hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

[REC]³ Genesis

Tvárme sa, že sa to nestalo
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.
Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je.
29. 11. 2012

recenzie.

Extremity

Andrej Gomora | 3. 1. 2019
0
3/10          
žáner:
bizarre, psycho

Extrém a stále neškodný


V The Houses October Built a Hell Feste mal horor vzniknúť zobrazením obyčajného strašenia. Teraz už obyčajné nebude. Tiež ide o strašenie ľudí, tí ale podpisujú, že si s nimi prevádzkovatelia zábavy môžu robiť, čo sa im len zachce. Týrať ich psychicky aj fyzicky bez možnosti utrpenie prerušiť, ak im už nepripadá natoľko zábavné, ako keď sa rozhodli naň prihlásiť. Taká je posledná móda, samozrejme ju musí sprevádzať množstvo videí na youtube z úspešných dohnaní k slzám, do úplného zúfalstva. Po takých zážitkoch dnes predsa ľudia túžia, prežiť si pocit blízkej smrti a beznádeje priamo na vlastnej koži. Až po Extremity.

„Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?“

Mohlo by tentokrát ísť o viac ako prostriedok na pomoc atmosfére, ktorý ale film neutiahne a nechá ho krívať až plaziť sa, ako to bolo v predošlých prípadoch? Veru to tak nevyzerá. Ideme ďalej ako v predošlých prípadoch, postavy počítajú s tým, že sa s nimi pôjde až na hranu. A nevedia, kde tá hrana presne je. Teda či by kvôli ich strachu niekoho zmlátili do krvi, prípadne zastrelili psa. Nech je ale prostredie akokoľvek drsné a strašitelia presvedčiví, nám ako divákom film neustále pripomína, že ide len o profesionálov. Japonskej dvojici o svojej práci vykladajú, a táto časť nie je ani zrovna zaujímavá. Fajn, že tu máme veterána ako odborníka na waterboarding a profesionála v oblasti špeciálnych efektov. Ide skôr len o fabulovanie, ktoré robí akciu živšou a uveriteľnejšou. To ale platí z čisto filmového hľadiska, z hľadiska hororu je účinok skôr kontraproduktívny. Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?

„Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách.“

Na to tu asi má byť hlavná postava, o ktorej zlej psychickej kondícii a nevyspytateľnosti nás presviedčajú stále dokola. Na nás ale nebezpečne nepôsobí. Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách. Pôsobia nepochybne drsne, filmovo sú ale skôr dramatické. A my na ich základe nemáme dôvod na nič iné, ako držať Allison palce. Nech jej hrôza pomôže a konečne dokáže viesť plnohodnotný život. Filmu sa vôbec nedarí nás presvedčiť, že by Allison mohla byť pre seba či pre iných nebezpečná, a že by na jej správaní mohlo byť perspektívne niečo hororové. My pritom vieme, že táto fáza skôr či neskôr prísť musí, o čom by inak film bol. A keď už príde, je nielen krátka, ale predovšetkým celkom nepresvedčivá a nie príliš zaujímavá.

„Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý.“

Čo sa teda film snaží divákovi ponúknuť? Na strane nakrútenia nemá zásadnejšie chyby, v prípade ak prijmeme jeho roztrasenú koncepciu. Tiež ale nejde povedať, že by v tomto smere zrovna vynikal. Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý. Ide aj o množstvo drobností, ktoré navodzujú dojem miernej bezradnosti. Ako keď účastníci protestujú už pri prvom nakladaní do dodávky ako keby ich skutočne unášali. Nemali by sa ešte zabávať a byť plní očakávaní? Rovnako na strane mučiteľov snahy dodať postavám hĺbku, spraviť ich zaujímavejšími nedopadajú príliš dobre. Ako keby film len zbytočne komplikovali a naťahovali, namiesto života pridávajú len klišé.

Extremity skúša to čo už nevyšlo mierne inak, a opäť mu to nevychádza. Možno je v ňom o málo viac atmosféry a v tej krátkej pasáži so skutočnou akciou aj trocha drsnejšieho gore. Väčšinu času ako horor ale príliš nefunguje. Znova len predvádza strašenie iných, pričom sa sám vzdáva snahy diváka skutočne zmiasť. V tomto prípade sa dal navodiť dojem, že sa pozeráme na niečo viac ako zinscenovanú zábavu, čo ale nie je smer, ktorým sa autori rozhodli vydať. Postavili napätie na očakávaniach z hlavnej hrdinky. A zároveň tieto očakávania pocitovo vôbec nedokázali budovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy