hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Chlapec

Andrej Gomora | 27. 5. 2016
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Zaľúbil sa porcelánový chlapec


Hlavným sudcom je vraj každý človek sám sebe. Nejde o to, či vás pri zločine pristihnú iní, podstatné je, že sami viete, že ste ho spáchali. Ide len o to, aby ste skutočne pochopili, že ste zločin spáchali. Napríklad ak vám niekto platí za dokonale nezmyselnú činnosť, ktorej výsledky sa nedajú skontrolovať, budete ju aj tak vykonávať? Existuje tu nejaký zločin, nejaká obeť, niekto komu by mohlo ublížiť ak ste danú činnosť nevykonali, hoci na vás nemá ako prísť? Príklad môže byť, keď chce, aby ste mu s láskou opatrovali bábiku. Ako vo filme The Boy.
 

„Rodičia odídu nevedno kam, upozornia ju, že ak chce, aby bol Brahms dobrý na ňu, musí byť ona dobrá na neho."

Greta je Američanka, prišla na osamotené sídlo na anglickom vidieku na základe inzerátu opatrovať dieťa. Rodičia už sú výrazne starší, predstavia jej prísne pravidlá, podľa ktorých sa musí režim malého Brahmsa riadiť. Jediným dospelým, s ktorým bude v kontakte, je Malcolm, bude jej privážať potraviny a odovzdávať výplatu. Keď Greta prvýkrát vidí bábiku, myslí si, že ide o vtip. Len vďaka Malcolmovi pochopí, že má spolupracovať. Rodičia odídu nevedno kam, upozornia ju, že ak chce, aby bol Brahms dobrý na ňu, musí byť ona dobrá na neho. Ako by ich mohla zobrať vážne. Bábiku necháva len tak pohodenú, prípadne ju rovno prikryje, nech ju tie očká nesledujú. Postupne sa ale začnú diať čudné veci. Bábika sa premiestňuje, veci sa strácajú. Viac síce nepochopí, ale prijme skutočnosť, že bábika je živá, stará sa o ňu ako najlepšie vie. Malcolm sa jej vysmieva, no vysvetlí jej, kto bol skutočný Brahms. Osemročný syn dvojice zahynul pred vyše dvadsiatimi rokmi pri požiare. A bol to vraj čudný chlapec, veľmi čudný.

„Prvé snahy diváka nastrašiť idú buď cestou falošných poplachov alebo snov."

Budovanie ľahkého gotického nepokoja dnes rozhodne nie je módne, o to viac by mal divák oceniť aj snahu. Ak by sme si zobrali vrcholné diela žánra ako boli napríklad The Innocents, porovnanie by bolo maximálne nelichotivé, keďže strachu tu máme neporovnateľne menej. Pár pozitív sa ale nájde. Sídlo je krásne, bábka určite má svoj potenciál. Jej nehybný pohľad, strašidelný výraz. Len po zlovestnosti musíme skutočne pátrať, hlavne spočiatku dáva všetko až príliš zmysel. Stará dvojica sa po smrti syna naviazala na bábku, čo je na tom nepredstaviteľné? Prvé snahy diváka nastrašiť idú buď cestou falošných poplachov alebo snov. Možno na pár sekúnd sa zľakneme, potom ale máme skôr dojem, že film sa touto cestou vydáva, lebo nebude schopný ponúknuť nič lepšie.

„Samozrejme, ak sa neživý objekt sám premiestňuje, ide o dôvod na zamyslenie. Ale je to sám osebe dôvod mať strach?"

Keď už sa aj bábika začne premiestňovať a vidíme, že niečo tu nie je v poriadku, báť sa je stále málo dôvodov. Nedeje sa totiž nič hrozivé, nič nenasvedčuje tomu, že niekomu by sa malo niečo stať. Samozrejme, ak sa neživý objekt sám premiestňuje, ide o dôvod na zamyslenie. Ale je to sám osebe dôvod mať strach? Taký je totiž aj prístup hlavnej hrdinky, k Brahmsovi si buduje puto, je ním fascinovaná, ale po počiatočnom šoku ju strach prejde. Bábka je skrátka živá, tak na ňu bude dobrá, predsa za to ju platia. Film ako keby sa snažil miestami naberať až filozofický rozmer, keď sa zamýšľa nad tým, čo je vlastne život a ako by sme mali nakladať s predmetmi, ktoré pokladáme za neživé.

„Zásadná zmena nastane v priebehu diela, zvýši sa tempo a namiesto tajomného nepokoja príde akcia."

Na príchod bývalého priateľa nás autori pripravujú dlho. My akurát premýšľame, či sa ním budú snažiť doplniť trošku priamočiarejšiu hororovosť, alebo príde konečne natoľko absentujúca obeť. Príde aj zvrat, sám o sebe sa nedá nazvať predvídateľným, takým je skôr jeho príchod. Zásadná zmena nastane v priebehu diela, zvýši sa tempo a namiesto tajomného nepokoja príde akcia. Iste, nejaké vysvetlenie bolo treba, finálna pasáž ani nie je zlá. Určite poteší všetkých, ktorým dovtedajšie nenápadné strašenie nesadlo. Aby film zachránila je už ale príliš krátka. A ak vám vyhovovala tajomnosť, tú posúva na úroveň ťažkej uveriteľnosti.

The Boy je pokus o gotický horor, ktorý to má v rámci svojho žánra určite jednoduché v súčasnosti, keď sa veľa podobných filmov nenakrúca. Preto sa dá nazvať pozerateľným a nie nepríjemným spestrením. V kontexte historických diel ale zaostáva príliš na to, aby si zaslúžil väčšiu pozornosť, či aby sa dal nazvať vôbec priemerným.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy