hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Dark Was the Night

Andrej Gomora | 20. 11. 2015
0
5/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, eco-terror

V noci je každá obluda čierna


Lesy miznú na celom svete, v jeho takzvanej civilizovanej časti obzvlášť. Keď už im to dovolíme, prežíva v nich pár nebezpečnejších tvorov, ako medvede. Ale verí ešte niekto, že ich hĺbky nás môžu čímkoľvek prekvapiť? Aj o Yetim a jeho odnožiach sa už hovorí čoraz menej. Viete si predstaviť, že americké lesy by skrývali ešte ďalšie, úplne iné stvorenie, ktoré sa ľuďom pomstí za nedostatok ich úcty? Prichádza hlavne v noci, keď Dark Was the Night.
 

Jeho prítomnosť naznačia miznúce zvieratká, po nich aj ľudia. Svoj príchod chce ale kreatúra mestečku oznámiť aj jasnejšie. Prejde sa ním z jedného konca na druhý a zanechá za sebou obrovské stopy. Podľa nich by mala chodiť po dvoch a mať tri prsty, na rozdiel od akéhokoľvek existujúceho živočícha. Stopy navyše v lese skrátka zmiznú, ich pôvodca sa musel vypariť alebo vyskočiť niekoľko metrov do výšky, na strom. Podľa miestneho šerifa ide o vtip, nenechá sa ťahať za nos. Má dosť aj vlastných starostí, nedávno mu zomrel syn, cíti za jeho nehodu zodpovednosť. Kvôli pocitu viny sa odcudzili aj s manželkou. Nakoniec ale pochopí, že správy o príchode čudného tvora by mal brať vážne. Keď už je zodpovedný za bezpečnosť obyvateľov mesta. Zistí, že tvor nie je len veľký a silný, je aj prefíkaný. Ako keby sa s mestečkom hral a možno na ich šťastie, zatiaľ ľudí šetril. Zatiaľ.

„Nejde tu o akciu a zobrazovanie explicitného násilia. Tvorcovia pomaly budujú ťaživú, stiesnenú atmosféru a to sa im aj darí."

Kto nám to tu vraždí sa dozvieme až veľmi neskoro. Dovtedy má príšera skôr až symbolickú funkciu neurčitej hrozby. Film si buduje dusnú atmosféru uzavretého osídlenia, na ktoré niečo útočí. Keďže útočníka nemáme vidieť, veľa nemáme ani z jeho útokov. Taký je aj úmysel, nejde tu o akciu a zobrazovanie explicitného násilia. Tvorcovia pomaly budujú ťaživú, stiesnenú atmosféru a to sa im aj darí.

„Preschematizované sú aj ostatné postavy, a aj keď by bolo príliš láskavé prijať to ako úmysel, nádych lacnej infantilnosti sa nesie celým dielom."

Dôležitou súčasťou filmu je silná dramatická zložka. Tá je síce plná dier a v mnohých momentoch nepresvedčivá, nejakým zázrakom film ale aj tak dokáže podržať. Dialógy sú často prinajmenšom podivné, presnejšie detinské. Nedávna strata dieťaťa a manželská kríza sa stáva jedným z najomieľanejších hororových klišé. Hrdinský šerif sa snaží znova nájsť v sebe silu byť tým, kto dokáže ochrániť nevinných. Hlavne vďaka dobrému hereckému výkonu mu viac menej veríme, stačí len trocha nadhľadu. Preschematizované sú aj ostatné postavy, a aj keď by bolo príliš láskavé prijať to ako úmysel, nádych lacnej infantilnosti sa nesie celým dielom. Preto ani najmenej nevytŕčajú.

„Je to zvláštne, ale žiadna z týchto chýb nakoniec atmosféru nedokáže úplne zabiť."

Keďže príšera je dokonale pôvodná a vymyslená, autori si zjavne užívali slobodu pri hrách s jej správaním. To nakoniec zachádza ďaleko za hranice absurdity, hlavne vo finále pri bizarných schovávačkách. Oveľa lepšie jej to išlo len ako neurčitej hrozbe, filmu nepomáhajú ani vedecké vysvetlenia jej prítomnosti. Tie sú hlúpe a nepresvedčivé, a znova sa držia snahy pripomínať tvorbu pre deti. Teda podávať primitívne vysvetlenia temných tajomstiev. Je to zvláštne, ale žiadna z týchto chýb nakoniec atmosféru nedokáže úplne zabiť. Funguje réžia a úmyselne temná kamera. Nikdy neskríkneme od hrôzy, maximálne tak od rozhorčenia nad niektorými nezmyslami. Celý čas sa v nás ale drží určitý nepokoj a pocit dusna. Nech aj nič na čele so správaním sa postáv a príšer nedáva zmysel. Tá trocha strachu k nám aj tak prenikne na začiatku a udrží sa v nás až do konca.

Dark Was the Night je v mnohom hlúpy a lacný horor, dôkazom nech už je len vzhľad samotného monštra. To hlavné v ňom ale v zásade funguje a tolerantný divák by mal byť schopný ho bez väčšej ujmy dopozerať. To, o čo sa snaží, totiž viac menej zvláda, v rámci bizarného žánra sme tu nepochybne mali oveľa horšie diela. Je to asi tým, že bizarnosť funguje hlavne kým nie je konkrétna. Vlastne celý film funguje najlepšie, keď sa nesnaží byť konkrétny. Len akási abstraktná atmosféra. Kiežby sa dalo zostať čisto pri tej.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy