hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Jeruzalem

Úvod do biblickej Apokalypsy
Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
12. 4. 2016

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

recenzie.

Chlapec

Andrej Gomora | 27. 5. 2016
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Zaľúbil sa porcelánový chlapec


Hlavným sudcom je vraj každý človek sám sebe. Nejde o to, či vás pri zločine pristihnú iní, podstatné je, že sami viete, že ste ho spáchali. Ide len o to, aby ste skutočne pochopili, že ste zločin spáchali. Napríklad ak vám niekto platí za dokonale nezmyselnú činnosť, ktorej výsledky sa nedajú skontrolovať, budete ju aj tak vykonávať? Existuje tu nejaký zločin, nejaká obeť, niekto komu by mohlo ublížiť ak ste danú činnosť nevykonali, hoci na vás nemá ako prísť? Príklad môže byť, keď chce, aby ste mu s láskou opatrovali bábiku. Ako vo filme The Boy.
 

„Rodičia odídu nevedno kam, upozornia ju, že ak chce, aby bol Brahms dobrý na ňu, musí byť ona dobrá na neho."

Greta je Američanka, prišla na osamotené sídlo na anglickom vidieku na základe inzerátu opatrovať dieťa. Rodičia už sú výrazne starší, predstavia jej prísne pravidlá, podľa ktorých sa musí režim malého Brahmsa riadiť. Jediným dospelým, s ktorým bude v kontakte, je Malcolm, bude jej privážať potraviny a odovzdávať výplatu. Keď Greta prvýkrát vidí bábiku, myslí si, že ide o vtip. Len vďaka Malcolmovi pochopí, že má spolupracovať. Rodičia odídu nevedno kam, upozornia ju, že ak chce, aby bol Brahms dobrý na ňu, musí byť ona dobrá na neho. Ako by ich mohla zobrať vážne. Bábiku necháva len tak pohodenú, prípadne ju rovno prikryje, nech ju tie očká nesledujú. Postupne sa ale začnú diať čudné veci. Bábika sa premiestňuje, veci sa strácajú. Viac síce nepochopí, ale prijme skutočnosť, že bábika je živá, stará sa o ňu ako najlepšie vie. Malcolm sa jej vysmieva, no vysvetlí jej, kto bol skutočný Brahms. Osemročný syn dvojice zahynul pred vyše dvadsiatimi rokmi pri požiare. A bol to vraj čudný chlapec, veľmi čudný.

„Prvé snahy diváka nastrašiť idú buď cestou falošných poplachov alebo snov."

Budovanie ľahkého gotického nepokoja dnes rozhodne nie je módne, o to viac by mal divák oceniť aj snahu. Ak by sme si zobrali vrcholné diela žánra ako boli napríklad The Innocents, porovnanie by bolo maximálne nelichotivé, keďže strachu tu máme neporovnateľne menej. Pár pozitív sa ale nájde. Sídlo je krásne, bábka určite má svoj potenciál. Jej nehybný pohľad, strašidelný výraz. Len po zlovestnosti musíme skutočne pátrať, hlavne spočiatku dáva všetko až príliš zmysel. Stará dvojica sa po smrti syna naviazala na bábku, čo je na tom nepredstaviteľné? Prvé snahy diváka nastrašiť idú buď cestou falošných poplachov alebo snov. Možno na pár sekúnd sa zľakneme, potom ale máme skôr dojem, že film sa touto cestou vydáva, lebo nebude schopný ponúknuť nič lepšie.

„Samozrejme, ak sa neživý objekt sám premiestňuje, ide o dôvod na zamyslenie. Ale je to sám osebe dôvod mať strach?"

Keď už sa aj bábika začne premiestňovať a vidíme, že niečo tu nie je v poriadku, báť sa je stále málo dôvodov. Nedeje sa totiž nič hrozivé, nič nenasvedčuje tomu, že niekomu by sa malo niečo stať. Samozrejme, ak sa neživý objekt sám premiestňuje, ide o dôvod na zamyslenie. Ale je to sám osebe dôvod mať strach? Taký je totiž aj prístup hlavnej hrdinky, k Brahmsovi si buduje puto, je ním fascinovaná, ale po počiatočnom šoku ju strach prejde. Bábka je skrátka živá, tak na ňu bude dobrá, predsa za to ju platia. Film ako keby sa snažil miestami naberať až filozofický rozmer, keď sa zamýšľa nad tým, čo je vlastne život a ako by sme mali nakladať s predmetmi, ktoré pokladáme za neživé.

„Zásadná zmena nastane v priebehu diela, zvýši sa tempo a namiesto tajomného nepokoja príde akcia."

Na príchod bývalého priateľa nás autori pripravujú dlho. My akurát premýšľame, či sa ním budú snažiť doplniť trošku priamočiarejšiu hororovosť, alebo príde konečne natoľko absentujúca obeť. Príde aj zvrat, sám o sebe sa nedá nazvať predvídateľným, takým je skôr jeho príchod. Zásadná zmena nastane v priebehu diela, zvýši sa tempo a namiesto tajomného nepokoja príde akcia. Iste, nejaké vysvetlenie bolo treba, finálna pasáž ani nie je zlá. Určite poteší všetkých, ktorým dovtedajšie nenápadné strašenie nesadlo. Aby film zachránila je už ale príliš krátka. A ak vám vyhovovala tajomnosť, tú posúva na úroveň ťažkej uveriteľnosti.

The Boy je pokus o gotický horor, ktorý to má v rámci svojho žánra určite jednoduché v súčasnosti, keď sa veľa podobných filmov nenakrúca. Preto sa dá nazvať pozerateľným a nie nepríjemným spestrením. V kontexte historických diel ale zaostáva príliš na to, aby si zaslúžil väčšiu pozornosť, či aby sa dal nazvať vôbec priemerným.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy