hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Antisocial

Horor o najväčšom zle
Sociálne siete sú najväčšia hrozba dnešnej spoločnosti. Nielen, že ničia skutočný ľudský kontakt. V snahe ľudí k sebe plne pripútať sa pred ničím nezastavia. Nepoznajú hranice súkromia, a ich cieľ je jasný- preniknúť svojim používateľom až do mozgu. Prečo by na sieti nemalo byť zverejnené všetko, čo vidia, a všetko čo si myslia? Pod kožu ziskuchtivých grázlov snažiacich sa preniknúť do našich hláv sa pozerá horor Antisocial.
27. 1. 2014

recenzie.

Extremity

Andrej Gomora | 3. 1. 2019
0
3/10          
žáner:
bizarre, psycho

Extrém a stále neškodný


V The Houses October Built a Hell Feste mal horor vzniknúť zobrazením obyčajného strašenia. Teraz už obyčajné nebude. Tiež ide o strašenie ľudí, tí ale podpisujú, že si s nimi prevádzkovatelia zábavy môžu robiť, čo sa im len zachce. Týrať ich psychicky aj fyzicky bez možnosti utrpenie prerušiť, ak im už nepripadá natoľko zábavné, ako keď sa rozhodli naň prihlásiť. Taká je posledná móda, samozrejme ju musí sprevádzať množstvo videí na youtube z úspešných dohnaní k slzám, do úplného zúfalstva. Po takých zážitkoch dnes predsa ľudia túžia, prežiť si pocit blízkej smrti a beznádeje priamo na vlastnej koži. Až po Extremity.

„Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?“

Mohlo by tentokrát ísť o viac ako prostriedok na pomoc atmosfére, ktorý ale film neutiahne a nechá ho krívať až plaziť sa, ako to bolo v predošlých prípadoch? Veru to tak nevyzerá. Ideme ďalej ako v predošlých prípadoch, postavy počítajú s tým, že sa s nimi pôjde až na hranu. A nevedia, kde tá hrana presne je. Teda či by kvôli ich strachu niekoho zmlátili do krvi, prípadne zastrelili psa. Nech je ale prostredie akokoľvek drsné a strašitelia presvedčiví, nám ako divákom film neustále pripomína, že ide len o profesionálov. Japonskej dvojici o svojej práci vykladajú, a táto časť nie je ani zrovna zaujímavá. Fajn, že tu máme veterána ako odborníka na waterboarding a profesionála v oblasti špeciálnych efektov. Ide skôr len o fabulovanie, ktoré robí akciu živšou a uveriteľnejšou. To ale platí z čisto filmového hľadiska, z hľadiska hororu je účinok skôr kontraproduktívny. Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?

„Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách.“

Na to tu asi má byť hlavná postava, o ktorej zlej psychickej kondícii a nevyspytateľnosti nás presviedčajú stále dokola. Na nás ale nebezpečne nepôsobí. Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách. Pôsobia nepochybne drsne, filmovo sú ale skôr dramatické. A my na ich základe nemáme dôvod na nič iné, ako držať Allison palce. Nech jej hrôza pomôže a konečne dokáže viesť plnohodnotný život. Filmu sa vôbec nedarí nás presvedčiť, že by Allison mohla byť pre seba či pre iných nebezpečná, a že by na jej správaní mohlo byť perspektívne niečo hororové. My pritom vieme, že táto fáza skôr či neskôr prísť musí, o čom by inak film bol. A keď už príde, je nielen krátka, ale predovšetkým celkom nepresvedčivá a nie príliš zaujímavá.

„Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý.“

Čo sa teda film snaží divákovi ponúknuť? Na strane nakrútenia nemá zásadnejšie chyby, v prípade ak prijmeme jeho roztrasenú koncepciu. Tiež ale nejde povedať, že by v tomto smere zrovna vynikal. Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý. Ide aj o množstvo drobností, ktoré navodzujú dojem miernej bezradnosti. Ako keď účastníci protestujú už pri prvom nakladaní do dodávky ako keby ich skutočne unášali. Nemali by sa ešte zabávať a byť plní očakávaní? Rovnako na strane mučiteľov snahy dodať postavám hĺbku, spraviť ich zaujímavejšími nedopadajú príliš dobre. Ako keby film len zbytočne komplikovali a naťahovali, namiesto života pridávajú len klišé.

Extremity skúša to čo už nevyšlo mierne inak, a opäť mu to nevychádza. Možno je v ňom o málo viac atmosféry a v tej krátkej pasáži so skutočnou akciou aj trocha drsnejšieho gore. Väčšinu času ako horor ale príliš nefunguje. Znova len predvádza strašenie iných, pričom sa sám vzdáva snahy diváka skutočne zmiasť. V tomto prípade sa dal navodiť dojem, že sa pozeráme na niečo viac ako zinscenovanú zábavu, čo ale nie je smer, ktorým sa autori rozhodli vydať. Postavili napätie na očakávaniach z hlavnej hrdinky. A zároveň tieto očakávania pocitovo vôbec nedokázali budovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy