hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Devil's Gate

Andrej Gomora | 7. 12. 2018
0
5/10          
žáner:
alien, mystery, psycho

Brána k podivnému zážitku


Nič proti zvratom, tie bývajú v hororoch často príjemné. Snažiť sa ale za každú cenu natlačiť do filmu viac žánrov nemusí byť vôbec vždy šťastné. Divák si potom môže vyberať medzi niekoľkými pocitmi. Napríklad že sa ho snažia za každú cenu zmiasť, aby si z filmu nevedel odniesť zreteľný a jednoznačný dojem. Alebo že tvorcovia nemajú dosť materiálu na rozvinutie len jednej línie na celovečerný film, preto k nej musia pridávať nekoncepčné nadstavby. Trochu zavádzajúci je v tomto prípade už názov diela, ten ako zistíme hovorí len o názve mesta, kde sa príbeh odohráva. Devil's Gate.

Pritom od začiatku sa zdá, že využité zložky nie sú celkom nezvládnuté. Niežeby fungovali dokonale, ale pôsobia minimálne sľubne, že ak by sme išli ďalej týmto smerom, mohli by sme sa mať na čo tešiť. Taký je úvod v štýle klasického hixploitationu. Chlapíkovi sa pokazí auto, vojde na pozemok s tabuľami o zákaze vstupu. Chytí sa do jednej aj do druhej pasce, začuje z pivnice vyhrážky. Čo viac môžeme chcieť. S vyšetrovaním sa to už začne zamotávať, hoci paradoxne, thrillerovo- dramatická zložka asi najmenej poľaví z úrovne až do konca. Jej problém bude skôr v celkovom kontexte filmu, do ktorého je zasadená. Ten je totiž zvláštny, veľmi zvláštny. Hlavné postavy sú každopádne zvládnuté bez závažnejších nedostatkov, vrátane veľmi uspokojujúceho stvárnenia.

„To všetko prestaneme riešiť práve vďaka pochopeniu, že chápať nemusíme.“

Problémy sa začnú, keď začne dej pomaly smerovať k vysvetleniu, o čo tu vlastne ide. Od hixploitationu prejdeme ešte zastávkou pri náboženskom fanatizme, ten ako keby mal slúžiť aj na vysvetlenie nie celkom pochopiteľného správania postáv. To ale zrovna nefunguje. Konanie hlavnej postavy nedáva zmysel bez ohľadu na to, či má dočinenia s anjelmi alebo s mimozemšťanmi. Rovnako ako filmové následky tohto konania, tie ako keby nám dávali najavo, že tu sa ani nemáme snažiť všetkému rozumieť. Pretože to nejde. O postavách si môžeme povedať, že sú to ľudia. Omylní, konajú v afekte, v zúfalstve si niečo zobrali do hlavy. To všetko prestaneme riešiť práve vďaka pochopeniu, že chápať nemusíme.

„Ako v poéme, kde nejde o celkom presné zapadnutie jednej udalosti do druhej, ale o kľúčové momenty a pocity, ktoré prinášajú.“

Hoci logiky vo filme veľa nie je, zaujímavé je, že sa mu podarí obtrieť o niekoľko prinajmenšom zdanlivo hlbších úvah. Ako v poéme, kde nejde o celkom presné zapadnutie jednej udalosti do druhej, ale o kľúčové momenty a pocity, ktoré prinášajú. Tie vo filme sú, a vidíme, že minimálne postavy ich prežívajú. Pri hlbšom zamyslení sa dajú nájsť nedostatky v každom z týchto momentov, a v oprávnenosti emócií, ktoré postavy zasiahnu. Skúsme ale nemyslieť, len cítiť. Dá sa to, pretože film nás neriešiť každý detail priamo nabáda. Vtedy si dokážeme predstaviť celkom reálne dilemy a zásadné pocity, priam existenciálne otázky. V nie celkom uveriteľnom stvárnení, ale práve vďaka inak zvládnutým postavám ani nie celkom divácky neprijateľné.

„Z nášho pohľadu musí byť všetko tak, ako to byť má, ako to film chce a ako to bude slúžiť jeho účelu.“

Niečo ako horor sa samozrejme uprostred tohto všetkého musí celkom stratiť. Na začiatku máme jeho prísľub, neskôr pár náznakom nechutných scén, ktoré sú prinajlepšom ťaživé, ak už im teda pripustíme akékoľvek pôsobenie. Strašidelnými by sa dali nazvať veľmi ťažko. Keď nerozumieme, čo sa deje, nemôžeme sa toho báť, a nemôžeme si robiť starosti s tým, čo bude nasledovať. Pretože si ani najmenej netrúfame snažiť sa to predpovedať. Z nášho pohľadu musí byť všetko tak, ako to byť má, ako to film chce a ako to bude slúžiť jeho účelu. Aký presne je, nemusíme pochopiť. Ak ním ale malo byť strašenie, niekde sa stala dosť zásadná chyba.

Devil's Gate je veľmi, ale skutočne veľmi zvláštny film. Ako horor s mimozemšťanmi by bol skrátka zlý, také jednoduché to s ním ale byť nemôže. Diváka sa mu podarí úspešne zmiasť, zanechať v ňom veľmi zmiešané pocity. A všetky tie nezmysly predať ako niečo ak nie úmyselné, tak nepodstatné pre hlavné posolstvo. Ktoré tiež nie je jednoduché pochopiť. Tento film je skutočne len pre tých, ktorí túžia v prvom rade po niečo inom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy