hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Devil's Gate

Andrej Gomora | 7. 12. 2018
0
5/10          
žáner:
alien, mystery, psycho

Brána k podivnému zážitku


Nič proti zvratom, tie bývajú v hororoch často príjemné. Snažiť sa ale za každú cenu natlačiť do filmu viac žánrov nemusí byť vôbec vždy šťastné. Divák si potom môže vyberať medzi niekoľkými pocitmi. Napríklad že sa ho snažia za každú cenu zmiasť, aby si z filmu nevedel odniesť zreteľný a jednoznačný dojem. Alebo že tvorcovia nemajú dosť materiálu na rozvinutie len jednej línie na celovečerný film, preto k nej musia pridávať nekoncepčné nadstavby. Trochu zavádzajúci je v tomto prípade už názov diela, ten ako zistíme hovorí len o názve mesta, kde sa príbeh odohráva. Devil's Gate.

Pritom od začiatku sa zdá, že využité zložky nie sú celkom nezvládnuté. Niežeby fungovali dokonale, ale pôsobia minimálne sľubne, že ak by sme išli ďalej týmto smerom, mohli by sme sa mať na čo tešiť. Taký je úvod v štýle klasického hixploitationu. Chlapíkovi sa pokazí auto, vojde na pozemok s tabuľami o zákaze vstupu. Chytí sa do jednej aj do druhej pasce, začuje z pivnice vyhrážky. Čo viac môžeme chcieť. S vyšetrovaním sa to už začne zamotávať, hoci paradoxne, thrillerovo- dramatická zložka asi najmenej poľaví z úrovne až do konca. Jej problém bude skôr v celkovom kontexte filmu, do ktorého je zasadená. Ten je totiž zvláštny, veľmi zvláštny. Hlavné postavy sú každopádne zvládnuté bez závažnejších nedostatkov, vrátane veľmi uspokojujúceho stvárnenia.

„To všetko prestaneme riešiť práve vďaka pochopeniu, že chápať nemusíme.“

Problémy sa začnú, keď začne dej pomaly smerovať k vysvetleniu, o čo tu vlastne ide. Od hixploitationu prejdeme ešte zastávkou pri náboženskom fanatizme, ten ako keby mal slúžiť aj na vysvetlenie nie celkom pochopiteľného správania postáv. To ale zrovna nefunguje. Konanie hlavnej postavy nedáva zmysel bez ohľadu na to, či má dočinenia s anjelmi alebo s mimozemšťanmi. Rovnako ako filmové následky tohto konania, tie ako keby nám dávali najavo, že tu sa ani nemáme snažiť všetkému rozumieť. Pretože to nejde. O postavách si môžeme povedať, že sú to ľudia. Omylní, konajú v afekte, v zúfalstve si niečo zobrali do hlavy. To všetko prestaneme riešiť práve vďaka pochopeniu, že chápať nemusíme.

„Ako v poéme, kde nejde o celkom presné zapadnutie jednej udalosti do druhej, ale o kľúčové momenty a pocity, ktoré prinášajú.“

Hoci logiky vo filme veľa nie je, zaujímavé je, že sa mu podarí obtrieť o niekoľko prinajmenšom zdanlivo hlbších úvah. Ako v poéme, kde nejde o celkom presné zapadnutie jednej udalosti do druhej, ale o kľúčové momenty a pocity, ktoré prinášajú. Tie vo filme sú, a vidíme, že minimálne postavy ich prežívajú. Pri hlbšom zamyslení sa dajú nájsť nedostatky v každom z týchto momentov, a v oprávnenosti emócií, ktoré postavy zasiahnu. Skúsme ale nemyslieť, len cítiť. Dá sa to, pretože film nás neriešiť každý detail priamo nabáda. Vtedy si dokážeme predstaviť celkom reálne dilemy a zásadné pocity, priam existenciálne otázky. V nie celkom uveriteľnom stvárnení, ale práve vďaka inak zvládnutým postavám ani nie celkom divácky neprijateľné.

„Z nášho pohľadu musí byť všetko tak, ako to byť má, ako to film chce a ako to bude slúžiť jeho účelu.“

Niečo ako horor sa samozrejme uprostred tohto všetkého musí celkom stratiť. Na začiatku máme jeho prísľub, neskôr pár náznakom nechutných scén, ktoré sú prinajlepšom ťaživé, ak už im teda pripustíme akékoľvek pôsobenie. Strašidelnými by sa dali nazvať veľmi ťažko. Keď nerozumieme, čo sa deje, nemôžeme sa toho báť, a nemôžeme si robiť starosti s tým, čo bude nasledovať. Pretože si ani najmenej netrúfame snažiť sa to predpovedať. Z nášho pohľadu musí byť všetko tak, ako to byť má, ako to film chce a ako to bude slúžiť jeho účelu. Aký presne je, nemusíme pochopiť. Ak ním ale malo byť strašenie, niekde sa stala dosť zásadná chyba.

Devil's Gate je veľmi, ale skutočne veľmi zvláštny film. Ako horor s mimozemšťanmi by bol skrátka zlý, také jednoduché to s ním ale byť nemôže. Diváka sa mu podarí úspešne zmiasť, zanechať v ňom veľmi zmiešané pocity. A všetky tie nezmysly predať ako niečo ak nie úmyselné, tak nepodstatné pre hlavné posolstvo. Ktoré tiež nie je jednoduché pochopiť. Tento film je skutočne len pre tých, ktorí túžia v prvom rade po niečo inom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy