hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Dark Was the Night

Andrej Gomora | 20. 11. 2015
0
5/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, eco-terror

V noci je každá obluda čierna


Lesy miznú na celom svete, v jeho takzvanej civilizovanej časti obzvlášť. Keď už im to dovolíme, prežíva v nich pár nebezpečnejších tvorov, ako medvede. Ale verí ešte niekto, že ich hĺbky nás môžu čímkoľvek prekvapiť? Aj o Yetim a jeho odnožiach sa už hovorí čoraz menej. Viete si predstaviť, že americké lesy by skrývali ešte ďalšie, úplne iné stvorenie, ktoré sa ľuďom pomstí za nedostatok ich úcty? Prichádza hlavne v noci, keď Dark Was the Night.
 

Jeho prítomnosť naznačia miznúce zvieratká, po nich aj ľudia. Svoj príchod chce ale kreatúra mestečku oznámiť aj jasnejšie. Prejde sa ním z jedného konca na druhý a zanechá za sebou obrovské stopy. Podľa nich by mala chodiť po dvoch a mať tri prsty, na rozdiel od akéhokoľvek existujúceho živočícha. Stopy navyše v lese skrátka zmiznú, ich pôvodca sa musel vypariť alebo vyskočiť niekoľko metrov do výšky, na strom. Podľa miestneho šerifa ide o vtip, nenechá sa ťahať za nos. Má dosť aj vlastných starostí, nedávno mu zomrel syn, cíti za jeho nehodu zodpovednosť. Kvôli pocitu viny sa odcudzili aj s manželkou. Nakoniec ale pochopí, že správy o príchode čudného tvora by mal brať vážne. Keď už je zodpovedný za bezpečnosť obyvateľov mesta. Zistí, že tvor nie je len veľký a silný, je aj prefíkaný. Ako keby sa s mestečkom hral a možno na ich šťastie, zatiaľ ľudí šetril. Zatiaľ.

„Nejde tu o akciu a zobrazovanie explicitného násilia. Tvorcovia pomaly budujú ťaživú, stiesnenú atmosféru a to sa im aj darí."

Kto nám to tu vraždí sa dozvieme až veľmi neskoro. Dovtedy má príšera skôr až symbolickú funkciu neurčitej hrozby. Film si buduje dusnú atmosféru uzavretého osídlenia, na ktoré niečo útočí. Keďže útočníka nemáme vidieť, veľa nemáme ani z jeho útokov. Taký je aj úmysel, nejde tu o akciu a zobrazovanie explicitného násilia. Tvorcovia pomaly budujú ťaživú, stiesnenú atmosféru a to sa im aj darí.

„Preschematizované sú aj ostatné postavy, a aj keď by bolo príliš láskavé prijať to ako úmysel, nádych lacnej infantilnosti sa nesie celým dielom."

Dôležitou súčasťou filmu je silná dramatická zložka. Tá je síce plná dier a v mnohých momentoch nepresvedčivá, nejakým zázrakom film ale aj tak dokáže podržať. Dialógy sú často prinajmenšom podivné, presnejšie detinské. Nedávna strata dieťaťa a manželská kríza sa stáva jedným z najomieľanejších hororových klišé. Hrdinský šerif sa snaží znova nájsť v sebe silu byť tým, kto dokáže ochrániť nevinných. Hlavne vďaka dobrému hereckému výkonu mu viac menej veríme, stačí len trocha nadhľadu. Preschematizované sú aj ostatné postavy, a aj keď by bolo príliš láskavé prijať to ako úmysel, nádych lacnej infantilnosti sa nesie celým dielom. Preto ani najmenej nevytŕčajú.

„Je to zvláštne, ale žiadna z týchto chýb nakoniec atmosféru nedokáže úplne zabiť."

Keďže príšera je dokonale pôvodná a vymyslená, autori si zjavne užívali slobodu pri hrách s jej správaním. To nakoniec zachádza ďaleko za hranice absurdity, hlavne vo finále pri bizarných schovávačkách. Oveľa lepšie jej to išlo len ako neurčitej hrozbe, filmu nepomáhajú ani vedecké vysvetlenia jej prítomnosti. Tie sú hlúpe a nepresvedčivé, a znova sa držia snahy pripomínať tvorbu pre deti. Teda podávať primitívne vysvetlenia temných tajomstiev. Je to zvláštne, ale žiadna z týchto chýb nakoniec atmosféru nedokáže úplne zabiť. Funguje réžia a úmyselne temná kamera. Nikdy neskríkneme od hrôzy, maximálne tak od rozhorčenia nad niektorými nezmyslami. Celý čas sa v nás ale drží určitý nepokoj a pocit dusna. Nech aj nič na čele so správaním sa postáv a príšer nedáva zmysel. Tá trocha strachu k nám aj tak prenikne na začiatku a udrží sa v nás až do konca.

Dark Was the Night je v mnohom hlúpy a lacný horor, dôkazom nech už je len vzhľad samotného monštra. To hlavné v ňom ale v zásade funguje a tolerantný divák by mal byť schopný ho bez väčšej ujmy dopozerať. To, o čo sa snaží, totiž viac menej zvláda, v rámci bizarného žánra sme tu nepochybne mali oveľa horšie diela. Je to asi tým, že bizarnosť funguje hlavne kým nie je konkrétna. Vlastne celý film funguje najlepšie, keď sa nesnaží byť konkrétny. Len akási abstraktná atmosféra. Kiežby sa dalo zostať čisto pri tej.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy