hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Crazies (1973)

Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) 13. 5. 2010

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Leatherface

Toľko ste toho pod maskou nečakali

Práve žánrové miešanie krutého exploitationu s thrillerom, ktorému by zodpovedala dejová stránka, je síce sympatické, no nakoniec sa ukáže ako nezvládnuté. Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie. V tom prípade by ale potreboval na budovanie atmosféry svoje vlastné prostriedky, a tie mu chýbajú. Hlavnými sa stávajú utečenci z liečebne, krutí prehnane až za hranicu uveriteľnosti. Všetko sa odohráva akosi nepochopiteľne, bez zmyslu, s jediným zrozumiteľným účelom, ktorým je čo najviac násilia. Aj keď film má svoje kvality, nedokáže diváka skutočne vtiahnuť, zaujať niečím jasným a intenzívnym. Nakoniec príde samotná pointa, pri ktorej si dáme film do spojitosti s celou sériou. A možno by sme radšej zabudli, čo sa nám to snažil nahovoriť.

16. 11. 2017

recenzie.

Echoes

Andrej Gomora | 29. 6. 2015
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Sklený dom v Joshua Tree je zaujímavý aj v zlom filme


Keď mormónski pútnici prišli do Mohavskej púšte, osamote stojace stromy s konármi na všetky strany im pripomínali kážuceho proroka Jozueho. Preto ich nazvali Joshua Tree. Tento názov neskôr dostal celý národný park v Kalifornii, kde tieto stromy rastú. Jeden z nich chceli U2 pôvodne použiť len na obal ich Amerikou inšpirovaného albumu. Až keď sa Bono dopočul o biblickom pôvode ich názvu, rozhodol sa po stromoch nazvať celý album. V parku sa teraz odohráva horor s názvom Echoes.
 

„Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov."

Zasadenie sa pritom javí priam až príliš hororové. Predstavte si vyprahnutú krajinu, v širokom okolí niet živej duše, telefónneho signálu ani poriadnej cesty. Na tomto mieste sa niekto rozhodol postaviť si dom s oknami miesto múrov. Teraz si sem prišla zotaviť nervy Anna, aspoň to bol pôvodný účel jej cesty. Je úspešná blogerka, snaží sa presadiť ako spisovateľka. Jej manažér a zároveň postarší priateľ jej dokončený rukopis stále vracia, nesmie si hneď na začiatku pokaziť meno. Anna má už aj tak problémy so spánkom a nočnými morami. Bojuje proti nim denníkom a psychofarmakami. Pobyt v sklenenom dome sa hneď skomplikuje, priateľ musí odísť, Anna sa tam rozhodne zostať aj sama. Napred nájde jeho fotku s inou ženou. Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov. Postupne sa dozvie, že už za krátky čas, ktorý dom stojí, sa okolo neho odohrali zaujímavé veci. Sama sa určite necítila v bezpečí, no oveľa lepšie to už nie je ani po Paulovom návrate.

„Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití."

Zhruba čo sa ide diať je nám jasné. Pre film je dôležité predstaviť nám Annu ako osobu s neistou psychikou a Paula ako človeka, ktorému príliš nejde veriť či sa na neho spoľahnúť. Ide o plne legitímnu snahu, nenudí, aj keď dala sa asi poňať aj trochu záživnejšie. Klišé by zatiaľ divákovi nemali prekážať, horšie je to s náznakmi budúceho diania. Keď už sú postavy len dve, nemáme dôvod čakať veľa krvi a je nám jasné, že s nimi budeme musieť prežiť aj pokojné chvíle. Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití. Teda ak by ich napísanie aj herecké výkony boli inokedy v poriadku, je niečo iné, ak horor stojí z veľkej časti práve na nich. Vtedy by už potrebovali o niečo viac.

Ak by sa aj niektoré scény dali kvalifikovať ako strašidelné, neprospieva im neschopnosť hlavnej hrdinky rozoznávať skutočnosť a vlastné predstavy a sny. Nemá na to, aby nás dokázala vtiahnuť do vlastných hrôz, aby sme vnímali aj jej prežívanie. Takže máme dojem, že ak sa jej aj zdá, že jej niečo môže hroziť, v skutočnosti to tak byť nemusí. Načo si potom robiť starosti. Viac ako na jednotlivých scénach ale film aj tak stavia na budovaní celkovej atmosféry. Neistotu cítime, vidíme, že všetko tu určite nebude v poriadku. V prípade Anny zápasíme medzi strachom o ňu a ľahostajnosťou nad jej osudom, kde to prvé naplno vyhrá už na úplnom konci. Až vtedy totiž začne byť hrozba dostatočne skutočná a viditeľná. Dovtedy sa všetko javí len ako duchárske čudnosti na hranici halucinácií.

„Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom."

Minimálne pre nás je rozhodne veľmi zaujímavá scenéria americkej púšte. Tá sama osebe by asi dokázala spraviť pre nás film pozerateľným. Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom. Ten skutočne nemusí byť v rámci hororového žánra medzi tým najhorším. Lenže zapájanie psychologického elementu a napätia si vyžaduje trochu vyššiu úroveň ako primitívny krvák. V mnohých prípadoch je správanie postáv nie len zle zobrazené, ale aj nelogické. Aj keď zápletka v zásade dáva zmysel, o mnohých zvratoch a situáciách to už povedať nejde. Cítiť z nich obrovskú kostrbatosť, ktorá si so sebou berie aj značnú časť atmosféry s inak nemalým potenciálom.

Echoes je ďalší viac menej zbytočný horor. Nie je iritujúco zlý, ale nikoho ani nemá šancu zaujať. Ak potrebujete vypnúť a pozrieť si niečo, pri čom nebude škoda si pospať, môže vám prísť vhod. No pospať sa dá nakoniec aj bez filmu. To si mohli tvorcovia uvedomiť, už keď ho nakrúcali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy