recenzie.

Darlin

Andrej Gomora | 24. 3. 2020

0

2/10          

žáner:

bizarre, psycho

Divoké zlatíčko

Už s dierou v realite je to tu trochu problém, presnejšie hneď s tou úvodnou, bude ich totiž viac. Dve divoké bytosti žijú v meste či na jeho okraji a nikoho ich existencia doteraz nerozrušila či neznepokojila. Možno to máme brať, že kým v horách by vzbudili pozornosť a privolali dav výskumníkov, v meste sme na exotov zvyknutí. Nech je to akokoľvek, nejakým spôsobom bytosti pochopiť a zaradiť si do nášho obrazu sveta je ťažké. Tá mladšia je podľa náramku, jednoducho Darlin.

Ďalší problém je v tom, ako film nevie čo chce divákovi povedať, a ako na neho chce pôsobiť. Variácie na tému civilizovania divochov sme videli, v komédiách aj artových filmov ako Truffautovo Divoké dieťa. V horore to bola svojho času The Woman, z ktorej predstaviteľka hlavnej hrdinky film Darlin napísala aj zrežírovala. Vtedy ale išlo o veľmi zrozumiteľnú a jednoduchú metaforu a hru, ktorá otvorene nechávala určité otázky nezodpovedané, pretože boli nepodstatné. Navyše išlo o príbeh jednej rodiny, tu vidíme interakciu so spoločnosťou ako takou. Do tej už nejde vtesnať len tak hocičo.

„Film nám hovorí niečo dokonale banálne až otrepané.“

Z dejového hľadiska je tu toho veľmi málo, čo dáva zmysel. Ono to možno ani nemá dávať zmysel v akomsi konvenčnom význame, problém je, že to nefunguje ani nijako inak. Je tu snaha poukázať na určité negatívne vlastnosti či už ľudí alebo spoločnosti. Keď ale raz neveríme tomu, čo sa deje, ťažko môžeme prijať obvinenie, ktoré z toho vyplýva. To nakoniec pôsobí dokonale umelo a vykonštruovane, nehovoriac o tom, že mu dokonale chýba náznak originality myšlienok. Film nám hovorí niečo dokonale banálne až otrepané.

„Áno, na zobrazení oboch žien ako sa pôvodne zjavia je niečo skutočne drsné a hrozivé a náznaky z toho aj vytrvajú.“

Strašidelným sa dielo dá nazvať len ťažko, celková atmosféra je neurčitá a mieša sa v nej viacero prvkov. Je tu aj niečo z hlúpej komédie, najviac ale cítime nie príliš kvalitne spracované včleňovanie dievčaťa do spoločnosti, ktoré by zodpovedalo bezduchej zábave pre mladšie publikum. Za hrozivú či hororovú môžeme pokladať minulosť dievčaťa, jej nespútanú divokosť a krutosť. Tú vidíme hlavne v podaní druhej divošky, predovšetkým tá sem vnáša nie celkom sa hodiacu brutalitu. Áno, na zobrazení oboch žien ako sa pôvodne zjavia je niečo skutočne drsné a hrozivé a náznaky z toho aj vytrvajú. Napätia či strachu ale cítime minimum, keď tak pri jednotlivých scénach. Určite za to môže aj nejasnosť smerovania deja, ako aj nezmyselnosť postáv.

„Scenár je katastrofou prakticky po všetkých stránkach.“

Ak sme sa nad nimi mali zamýšľať, potrebovali sme sa o nich dozvedieť trochu viac. Spôsob akým sa vyvíjajú je nekonzistentný, často ako keby sa ich povaha len prispôsobovala smerovaniu deja a jeho nie príliš domysleným zvratom. Scenár je katastrofou prakticky po všetkých stránkach. Civilizované postavy sú plné klišé a aj napriek množstvu prvkov, ktoré sa film do nich snaží vmiešať zostávajú ploché a neuveriteľné. Rovnako je to s dialógmi, ktoré na nás len dokola hádžu banality, ktorými nás film zahlcuje. Vôbec sa im nedarí byť živé. Napokon je tu množstvo scén, ktoré jednoducho nedávajú zmysel, chýba im akákoľvek logika a ich jediným účelom je poslúžiť nie príliš domysleným cieľom.

Darlin je teda ťažko nazvať hororom. Hororových je len pár scén a postavy vystupujú hororovo len v krátkych sekvenciách, ktoré sa z hľadiska diela ako celku nie príliš darí využiť. Produkcia HBO si zachováva nejakú úroveň pokiaľ ide o vyhotovenie diela. Absolútne je ale nezvládnuté scenáristicky aj režijne v práci s hercami. V divákovi zanechá dojem zbytočnosti a dokonalej nemohúcnosti, z jeho strany teda predovšetkým celkom premrhaného času.