hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Dread/Strach

Afonka Soby | 28. 6. 2010
1
8/10          
žáner:
independent, psycho, torture

Strach nie je pekný


Keď mal Quaid deväť rokov, neznámy vrah sekerou vyvraždil jeho rodičov. Podarilo sa mu utiecť pred  zabijakom, no nie pred strachom, ktorý odvtedy ovláda jeho život. Nočné mory, halucinácie, pri ktorých sa mu zjavuje vrah nápadne pripomínajúci Javiera Bardema z filmu Táto krajina nie je pre starých, sú u Quaida na dennom, resp. nočnom poriadku. Na univerzite si vymyslí zvláštnu terapiu. Chce natáčať ľudí na video, odhaliť pôvod ich strachu, zrejme aby lepšie porozumel tomu svojmu. Spoznáva Stephena, ktorý študuje film a hľadá tému na diplomovú prácu. Stephenovi však netrvá dlho, aby pochopil, že na Quaidovi zanechala smrť jeho rodičov následky, ktoré sa nedajú vyliečiť iba „školským projektom".

Strach pripomína Schumacherových Hráčov so smrťou. Ponúka kombináciu drámy a hororu, kvalitné charaktery, ktorých príbehy by mohli pokojne fungovať ako samostatný film. Quaid totiž nie je jediný, ktorý má problém vysporiadať sa so svojím strachom. Stephenovi zomrel brat pri autonehode, keď mal pätnásť, a doteraz sa bojí sadnúť si za volant, Cheryl, strihačka trojčlenného tímu, má fóbiu z mäsa, pretože jej pripomína otca, ktorý ju zneužíval. Stephenova kamarátka Abby sa desí bližšieho kontaktu s mužmi pre materské znamienko, ktoré pokrýva polovicu jej tváre a podstatnú časť tela. Okrem Quaida si však našli svoj spôsob, ako so strachom bojovať: vyhýbajú sa mu. Cheryl mäsu, Abby mužom a Stephen autám. Quaidove problémy majú však omnoho hlbšie korene a táto metóda nezaberá. Podľa jeho teórie sa človek musí postaviť svojmu strachu. Ísť až na hranice možností. Dobehnúť tú príšeru, čo je v nás, a poraziť ju. Je v tom riadna dávka masochizmu, ktorá sa v Quaidovom prípade mení na čistý sadizmus.

Quaid stavia ľudí na kraj priepasti a nedáva im možnosť výberu. Tým sa líši od Johna „Jigsawa" Kramera, ktorý takisto prostredníctvom trestu vykonanom na iných dosahoval vlastnú katarziu. Jigsaw však trestal tých, ktorí si to, aspoň v jeho zvrátenej logike, zaslúžili. Quaid mieri lupou na bezbranných mravčekov, ktorým sa doteraz darilo prežiť iba vďaka tomu, že sa po celý život skrývali v tieni. Trhá krídla motýľom, ktorí sa nimi nikdy neodvážili zamávať. Je to krutý sebec, ktorý berie školský projekt ako zámienku na vlastnú zvrátenú terapiu.

Strach vznikol podľa poviedky hororového majstra Cliva Barkera. Poviedku som nečítal, neviem, do akej miery sa film drží svojej predlohy, no námet je to skvelý. Našťastie, v tomto prípade bol aj rozpísaný do fungujúceho scenára, plného živých charakterov. Každý zo zúčastnenej štvorky má vo filme svoju úlohu a všetci nahrávajú do záverečného finále, ktorý patrí už iba Quaidovi, ktorého príbeh je najsilnejší, pretože v sebe nesie najhororovejší potenciál. Strach sa mohol ľahko zmeniť na jednohubkový slasher, v ktorom šialený Quaid máva so sekerou, no jeho postava je, našťastie, omnoho komplexnejšia a aspoň spočiatku ho nemožno celkom ľahko odsúdiť. Priznáva predsa sám, že potrebuje pomoc, a chvíľami sa zdá, že to myslí úprimne. Začneme ho nenávidieť až v momente, keď už preňho niet cesty späť. Jeho charakter sa vyvíja a náš vzťah k nemu tiež. Je to jednoducho kvalitný filmový materiál.

Niektoré scény Strachu majú potenciál utkvieť dlho vo vašej pamäti. Napríklad hneď na začiatku, keď vlasatý zabijak, s tvárou ukrytou v tieni, prechádza dlaňou po svojej zakrvavenej sekere a hovorí vyplašenému chlapcovi, malému Quaidovi: „Toto je tvoja matka. A toto je tvoj otec." V tieni sú väčšinou ukryté aj ostatné postavy filmu, naplno si na ne „posvietime" až pri svetle kamery, pred ktorú si sadajú, keď sa chcú vyznať z vlastného strachu pre svoj školský projekt. Režisér Anthony DiBlasi uchopil svoju látku naozaj s veľkým citom pre detail a je vidno, že, rovnako ako pre Quaida, ani preňho nebol Strach iba obyčajným „školským projektom." Dáva viac ako kvalitné remeslo a film má svoju vlastnú dušu.

Strach patrí k tomu najlepšiemu, čo sme mohli vidieť minulý rok v rámci 8 Films to Die for: After Dark Horror Fest, festivalu hororov, ktoré by inak nikdy neuzreli veľké plátna. Tento film však nie je pekný (v podobnom zmysle ako francúzsky Martyrs), ak prijmeme teóriu, že horor môže byť pekný. Nie je čistou zábavkou ako Saw či skvelý The Collector, kde sledujete vyčíňanie vraha za chrumkania popkornu a sŕkania koly. Strach otvára Pandorinu skrinku a nie každý má odvahu do nej nazrieť. Ak ju v sebe nájdete, máte šancu opäť raz vidieť kvalitný a originálny horor.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
Dread Kety
26. 3. 2011, 10:05

Podla mna bola tato recenzia lepsia nez samotny film. Myslienka filmu je uplne skvela, ani herci nie su zli, ale celkove prevedenie je podla mna na skodu filmu. Postavy v nom zanikaju, aj ked sami o sebe mozu byt zaujimave. No v porovnani s tym, aky velky priestor je venovany ich pribehom a vztahom, jednoducho niektore postavy podla mna zanikaju. Ak chce vidiet clovek dake napatie a strach citit, nielen ho vidiet na obrazovke, tak nech si pozrie radsej iny film...

Odporúčané filmy