hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Darah/Macabre

Afonka Soby | 19. 11. 2010
2
10/10          
žáner:
crazy family, exploitation, hixploitation/backwoods, torture

Tí Indonézania musia byť šialení


Po The Loved OnesSarvaian/Detour je Darah/Macabre tento mesiac už tretí horor na hororo.sk so šialenou rodinkou v hlavnej úlohe. Tentoraz pôjde o horor indonézsky, ktorý sa inšpiroval najmä franúzskymi vzormi ako Le Sheitan, Frontiére(s)À l'intérieur. Prvý indonézsky horor, ktorý som mal kedy možnosť vidieť, tak určite neurobil zle. Za svoj vzor si vybral krajinu, ktoré je v hororovom svete povestná tým najšťavnatejším gore. A Indonézania sa nám snažia za každú cenu dokázať, že oni teda rozhodne nie sú horší.

Dej je prostý, ako to len v tomto žánri býva. Vlastne je celý ukradnutý z Le Sheitan, v ktorom skupinka kamarátov odvezie jedno pekné dievča za jej rodičmi na vidiek. Hrdinovia Darah taktiež podľahnú jednak peknej tváričke, jednak svedomiu, ktoré im nedovoľuje nechať zúfalú stopárku Mayu len tak moknúť na ulici. Odvezú ju teda do Jakarty, do domu kdesi uprostred lesa (kde inde), kde ich privíta jej skutočne podarená rodinka, vedľa ktorej by Vincent Cassel, alias šialený statkár Joseph z Le Sheitan, vyzeral ako úradník. Tá sa so svojimi hosťami veľmi nemazná, po chladnom privítaní ich otrávi jedlom a ich porciovanie sa môže začať. Peknej Maye a jej dvom bratom: tučnému, ktorý ma na starosti porciovanie obetí, a svalnatému, ktorý sa stará o bezpečnosť rodiny, velí matka, ktorá evidentne túži po ďalšom dieťati. Z jej hostí ju teda zaujíma najmä tehotná Ladya. Začína masaker, na ktorý nikto tak rýchlo nezabudne. A to najmä preto, že ho málokto prežije.

Despotická matka Dara (Shareefa Daanish) je jeden z najvyšinutejších hororových maniakov, akých môžete v súčasnom horore vidieť. Takto nejako si predstavujem živú matku Normana Batesa. Svoje repliky nehovorí, ale doslova deklamuje, a to spôsobom, akoby každou vetou odriekala nejaké indonézske zaklínadlo. Jej pleť a pohľad pripomínajú krajčírsku figurínu, svojím chladnokrvným nasledovaním cieľa je podobná „žene s nožnicami" z francúzskeho À l'intérieur. V rukách však strieda ihlicu do vlasov, motorovú pílu, brokovnicu, kosáčik, luk a iné zbrane. Jej rodinka je podobne vynaliezavá, takže je jasné, že na kreativitu ich mučenia sa ich obete a najmä diváci rozhodne sťažovať nemôžu. Keď v tomto filme niekto uteká, zákonite sa šmykne na kaluži krvi. A je isté, že dlho utekať nebude. Štvorčlenná rodinka je totiž, zdá sa, všade. A vám tak nedá vydýchnuť ani na kratučký okamih.

Exploitation je momentálne v kurze a šialená rodinka dokáže jeho potenciál využiť, zdá sa, najlepšie. Doteraz bola mojou jedničkou v tomto žánri Frontiére(s), ktoré priniesli koncentrovanú dávku napätia, krvi a hnusu. Darah je viac hravý, jeho jednotlivé figúrky sú viac „odtrhnuté z reťaze", neriešia konflikty v rámci rodiny, všetci majú jediný cieľ: vyhovieť svojej matke, ktorej jediná veta „prines mi ich hlavy" vyvolá podobne skľučujúce pocity ako samotné vykonanie tohto príkazu. Práve v tom spočíva skutočná sila filmu Darah. Nie v potokoch krvi, ktoré sa na vás doslova rinú z každej minúty záberu. Nechutných filmov je predsa dosť, tých kvalitných ako Darah/Macabre podstatne menej. Moje hodnotenie je absolútne, pretože ide v súčasnosti o absolútnu jedničku žánru.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
Dara Afonka Soby
18. 12. 2010, 20:53

Ďakujeme za pochvalu :) Darah nie je pre kazdeho, ale ak ti nevadi pohlad na vela, vela krvi, urcite treba vyskusat... uz len kvoli tej Dare :)

super Kaja
11. 12. 2010, 16:31

Hmm, neviem, či si tento horor pozriem :) nejako ma to podľa traileru neláka :D aj keď ma striaslo z tej macochy. Chválim recenziu, je veľmi dobre a pútavo napísaná :)

Odporúčané filmy