hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

I Spit on Your Grave 2

Znásilneniu už chýba len interaktivita
Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
1. 10. 2013

Očista: Anarchia

Prvá časť bolo demo, tu je plná verzia
Prvá Očista mala myšlienku, na rozsiahlejšiu realizáciu už jej chýbal rozpočet. Po jej úspechu nebol dôvod čakať čokoľvek iné ako ďalšie žmýkanie toho istého nápadu, teraz už poriadne. Noc, keď sa všetko môže, je v podstate len zasadenie, reycklovanie v rozumnej miere mu nemusí ublížiť. Všetko záleží na príbehu, ten už tentokrát nemusel zostať zavretý v jednom dome. Vyšiel do ulíc a na vlastnej koži si vyskúšal divoké bezprávie počas Očisty: Anarchie.
Hlavné dejové línie sú spočiatku tri, až kým sa nespoja. Prvou je dvojica vo fáze rozchodu. Priaznivci očisty im prerežú káble na aute, takže chvíľu pred zaznením zvukového signálu uviaznu uprostred cesty neďaleko downtownu. Ďalej sledujeme černošskú čašníčku s dospievajúcou dcérou. Napred sa im do bytu vlámal opitý a nadržaný sused. Zachráni ich dobre vyzbrojené a organizované komando, akých po meste v kamiónoch brázdi podozrivo veľa. Záchrana je samozrejme len dočasná, dámy chcú odniesť veľkému daddymu pre jeho osobnú očistu. Vo chvíli keď ich nakladajú do kamiónu, zoznámia sa s naším posledným hrdinom. Na rozdiel od predošlých, on sa nesnažil očistu prežiť v bezpečí domova. Tam nechal výstrižok z novín o chybe prokurátora, po ktorej zostal nepotrestaný vrah malého chlapca. Po zuby ozbrojený, dobre fyzicky pripravený vyrazil v obrnenom aute vziať spravodlivosť do vlastných rúk. To by mu ale nemohlo prísť černošiek ľúto, a počas ich zachraňovania by sa mu do auta nemohli votrieť ďalší dvaja cudzinci. Teraz sa musí držať s nimi, pomôcť im prežiť a zároveň sa do rána dopracovať k svojmu cieľu.
5. 8. 2014

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

recenzie.

Echoes

Andrej Gomora | 29. 6. 2015
0
3/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, psycho

Sklený dom v Joshua Tree je zaujímavý aj v zlom filme


Keď mormónski pútnici prišli do Mohavskej púšte, osamote stojace stromy s konármi na všetky strany im pripomínali kážuceho proroka Jozueho. Preto ich nazvali Joshua Tree. Tento názov neskôr dostal celý národný park v Kalifornii, kde tieto stromy rastú. Jeden z nich chceli U2 pôvodne použiť len na obal ich Amerikou inšpirovaného albumu. Až keď sa Bono dopočul o biblickom pôvode ich názvu, rozhodol sa po stromoch nazvať celý album. V parku sa teraz odohráva horor s názvom Echoes.
 

„Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov."

Zasadenie sa pritom javí priam až príliš hororové. Predstavte si vyprahnutú krajinu, v širokom okolí niet živej duše, telefónneho signálu ani poriadnej cesty. Na tomto mieste sa niekto rozhodol postaviť si dom s oknami miesto múrov. Teraz si sem prišla zotaviť nervy Anna, aspoň to bol pôvodný účel jej cesty. Je úspešná blogerka, snaží sa presadiť ako spisovateľka. Jej manažér a zároveň postarší priateľ jej dokončený rukopis stále vracia, nesmie si hneď na začiatku pokaziť meno. Anna má už aj tak problémy so spánkom a nočnými morami. Bojuje proti nim denníkom a psychofarmakami. Pobyt v sklenenom dome sa hneď skomplikuje, priateľ musí odísť, Anna sa tam rozhodne zostať aj sama. Napred nájde jeho fotku s inou ženou. Potom zbadá inú ženu najprv len ako siluety v púšti, tá následne vojde do jej snov. Postupne sa dozvie, že už za krátky čas, ktorý dom stojí, sa okolo neho odohrali zaujímavé veci. Sama sa určite necítila v bezpečí, no oveľa lepšie to už nie je ani po Paulovom návrate.

„Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití."

Zhruba čo sa ide diať je nám jasné. Pre film je dôležité predstaviť nám Annu ako osobu s neistou psychikou a Paula ako človeka, ktorému príliš nejde veriť či sa na neho spoľahnúť. Ide o plne legitímnu snahu, nenudí, aj keď dala sa asi poňať aj trochu záživnejšie. Klišé by zatiaľ divákovi nemali prekážať, horšie je to s náznakmi budúceho diania. Keď už sú postavy len dve, nemáme dôvod čakať veľa krvi a je nám jasné, že s nimi budeme musieť prežiť aj pokojné chvíle. Hoci sme tu už mali neporovnateľne väčšie katastrofy, tu kvalita postáv predovšetkým nezodpovedá ambíciám pri ich využití. Teda ak by ich napísanie aj herecké výkony boli inokedy v poriadku, je niečo iné, ak horor stojí z veľkej časti práve na nich. Vtedy by už potrebovali o niečo viac.

Ak by sa aj niektoré scény dali kvalifikovať ako strašidelné, neprospieva im neschopnosť hlavnej hrdinky rozoznávať skutočnosť a vlastné predstavy a sny. Nemá na to, aby nás dokázala vtiahnuť do vlastných hrôz, aby sme vnímali aj jej prežívanie. Takže máme dojem, že ak sa jej aj zdá, že jej niečo môže hroziť, v skutočnosti to tak byť nemusí. Načo si potom robiť starosti. Viac ako na jednotlivých scénach ale film aj tak stavia na budovaní celkovej atmosféry. Neistotu cítime, vidíme, že všetko tu určite nebude v poriadku. V prípade Anny zápasíme medzi strachom o ňu a ľahostajnosťou nad jej osudom, kde to prvé naplno vyhrá už na úplnom konci. Až vtedy totiž začne byť hrozba dostatočne skutočná a viditeľná. Dovtedy sa všetko javí len ako duchárske čudnosti na hranici halucinácií.

„Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom."

Minimálne pre nás je rozhodne veľmi zaujímavá scenéria americkej púšte. Tá sama osebe by asi dokázala spraviť pre nás film pozerateľným. Práca s vizuálom celkove nie je najhoršia, najmä ak by sme ju porovnali so scenárom. Ten skutočne nemusí byť v rámci hororového žánra medzi tým najhorším. Lenže zapájanie psychologického elementu a napätia si vyžaduje trochu vyššiu úroveň ako primitívny krvák. V mnohých prípadoch je správanie postáv nie len zle zobrazené, ale aj nelogické. Aj keď zápletka v zásade dáva zmysel, o mnohých zvratoch a situáciách to už povedať nejde. Cítiť z nich obrovskú kostrbatosť, ktorá si so sebou berie aj značnú časť atmosféry s inak nemalým potenciálom.

Echoes je ďalší viac menej zbytočný horor. Nie je iritujúco zlý, ale nikoho ani nemá šancu zaujať. Ak potrebujete vypnúť a pozrieť si niečo, pri čom nebude škoda si pospať, môže vám prísť vhod. No pospať sa dá nakoniec aj bez filmu. To si mohli tvorcovia uvedomiť, už keď ho nakrúcali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy