hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Darlin

Andrej Gomora | 24. 3. 2020
0
2/10          
žáner:
bizarre, psycho

Divoké zlatíčko


Už s dierou v realite je to tu trochu problém, presnejšie hneď s tou úvodnou, bude ich totiž viac. Dve divoké bytosti žijú v meste či na jeho okraji a nikoho ich existencia doteraz nerozrušila či neznepokojila. Možno to máme brať, že kým v horách by vzbudili pozornosť a privolali dav výskumníkov, v meste sme na exotov zvyknutí. Nech je to akokoľvek, nejakým spôsobom bytosti pochopiť a zaradiť si do nášho obrazu sveta je ťažké. Tá mladšia je podľa náramku, jednoducho Darlin.

Ďalší problém je v tom, ako film nevie čo chce divákovi povedať, a ako na neho chce pôsobiť. Variácie na tému civilizovania divochov sme videli, v komédiách aj artových filmov ako Truffautovo Divoké dieťa. V horore to bola svojho času The Woman, z ktorej predstaviteľka hlavnej hrdinky film Darlin napísala aj zrežírovala. Vtedy ale išlo o veľmi zrozumiteľnú a jednoduchú metaforu a hru, ktorá otvorene nechávala určité otázky nezodpovedané, pretože boli nepodstatné. Navyše išlo o príbeh jednej rodiny, tu vidíme interakciu so spoločnosťou ako takou. Do tej už nejde vtesnať len tak hocičo.

„Film nám hovorí niečo dokonale banálne až otrepané.“

Z dejového hľadiska je tu toho veľmi málo, čo dáva zmysel. Ono to možno ani nemá dávať zmysel v akomsi konvenčnom význame, problém je, že to nefunguje ani nijako inak. Je tu snaha poukázať na určité negatívne vlastnosti či už ľudí alebo spoločnosti. Keď ale raz neveríme tomu, čo sa deje, ťažko môžeme prijať obvinenie, ktoré z toho vyplýva. To nakoniec pôsobí dokonale umelo a vykonštruovane, nehovoriac o tom, že mu dokonale chýba náznak originality myšlienok. Film nám hovorí niečo dokonale banálne až otrepané.

„Áno, na zobrazení oboch žien ako sa pôvodne zjavia je niečo skutočne drsné a hrozivé a náznaky z toho aj vytrvajú.“

Strašidelným sa dielo dá nazvať len ťažko, celková atmosféra je neurčitá a mieša sa v nej viacero prvkov. Je tu aj niečo z hlúpej komédie, najviac ale cítime nie príliš kvalitne spracované včleňovanie dievčaťa do spoločnosti, ktoré by zodpovedalo bezduchej zábave pre mladšie publikum. Za hrozivú či hororovú môžeme pokladať minulosť dievčaťa, jej nespútanú divokosť a krutosť. Tú vidíme hlavne v podaní druhej divošky, predovšetkým tá sem vnáša nie celkom sa hodiacu brutalitu. Áno, na zobrazení oboch žien ako sa pôvodne zjavia je niečo skutočne drsné a hrozivé a náznaky z toho aj vytrvajú. Napätia či strachu ale cítime minimum, keď tak pri jednotlivých scénach. Určite za to môže aj nejasnosť smerovania deja, ako aj nezmyselnosť postáv.

„Scenár je katastrofou prakticky po všetkých stránkach.“

Ak sme sa nad nimi mali zamýšľať, potrebovali sme sa o nich dozvedieť trochu viac. Spôsob akým sa vyvíjajú je nekonzistentný, často ako keby sa ich povaha len prispôsobovala smerovaniu deja a jeho nie príliš domysleným zvratom. Scenár je katastrofou prakticky po všetkých stránkach. Civilizované postavy sú plné klišé a aj napriek množstvu prvkov, ktoré sa film do nich snaží vmiešať zostávajú ploché a neuveriteľné. Rovnako je to s dialógmi, ktoré na nás len dokola hádžu banality, ktorými nás film zahlcuje. Vôbec sa im nedarí byť živé. Napokon je tu množstvo scén, ktoré jednoducho nedávajú zmysel, chýba im akákoľvek logika a ich jediným účelom je poslúžiť nie príliš domysleným cieľom.

Darlin je teda ťažko nazvať hororom. Hororových je len pár scén a postavy vystupujú hororovo len v krátkych sekvenciách, ktoré sa z hľadiska diela ako celku nie príliš darí využiť. Produkcia HBO si zachováva nejakú úroveň pokiaľ ide o vyhotovenie diela. Absolútne je ale nezvládnuté scenáristicky aj režijne v práci s hercami. V divákovi zanechá dojem zbytočnosti a dokonalej nemohúcnosti, z jeho strany teda predovšetkým celkom premrhaného času.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy