hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

Echoes

Andrej Gomora | 29. 6. 2015
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Sklený dom v Joshua Tree je zaujímavý aj v zlom filme


Keď mormónski pútnici prišli do Mohavskej púšte, osamote stojace stromy s konármi na všetky strany im pripomínali kážuceho proroka Jozueho. Preto ich nazvali Joshua Tree. Tento názov neskôr dostal celý národný park v Kalifornii, kde tieto stromy rastú. Jeden z nich chceli U2 pôvodne použiť len na obal ich Amerikou inšpirovaného albumu. Až keď sa Bono dopočul o biblickom pôvode ich názvu, rozhodol sa po stromoch nazvať celý album. V parku sa teraz odohráva horor s názvom Echoes.
 

„Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov."

Zasadenie sa pritom javí priam až príliš hororové. Predstavte si vyprahnutú krajinu, v širokom okolí niet živej duše, telefónneho signálu ani poriadnej cesty. Na tomto mieste sa niekto rozhodol postaviť si dom s oknami miesto múrov. Teraz si sem prišla zotaviť nervy Anna, aspoň to bol pôvodný účel jej cesty. Je úspešná blogerka, snaží sa presadiť ako spisovateľka. Jej manažér a zároveň postarší priateľ jej dokončený rukopis stále vracia, nesmie si hneď na začiatku pokaziť meno. Anna má už aj tak problémy so spánkom a nočnými morami. Bojuje proti nim denníkom a psychofarmakami. Pobyt v sklenenom dome sa hneď skomplikuje, priateľ musí odísť, Anna sa tam rozhodne zostať aj sama. Napred nájde jeho fotku s inou ženou. Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov. Postupne sa dozvie, že už za krátky čas, ktorý dom stojí, sa okolo neho odohrali zaujímavé veci. Sama sa určite necítila v bezpečí, no oveľa lepšie to už nie je ani po Paulovom návrate.

„Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití."

Zhruba čo sa ide diať je nám jasné. Pre film je dôležité predstaviť nám Annu ako osobu s neistou psychikou a Paula ako človeka, ktorému príliš nejde veriť či sa na neho spoľahnúť. Ide o plne legitímnu snahu, nenudí, aj keď dala sa asi poňať aj trochu záživnejšie. Klišé by zatiaľ divákovi nemali prekážať, horšie je to s náznakmi budúceho diania. Keď už sú postavy len dve, nemáme dôvod čakať veľa krvi a je nám jasné, že s nimi budeme musieť prežiť aj pokojné chvíle. Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití. Teda ak by ich napísanie aj herecké výkony boli inokedy v poriadku, je niečo iné, ak horor stojí z veľkej časti práve na nich. Vtedy by už potrebovali o niečo viac.

Ak by sa aj niektoré scény dali kvalifikovať ako strašidelné, neprospieva im neschopnosť hlavnej hrdinky rozoznávať skutočnosť a vlastné predstavy a sny. Nemá na to, aby nás dokázala vtiahnuť do vlastných hrôz, aby sme vnímali aj jej prežívanie. Takže máme dojem, že ak sa jej aj zdá, že jej niečo môže hroziť, v skutočnosti to tak byť nemusí. Načo si potom robiť starosti. Viac ako na jednotlivých scénach ale film aj tak stavia na budovaní celkovej atmosféry. Neistotu cítime, vidíme, že všetko tu určite nebude v poriadku. V prípade Anny zápasíme medzi strachom o ňu a ľahostajnosťou nad jej osudom, kde to prvé naplno vyhrá už na úplnom konci. Až vtedy totiž začne byť hrozba dostatočne skutočná a viditeľná. Dovtedy sa všetko javí len ako duchárske čudnosti na hranici halucinácií.

„Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom."

Minimálne pre nás je rozhodne veľmi zaujímavá scenéria americkej púšte. Tá sama osebe by asi dokázala spraviť pre nás film pozerateľným. Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom. Ten skutočne nemusí byť v rámci hororového žánra medzi tým najhorším. Lenže zapájanie psychologického elementu a napätia si vyžaduje trochu vyššiu úroveň ako primitívny krvák. V mnohých prípadoch je správanie postáv nie len zle zobrazené, ale aj nelogické. Aj keď zápletka v zásade dáva zmysel, o mnohých zvratoch a situáciách to už povedať nejde. Cítiť z nich obrovskú kostrbatosť, ktorá si so sebou berie aj značnú časť atmosféry s inak nemalým potenciálom.

Echoes je ďalší viac menej zbytočný horor. Nie je iritujúco zlý, ale nikoho ani nemá šancu zaujať. Ak potrebujete vypnúť a pozrieť si niečo, pri čom nebude škoda si pospať, môže vám prísť vhod. No pospať sa dá nakoniec aj bez filmu. To si mohli tvorcovia uvedomiť, už keď ho nakrúcali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy