hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

Extremity

Andrej Gomora | 3. 1. 2019
0
3/10          
žáner:
bizarre, psycho

Extrém a stále neškodný


V The Houses October Built a Hell Feste mal horor vzniknúť zobrazením obyčajného strašenia. Teraz už obyčajné nebude. Tiež ide o strašenie ľudí, tí ale podpisujú, že si s nimi prevádzkovatelia zábavy môžu robiť, čo sa im len zachce. Týrať ich psychicky aj fyzicky bez možnosti utrpenie prerušiť, ak im už nepripadá natoľko zábavné, ako keď sa rozhodli naň prihlásiť. Taká je posledná móda, samozrejme ju musí sprevádzať množstvo videí na youtube z úspešných dohnaní k slzám, do úplného zúfalstva. Po takých zážitkoch dnes predsa ľudia túžia, prežiť si pocit blízkej smrti a beznádeje priamo na vlastnej koži. Až po Extremity.

„Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?“

Mohlo by tentokrát ísť o viac ako prostriedok na pomoc atmosfére, ktorý ale film neutiahne a nechá ho krívať až plaziť sa, ako to bolo v predošlých prípadoch? Veru to tak nevyzerá. Ideme ďalej ako v predošlých prípadoch, postavy počítajú s tým, že sa s nimi pôjde až na hranu. A nevedia, kde tá hrana presne je. Teda či by kvôli ich strachu niekoho zmlátili do krvi, prípadne zastrelili psa. Nech je ale prostredie akokoľvek drsné a strašitelia presvedčiví, nám ako divákom film neustále pripomína, že ide len o profesionálov. Japonskej dvojici o svojej práci vykladajú, a táto časť nie je ani zrovna zaujímavá. Fajn, že tu máme veterána ako odborníka na waterboarding a profesionála v oblasti špeciálnych efektov. Ide skôr len o fabulovanie, ktoré robí akciu živšou a uveriteľnejšou. To ale platí z čisto filmového hľadiska, z hľadiska hororu je účinok skôr kontraproduktívny. Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?

„Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách.“

Na to tu asi má byť hlavná postava, o ktorej zlej psychickej kondícii a nevyspytateľnosti nás presviedčajú stále dokola. Na nás ale nebezpečne nepôsobí. Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách. Pôsobia nepochybne drsne, filmovo sú ale skôr dramatické. A my na ich základe nemáme dôvod na nič iné, ako držať Allison palce. Nech jej hrôza pomôže a konečne dokáže viesť plnohodnotný život. Filmu sa vôbec nedarí nás presvedčiť, že by Allison mohla byť pre seba či pre iných nebezpečná, a že by na jej správaní mohlo byť perspektívne niečo hororové. My pritom vieme, že táto fáza skôr či neskôr prísť musí, o čom by inak film bol. A keď už príde, je nielen krátka, ale predovšetkým celkom nepresvedčivá a nie príliš zaujímavá.

„Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý.“

Čo sa teda film snaží divákovi ponúknuť? Na strane nakrútenia nemá zásadnejšie chyby, v prípade ak prijmeme jeho roztrasenú koncepciu. Tiež ale nejde povedať, že by v tomto smere zrovna vynikal. Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý. Ide aj o množstvo drobností, ktoré navodzujú dojem miernej bezradnosti. Ako keď účastníci protestujú už pri prvom nakladaní do dodávky ako keby ich skutočne unášali. Nemali by sa ešte zabávať a byť plní očakávaní? Rovnako na strane mučiteľov snahy dodať postavám hĺbku, spraviť ich zaujímavejšími nedopadajú príliš dobre. Ako keby film len zbytočne komplikovali a naťahovali, namiesto života pridávajú len klišé.

Extremity skúša to čo už nevyšlo mierne inak, a opäť mu to nevychádza. Možno je v ňom o málo viac atmosféry a v tej krátkej pasáži so skutočnou akciou aj trocha drsnejšieho gore. Väčšinu času ako horor ale príliš nefunguje. Znova len predvádza strašenie iných, pričom sa sám vzdáva snahy diváka skutočne zmiasť. V tomto prípade sa dal navodiť dojem, že sa pozeráme na niečo viac ako zinscenovanú zábavu, čo ale nie je smer, ktorým sa autori rozhodli vydať. Postavili napätie na očakávaniach z hlavnej hrdinky. A zároveň tieto očakávania pocitovo vôbec nedokázali budovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy