hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Dread/Strach

Afonka Soby | 28. 6. 2010
1
8/10          
žáner:
independent, psycho, torture

Strach nie je pekný


Keď mal Quaid deväť rokov, neznámy vrah sekerou vyvraždil jeho rodičov. Podarilo sa mu utiecť pred  zabijakom, no nie pred strachom, ktorý odvtedy ovláda jeho život. Nočné mory, halucinácie, pri ktorých sa mu zjavuje vrah nápadne pripomínajúci Javiera Bardema z filmu Táto krajina nie je pre starých, sú u Quaida na dennom, resp. nočnom poriadku. Na univerzite si vymyslí zvláštnu terapiu. Chce natáčať ľudí na video, odhaliť pôvod ich strachu, zrejme aby lepšie porozumel tomu svojmu. Spoznáva Stephena, ktorý študuje film a hľadá tému na diplomovú prácu. Stephenovi však netrvá dlho, aby pochopil, že na Quaidovi zanechala smrť jeho rodičov následky, ktoré sa nedajú vyliečiť iba „školským projektom".

Strach pripomína Schumacherových Hráčov so smrťou. Ponúka kombináciu drámy a hororu, kvalitné charaktery, ktorých príbehy by mohli pokojne fungovať ako samostatný film. Quaid totiž nie je jediný, ktorý má problém vysporiadať sa so svojím strachom. Stephenovi zomrel brat pri autonehode, keď mal pätnásť, a doteraz sa bojí sadnúť si za volant, Cheryl, strihačka trojčlenného tímu, má fóbiu z mäsa, pretože jej pripomína otca, ktorý ju zneužíval. Stephenova kamarátka Abby sa desí bližšieho kontaktu s mužmi pre materské znamienko, ktoré pokrýva polovicu jej tváre a podstatnú časť tela. Okrem Quaida si však našli svoj spôsob, ako so strachom bojovať: vyhýbajú sa mu. Cheryl mäsu, Abby mužom a Stephen autám. Quaidove problémy majú však omnoho hlbšie korene a táto metóda nezaberá. Podľa jeho teórie sa človek musí postaviť svojmu strachu. Ísť až na hranice možností. Dobehnúť tú príšeru, čo je v nás, a poraziť ju. Je v tom riadna dávka masochizmu, ktorá sa v Quaidovom prípade mení na čistý sadizmus.

Quaid stavia ľudí na kraj priepasti a nedáva im možnosť výberu. Tým sa líši od Johna „Jigsawa" Kramera, ktorý takisto prostredníctvom trestu vykonanom na iných dosahoval vlastnú katarziu. Jigsaw však trestal tých, ktorí si to, aspoň v jeho zvrátenej logike, zaslúžili. Quaid mieri lupou na bezbranných mravčekov, ktorým sa doteraz darilo prežiť iba vďaka tomu, že sa po celý život skrývali v tieni. Trhá krídla motýľom, ktorí sa nimi nikdy neodvážili zamávať. Je to krutý sebec, ktorý berie školský projekt ako zámienku na vlastnú zvrátenú terapiu.

Strach vznikol podľa poviedky hororového majstra Cliva Barkera. Poviedku som nečítal, neviem, do akej miery sa film drží svojej predlohy, no námet je to skvelý. Našťastie, v tomto prípade bol aj rozpísaný do fungujúceho scenára, plného živých charakterov. Každý zo zúčastnenej štvorky má vo filme svoju úlohu a všetci nahrávajú do záverečného finále, ktorý patrí už iba Quaidovi, ktorého príbeh je najsilnejší, pretože v sebe nesie najhororovejší potenciál. Strach sa mohol ľahko zmeniť na jednohubkový slasher, v ktorom šialený Quaid máva so sekerou, no jeho postava je, našťastie, omnoho komplexnejšia a aspoň spočiatku ho nemožno celkom ľahko odsúdiť. Priznáva predsa sám, že potrebuje pomoc, a chvíľami sa zdá, že to myslí úprimne. Začneme ho nenávidieť až v momente, keď už preňho niet cesty späť. Jeho charakter sa vyvíja a náš vzťah k nemu tiež. Je to jednoducho kvalitný filmový materiál.

Niektoré scény Strachu majú potenciál utkvieť dlho vo vašej pamäti. Napríklad hneď na začiatku, keď vlasatý zabijak, s tvárou ukrytou v tieni, prechádza dlaňou po svojej zakrvavenej sekere a hovorí vyplašenému chlapcovi, malému Quaidovi: „Toto je tvoja matka. A toto je tvoj otec." V tieni sú väčšinou ukryté aj ostatné postavy filmu, naplno si na ne „posvietime" až pri svetle kamery, pred ktorú si sadajú, keď sa chcú vyznať z vlastného strachu pre svoj školský projekt. Režisér Anthony DiBlasi uchopil svoju látku naozaj s veľkým citom pre detail a je vidno, že, rovnako ako pre Quaida, ani preňho nebol Strach iba obyčajným „školským projektom." Dáva viac ako kvalitné remeslo a film má svoju vlastnú dušu.

Strach patrí k tomu najlepšiemu, čo sme mohli vidieť minulý rok v rámci 8 Films to Die for: After Dark Horror Fest, festivalu hororov, ktoré by inak nikdy neuzreli veľké plátna. Tento film však nie je pekný (v podobnom zmysle ako francúzsky Martyrs), ak prijmeme teóriu, že horor môže byť pekný. Nie je čistou zábavkou ako Saw či skvelý The Collector, kde sledujete vyčíňanie vraha za chrumkania popkornu a sŕkania koly. Strach otvára Pandorinu skrinku a nie každý má odvahu do nej nazrieť. Ak ju v sebe nájdete, máte šancu opäť raz vidieť kvalitný a originálny horor.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
Dread Kety
26. 3. 2011, 10:05

Podla mna bola tato recenzia lepsia nez samotny film. Myslienka filmu je uplne skvela, ani herci nie su zli, ale celkove prevedenie je podla mna na skodu filmu. Postavy v nom zanikaju, aj ked sami o sebe mozu byt zaujimave. No v porovnani s tym, aky velky priestor je venovany ich pribehom a vztahom, jednoducho niektore postavy podla mna zanikaju. Ak chce vidiet clovek dake napatie a strach citit, nielen ho vidiet na obrazovke, tak nech si pozrie radsej iny film...

Odporúčané filmy