hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Echoes

Andrej Gomora | 29. 6. 2015
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Sklený dom v Joshua Tree je zaujímavý aj v zlom filme


Keď mormónski pútnici prišli do Mohavskej púšte, osamote stojace stromy s konármi na všetky strany im pripomínali kážuceho proroka Jozueho. Preto ich nazvali Joshua Tree. Tento názov neskôr dostal celý národný park v Kalifornii, kde tieto stromy rastú. Jeden z nich chceli U2 pôvodne použiť len na obal ich Amerikou inšpirovaného albumu. Až keď sa Bono dopočul o biblickom pôvode ich názvu, rozhodol sa po stromoch nazvať celý album. V parku sa teraz odohráva horor s názvom Echoes.
 

„Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov."

Zasadenie sa pritom javí priam až príliš hororové. Predstavte si vyprahnutú krajinu, v širokom okolí niet živej duše, telefónneho signálu ani poriadnej cesty. Na tomto mieste sa niekto rozhodol postaviť si dom s oknami miesto múrov. Teraz si sem prišla zotaviť nervy Anna, aspoň to bol pôvodný účel jej cesty. Je úspešná blogerka, snaží sa presadiť ako spisovateľka. Jej manažér a zároveň postarší priateľ jej dokončený rukopis stále vracia, nesmie si hneď na začiatku pokaziť meno. Anna má už aj tak problémy so spánkom a nočnými morami. Bojuje proti nim denníkom a psychofarmakami. Pobyt v sklenenom dome sa hneď skomplikuje, priateľ musí odísť, Anna sa tam rozhodne zostať aj sama. Napred nájde jeho fotku s inou ženou. Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov. Postupne sa dozvie, že už za krátky čas, ktorý dom stojí, sa okolo neho odohrali zaujímavé veci. Sama sa určite necítila v bezpečí, no oveľa lepšie to už nie je ani po Paulovom návrate.

„Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití."

Zhruba čo sa ide diať je nám jasné. Pre film je dôležité predstaviť nám Annu ako osobu s neistou psychikou a Paula ako človeka, ktorému príliš nejde veriť či sa na neho spoľahnúť. Ide o plne legitímnu snahu, nenudí, aj keď dala sa asi poňať aj trochu záživnejšie. Klišé by zatiaľ divákovi nemali prekážať, horšie je to s náznakmi budúceho diania. Keď už sú postavy len dve, nemáme dôvod čakať veľa krvi a je nám jasné, že s nimi budeme musieť prežiť aj pokojné chvíle. Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití. Teda ak by ich napísanie aj herecké výkony boli inokedy v poriadku, je niečo iné, ak horor stojí z veľkej časti práve na nich. Vtedy by už potrebovali o niečo viac.

Ak by sa aj niektoré scény dali kvalifikovať ako strašidelné, neprospieva im neschopnosť hlavnej hrdinky rozoznávať skutočnosť a vlastné predstavy a sny. Nemá na to, aby nás dokázala vtiahnuť do vlastných hrôz, aby sme vnímali aj jej prežívanie. Takže máme dojem, že ak sa jej aj zdá, že jej niečo môže hroziť, v skutočnosti to tak byť nemusí. Načo si potom robiť starosti. Viac ako na jednotlivých scénach ale film aj tak stavia na budovaní celkovej atmosféry. Neistotu cítime, vidíme, že všetko tu určite nebude v poriadku. V prípade Anny zápasíme medzi strachom o ňu a ľahostajnosťou nad jej osudom, kde to prvé naplno vyhrá už na úplnom konci. Až vtedy totiž začne byť hrozba dostatočne skutočná a viditeľná. Dovtedy sa všetko javí len ako duchárske čudnosti na hranici halucinácií.

„Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom."

Minimálne pre nás je rozhodne veľmi zaujímavá scenéria americkej púšte. Tá sama osebe by asi dokázala spraviť pre nás film pozerateľným. Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom. Ten skutočne nemusí byť v rámci hororového žánra medzi tým najhorším. Lenže zapájanie psychologického elementu a napätia si vyžaduje trochu vyššiu úroveň ako primitívny krvák. V mnohých prípadoch je správanie postáv nie len zle zobrazené, ale aj nelogické. Aj keď zápletka v zásade dáva zmysel, o mnohých zvratoch a situáciách to už povedať nejde. Cítiť z nich obrovskú kostrbatosť, ktorá si so sebou berie aj značnú časť atmosféry s inak nemalým potenciálom.

Echoes je ďalší viac menej zbytočný horor. Nie je iritujúco zlý, ale nikoho ani nemá šancu zaujať. Ak potrebujete vypnúť a pozrieť si niečo, pri čom nebude škoda si pospať, môže vám prísť vhod. No pospať sa dá nakoniec aj bez filmu. To si mohli tvorcovia uvedomiť, už keď ho nakrúcali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy