslov a hlúpostí."

Nudnej pasáži zaberajúcej väčšinu filmu pritom nejde nevyčítať viacero nedostatkov. Film stále ako keby sa správal tým spôsobom, že je skrátka slasher a preto mu odpustíme pár nezmyslov a hlúpostí. Odpustili by sme, keby sa skutočne ako slasher správal. Nie ako nudný úvod do slashera, kde sa tie hlúposti práve najviac rozoberajú. Sú tu všetky klišé ako nadržané dievčatá, chlapci aj fóriky. Objavovanie tajomných objektov z minulosti a postáv, ktoré prídu, len aby mohli neskôr zmiznúť. To všetko je možno nakrútené neamatérsky a neustále sa hráme na to, že tvorcovia hlúposti flákajú úmyselne. Na tom, že ich odflákli a my sa na ne tak musíme pozerať to ale nič nemení.

„Tu máme retarda, ktorý sám prežíva na farme, vyrástol do úctyhodných rozmerov, nedá sa zabiť a ešte si aj vie každú vraždu vychutnať."

Nakoniec konečne nabehne na scénu Charlie. Tu už ale nemôžeme nepostrehnúť, že mu chýba nejaká ucelená myšlienka. Niečo ako koncepcia. Je skrátka obrovský, silný, neporaziteľný a hravý. Nechýba mu teda vôbec nič. Okrem mozgu, samozrejme, ďalšie veľké plus. Väčšinou ak aj vrahovia stvárajú nadľudské kúsky, robia ich v nádychu tajomnosti. Tu máme retarda, ktorý sám prežíva na farme, vyrástol do úctyhodných rozmerov, nedá sa zabiť a ešte si aj vie každú vraždu vychutnať. Dokonalý stroj na zabíjanie a slasherovú zábavu. Čo už tam potom po nejakej uveriteľnosti alebo charizme. On je skrátka dokonalý, obluda, čo všetkých brutálne vyzabíja. Načo si robiť starosti s nejakou originalitou či prepracovanosťou. Keď už flákame všetko od začiatku, prečo by sme robili výnimku zrovna pri vrahovi?

Charlie´s Farm je klasický hixploitačný slasher. Dajme tomu, že pár vrážd sa odohrá mierne zaujímavo a v niektorých častiach je aj gore viac než dosť. Čo sa týka deja, zápletky a vraha je to ale snaha vytvoriť najodfláknutejší a najprimitívnejší horor, aký mohol divák kedy vidieť. Ak by sme aj v niektorých častiach prijali trochu nadsadenosti a recesie, zjednodušenie si zbytočností. Určite to nepôjde v úplne všetkom. Škoda, že autori potiahli film v tomto smere až do takého extrému. Nakrútený totiž nie je zle. A fanúšikom žánra sa už zvyknú ceniť aj menej podarené kúsok. Či až natoľko je ale otázne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok