hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Devoured

Andrej Gomora | 17. 11. 2013
0
4/10          
žáner:
ghost, independent, psycho

Divoké sny prisťahovalcov


Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
 

Hlavná hrdinka prišla do USA z Latinskej Ameriky za prácou. Potrebuje peniaze na operáciu ktorá zachráni život jej syna. Chýba jej, každý deň mu telefonuje, potrebuje ho počuť. Zarába si ako sa dá, špinavou prácou v reštaurácii a nedokáže odmietnuť ani odporné peniaze nadržaného chlapa. Je toho na ňu veľa, psychický tlak sa mieša s únavou. V snoch vidí svoje dieťa. V bdelosti duchov. Objavujú sa hlavne v reštaurácii, len tak sa niekam postavia, a zase zmiznú. Spočiatku sú neškodní. Až nakoniec chuderku zmárnia.

„Je priam zázrak že film človeka neunudí a vďaka pomerne dobrému nakrúteniu sa naň dá pozerať."

Niekde v rohu by po celý čas chcelo byť niečo ako žmurkajúce očko. Že toto celé je len vtip, v skutočnosti je to úplne inak. Aby vás presvedčili, že celá tá nuda má dôležitý skrytý význam a preto je v poriadku že sa nudíte. Obrovskú väčšinu filmu sa naozaj pozeráte len na ťažký život sympatickej mladej mamičky. Je priam zázrak že film človeka neunudí a vďaka pomerne dobrému nakrúteniu sa naň dá pozerať. Dialógov je minimum, čim sa darí zakryť nedostatok hereckých kvalít predstaviteľov hlavných postáv. Je to dokola práca, spánok, prezliekanie sa, šikanovanie od kolegov. Náhodné zoznámenie sa s neznámym chlapom bez schopnosti nadviazať vzťah. A tie sny. Duchovia ako zjavné halucinácie nie sú ani náznakom strašidelní. Skrátka sa niekam postavia a tam stoja. Nikomu neubližujú, tak prečo ich vyháňať? Naozaj až ku koncu začnú prvýkrát byť strašidelní a pár ľakačiek sa im podarí.

„Takže na záver sa dočkáte všetkých hororových scén ktoré vám dovtedy boli odopreté."

Na záver príde prekvapenie ako provokačný žart. Všetko čo ste videli vlastne nebola pravda. Stalo sa niečo úplne iné, a keď vám to čo ste videli prišlo málo hororové, mali ste pravdu. Skutočný horor vám tvorcovia úmyselne neukázali, nech vás držia v napätí. No môžete sa tešiť, v posledných pár minútach vám všetku hororovosť zhrnú. Takže na záver sa dočkáte všetkých hororových scén ktoré vám dovtedy boli odopreté. Nech si ich konečne poriadne užijete.

„Minimalizmus vlastne zakryje skoro všetky nedostatky."

Vďaka inovatívnej štruktúre zápletka nevyzerá tak stupídne, ako by mohla pri konvenčnom nakrútení. Minimalizmus vlastne zakryje skoro všetky nedostatky. Vystačí si len s réžiou a kamerou, obe pomerne zvládnuté, a miestami ich doplňuje dobrá hudba. Nehororový pomalý spád nakoniec zhororovie a zachráni celkový dojem. Zachráni ho do tej miery, že divák film nedopozerá vyslovene rozčúlený, ale s pocitom že videl niečo nové, nech to ja za veľa nestálo.

Ak túžite po oddychovom večeri keď budete môcť naplno vypnúť, Devoured je vhodný spoločník. Neznechutí, nenamáha myseľ ani sa nesnaží vyhradiť si miestečko v pamäti. Čas s ním je znesiteľný, a krátko po vzhliadnutí zabudnete, že ste ho vôbec videli. Zdanlivá komplikácia v podobe prevratnej pointy nech vás neodradí. Aj pri najnižšej mozgovej aktivite vám ešte posilní sebavedomie a utvrdí vás vo vašej genialite a chápavosti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy