hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Devil's Gate

Andrej Gomora | 7. 12. 2018
0
5/10          
žáner:
alien, mystery, psycho

Brána k podivnému zážitku


Nič proti zvratom, tie bývajú v hororoch často príjemné. Snažiť sa ale za každú cenu natlačiť do filmu viac žánrov nemusí byť vôbec vždy šťastné. Divák si potom môže vyberať medzi niekoľkými pocitmi. Napríklad že sa ho snažia za každú cenu zmiasť, aby si z filmu nevedel odniesť zreteľný a jednoznačný dojem. Alebo že tvorcovia nemajú dosť materiálu na rozvinutie len jednej línie na celovečerný film, preto k nej musia pridávať nekoncepčné nadstavby. Trochu zavádzajúci je v tomto prípade už názov diela, ten ako zistíme hovorí len o názve mesta, kde sa príbeh odohráva. Devil's Gate.

Pritom od začiatku sa zdá, že využité zložky nie sú celkom nezvládnuté. Niežeby fungovali dokonale, ale pôsobia minimálne sľubne, že ak by sme išli ďalej týmto smerom, mohli by sme sa mať na čo tešiť. Taký je úvod v štýle klasického hixploitationu. Chlapíkovi sa pokazí auto, vojde na pozemok s tabuľami o zákaze vstupu. Chytí sa do jednej aj do druhej pasce, začuje z pivnice vyhrážky. Čo viac môžeme chcieť. S vyšetrovaním sa to už začne zamotávať, hoci paradoxne, thrillerovo- dramatická zložka asi najmenej poľaví z úrovne až do konca. Jej problém bude skôr v celkovom kontexte filmu, do ktorého je zasadená. Ten je totiž zvláštny, veľmi zvláštny. Hlavné postavy sú každopádne zvládnuté bez závažnejších nedostatkov, vrátane veľmi uspokojujúceho stvárnenia.

„To všetko prestaneme riešiť práve vďaka pochopeniu, že chápať nemusíme.“

Problémy sa začnú, keď začne dej pomaly smerovať k vysvetleniu, o čo tu vlastne ide. Od hixploitationu prejdeme ešte zastávkou pri náboženskom fanatizme, ten ako keby mal slúžiť aj na vysvetlenie nie celkom pochopiteľného správania postáv. To ale zrovna nefunguje. Konanie hlavnej postavy nedáva zmysel bez ohľadu na to, či má dočinenia s anjelmi alebo s mimozemšťanmi. Rovnako ako filmové následky tohto konania, tie ako keby nám dávali najavo, že tu sa ani nemáme snažiť všetkému rozumieť. Pretože to nejde. O postavách si môžeme povedať, že sú to ľudia. Omylní, konajú v afekte, v zúfalstve si niečo zobrali do hlavy. To všetko prestaneme riešiť práve vďaka pochopeniu, že chápať nemusíme.

„Ako v poéme, kde nejde o celkom presné zapadnutie jednej udalosti do druhej, ale o kľúčové momenty a pocity, ktoré prinášajú.“

Hoci logiky vo filme veľa nie je, zaujímavé je, že sa mu podarí obtrieť o niekoľko prinajmenšom zdanlivo hlbších úvah. Ako v poéme, kde nejde o celkom presné zapadnutie jednej udalosti do druhej, ale o kľúčové momenty a pocity, ktoré prinášajú. Tie vo filme sú, a vidíme, že minimálne postavy ich prežívajú. Pri hlbšom zamyslení sa dajú nájsť nedostatky v každom z týchto momentov, a v oprávnenosti emócií, ktoré postavy zasiahnu. Skúsme ale nemyslieť, len cítiť. Dá sa to, pretože film nás neriešiť každý detail priamo nabáda. Vtedy si dokážeme predstaviť celkom reálne dilemy a zásadné pocity, priam existenciálne otázky. V nie celkom uveriteľnom stvárnení, ale práve vďaka inak zvládnutým postavám ani nie celkom divácky neprijateľné.

„Z nášho pohľadu musí byť všetko tak, ako to byť má, ako to film chce a ako to bude slúžiť jeho účelu.“

Niečo ako horor sa samozrejme uprostred tohto všetkého musí celkom stratiť. Na začiatku máme jeho prísľub, neskôr pár náznakom nechutných scén, ktoré sú prinajlepšom ťaživé, ak už im teda pripustíme akékoľvek pôsobenie. Strašidelnými by sa dali nazvať veľmi ťažko. Keď nerozumieme, čo sa deje, nemôžeme sa toho báť, a nemôžeme si robiť starosti s tým, čo bude nasledovať. Pretože si ani najmenej netrúfame snažiť sa to predpovedať. Z nášho pohľadu musí byť všetko tak, ako to byť má, ako to film chce a ako to bude slúžiť jeho účelu. Aký presne je, nemusíme pochopiť. Ak ním ale malo byť strašenie, niekde sa stala dosť zásadná chyba.

Devil's Gate je veľmi, ale skutočne veľmi zvláštny film. Ako horor s mimozemšťanmi by bol skrátka zlý, také jednoduché to s ním ale byť nemôže. Diváka sa mu podarí úspešne zmiasť, zanechať v ňom veľmi zmiešané pocity. A všetky tie nezmysly predať ako niečo ak nie úmyselné, tak nepodstatné pre hlavné posolstvo. Ktoré tiež nie je jednoduché pochopiť. Tento film je skutočne len pre tých, ktorí túžia v prvom rade po niečo inom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy