hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Devil's Gate

Andrej Gomora | 7. 12. 2018
0
5/10          
žáner:
alien, mystery, psycho

Brána k podivnému zážitku


Nič proti zvratom, tie bývajú v hororoch často príjemné. Snažiť sa ale za každú cenu natlačiť do filmu viac žánrov nemusí byť vôbec vždy šťastné. Divák si potom môže vyberať medzi niekoľkými pocitmi. Napríklad že sa ho snažia za každú cenu zmiasť, aby si z filmu nevedel odniesť zreteľný a jednoznačný dojem. Alebo že tvorcovia nemajú dosť materiálu na rozvinutie len jednej línie na celovečerný film, preto k nej musia pridávať nekoncepčné nadstavby. Trochu zavádzajúci je v tomto prípade už názov diela, ten ako zistíme hovorí len o názve mesta, kde sa príbeh odohráva. Devil's Gate.

Pritom od začiatku sa zdá, že využité zložky nie sú celkom nezvládnuté. Niežeby fungovali dokonale, ale pôsobia minimálne sľubne, že ak by sme išli ďalej týmto smerom, mohli by sme sa mať na čo tešiť. Taký je úvod v štýle klasického hixploitationu. Chlapíkovi sa pokazí auto, vojde na pozemok s tabuľami o zákaze vstupu. Chytí sa do jednej aj do druhej pasce, začuje z pivnice vyhrážky. Čo viac môžeme chcieť. S vyšetrovaním sa to už začne zamotávať, hoci paradoxne, thrillerovo- dramatická zložka asi najmenej poľaví z úrovne až do konca. Jej problém bude skôr v celkovom kontexte filmu, do ktorého je zasadená. Ten je totiž zvláštny, veľmi zvláštny. Hlavné postavy sú každopádne zvládnuté bez závažnejších nedostatkov, vrátane veľmi uspokojujúceho stvárnenia.

„To všetko prestaneme riešiť práve vďaka pochopeniu, že chápať nemusíme.“

Problémy sa začnú, keď začne dej pomaly smerovať k vysvetleniu, o čo tu vlastne ide. Od hixploitationu prejdeme ešte zastávkou pri náboženskom fanatizme, ten ako keby mal slúžiť aj na vysvetlenie nie celkom pochopiteľného správania postáv. To ale zrovna nefunguje. Konanie hlavnej postavy nedáva zmysel bez ohľadu na to, či má dočinenia s anjelmi alebo s mimozemšťanmi. Rovnako ako filmové následky tohto konania, tie ako keby nám dávali najavo, že tu sa ani nemáme snažiť všetkému rozumieť. Pretože to nejde. O postavách si môžeme povedať, že sú to ľudia. Omylní, konajú v afekte, v zúfalstve si niečo zobrali do hlavy. To všetko prestaneme riešiť práve vďaka pochopeniu, že chápať nemusíme.

„Ako v poéme, kde nejde o celkom presné zapadnutie jednej udalosti do druhej, ale o kľúčové momenty a pocity, ktoré prinášajú.“

Hoci logiky vo filme veľa nie je, zaujímavé je, že sa mu podarí obtrieť o niekoľko prinajmenšom zdanlivo hlbších úvah. Ako v poéme, kde nejde o celkom presné zapadnutie jednej udalosti do druhej, ale o kľúčové momenty a pocity, ktoré prinášajú. Tie vo filme sú, a vidíme, že minimálne postavy ich prežívajú. Pri hlbšom zamyslení sa dajú nájsť nedostatky v každom z týchto momentov, a v oprávnenosti emócií, ktoré postavy zasiahnu. Skúsme ale nemyslieť, len cítiť. Dá sa to, pretože film nás neriešiť každý detail priamo nabáda. Vtedy si dokážeme predstaviť celkom reálne dilemy a zásadné pocity, priam existenciálne otázky. V nie celkom uveriteľnom stvárnení, ale práve vďaka inak zvládnutým postavám ani nie celkom divácky neprijateľné.

„Z nášho pohľadu musí byť všetko tak, ako to byť má, ako to film chce a ako to bude slúžiť jeho účelu.“

Niečo ako horor sa samozrejme uprostred tohto všetkého musí celkom stratiť. Na začiatku máme jeho prísľub, neskôr pár náznakom nechutných scén, ktoré sú prinajlepšom ťaživé, ak už im teda pripustíme akékoľvek pôsobenie. Strašidelnými by sa dali nazvať veľmi ťažko. Keď nerozumieme, čo sa deje, nemôžeme sa toho báť, a nemôžeme si robiť starosti s tým, čo bude nasledovať. Pretože si ani najmenej netrúfame snažiť sa to predpovedať. Z nášho pohľadu musí byť všetko tak, ako to byť má, ako to film chce a ako to bude slúžiť jeho účelu. Aký presne je, nemusíme pochopiť. Ak ním ale malo byť strašenie, niekde sa stala dosť zásadná chyba.

Devil's Gate je veľmi, ale skutočne veľmi zvláštny film. Ako horor s mimozemšťanmi by bol skrátka zlý, také jednoduché to s ním ale byť nemôže. Diváka sa mu podarí úspešne zmiasť, zanechať v ňom veľmi zmiešané pocity. A všetky tie nezmysly predať ako niečo ak nie úmyselné, tak nepodstatné pre hlavné posolstvo. Ktoré tiež nie je jednoduché pochopiť. Tento film je skutočne len pre tých, ktorí túžia v prvom rade po niečo inom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy