hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Don't Kill It

Andrej Gomora | 30. 5. 2017
0
3/10          
žáner:
action, bizarre, comedy, possession, slasher

Primitívny krvák


Šerif údajne nevie, či tri trojnásobné vraždy, ktoré sa v zabudnutom mestečku odohrali v rovnaký deň, spolu súvisia. Len pred rokom tu nainštalovali prvý semafor. Miestny pastor sa cíti byť tým, kto by o vyšetrovaní mal byť vždy informovaný ako prvý. Aby mohol svoje ovečky usmerňovať a upokojovať. Počas vrcholiacej krízy sa musia všetci občania spolu zísť na zasadnutí mestskej rady, čo konkrétne v danej situácii nemusí byť ideálne. Keď sa objaví vrah, môže byť na mieste policajtov, koľko chce. V záujme všetkých sa musia držať príkazu Don't Kill It.

„Krvi bude viac než dosť, a počtom mŕtvych tento film prekoná väčšinu aj tých najnásilnejších očakávaní.“

Masaker na úvod navnadí, a tentokrát sa nedá povedať, že celkom márne. Krvi bude viac než dosť, a počtom mŕtvych tento film prekoná väčšinu aj tých najnásilnejších očakávaní. Až natoľko, že by to takmer určite nešlo pri celkom serióznom spracovaní. To je tu akosi na hranici, vďaka čomu sa asi najviac prikláňa k akejsi stupídnosti. O komédiu nejde, hoci humoru je tu veľa. Chceného aj nechceného, vtipného aj trápneho. Napríklad po dlhom opise hlavnej postavy, ako jeho otec obetoval život v boji s démonom, šerif odvetí, že jeho otec zomrel na rakovinu prostaty. Krvavým scénam nechýba pár náznakov nápadu, no pripomínajú skôr hlúposti, aké by vymysleli dvanásťroční chlapci.

„Pôsobí ako infantilný akčný hrdina, u ktorého je ťažké nájsť skutočnú hororovú charizmu.“

V duchu detskej zábavy bez náznakov intelektu sa nakoniec nesie aj zápletka a väčšina deja. Príbehov o démonoch sme počuli neúrekom, tento konkrétny by výborne zapadol do zošitkov z novinových stánkoch, napríklad do tých o Johnovi Sinclairovi. Čudácky lovec démonov, vysoký a mužný, zvodca žien, výrobca dômyselných zariadení. Vážne ho nejde brať v žiadnom prípade, nechce ale byť ani celkom komickou postavičkou. Pôsobí ako infantilný akčný hrdina, u ktorého je ťažké nájsť skutočnú hororovú charizmu. Je príliš prihlúply, aby mohol očariť svojou tajomnosťou, správa sa neuveriteľne a to tak pri úspechoch ako zlyhaniach.

Vrcholom je scéna zasadnutia obce, a tá v mnohom celý film aj charakterizuje. Postavy sa správajú nepochopiteľne, čo do ich činov ako aj ich reakcií na reči a skutky iných. Prepukne chaos, ktorého hlavný cieľ je vyprodukovať čo najviac krvi a mŕtvych. Hlavná postava sa musí chaosu podriadiť, nech sa aj film snaží predstierať, že on je ten, kto sa v situácii vyzná a robí, čo sa dá. Divák si už asi v zásade na prihlúplosť a nezmyselnosť zvykol, dôležitá je len choreografia, krv striekajúca zo všemožných častí tiel, príležitostná komickosť a žmýkanie špecifickosti útočiaceho démona.

„Náznakom strašidelné sú možno dve scény, inak je to len dokola akčne krvavá fantázia pre dospievajúcich, a zdanlivo aj od dospievajúcich.“

Ak sa posnažíme nenechať sa iritovať, dielo sa nakoniec dá pozerať, keďže sa v ňom niečo stále deje. Ak by malo ísť o horor, mali by sme sa aj báť, čo sa ale napriek množstvu mŕtvych nedeje. Náznakom strašidelné sú možno dve scény, inak je to len dokola akčne krvavá fantázia pre dospievajúcich, a zdanlivo aj od dospievajúcich. Hravá, no nie spôsobom umeleckým či hororovým, len krvavým a akčným. Dajte deťom príležitosť vytvoriť čo najlacnejší a najgýčovejší príbeh o démonoch, a špeciálne efekty na zobrazovanie vraždenia. Výsledok bude ťažké rozoznať od tohto filmu.

Don't Kill It je po mnohých stránkach výrazne zlý film, predovšetkým čo sa scenára týka. Na druhej strane je v ňom množstvo akcie, krvi a náznaky humoru. Dopozerať sa teda dá. Pozitívne tiež je, že je trochu inak zlý ako väčšina zlých hororov. Je zlý svojím vlastným spôsobom. Čo jeho podstatu nemení, aspoň ale nemáte dojem, že to isté ste zbytočne videli už veľakrát. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy