hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Extremity

Andrej Gomora | 3. 1. 2019
0
3/10          
žáner:
bizarre, psycho

Extrém a stále neškodný


V The Houses October Built a Hell Feste mal horor vzniknúť zobrazením obyčajného strašenia. Teraz už obyčajné nebude. Tiež ide o strašenie ľudí, tí ale podpisujú, že si s nimi prevádzkovatelia zábavy môžu robiť, čo sa im len zachce. Týrať ich psychicky aj fyzicky bez možnosti utrpenie prerušiť, ak im už nepripadá natoľko zábavné, ako keď sa rozhodli naň prihlásiť. Taká je posledná móda, samozrejme ju musí sprevádzať množstvo videí na youtube z úspešných dohnaní k slzám, do úplného zúfalstva. Po takých zážitkoch dnes predsa ľudia túžia, prežiť si pocit blízkej smrti a beznádeje priamo na vlastnej koži. Až po Extremity.

„Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?“

Mohlo by tentokrát ísť o viac ako prostriedok na pomoc atmosfére, ktorý ale film neutiahne a nechá ho krívať až plaziť sa, ako to bolo v predošlých prípadoch? Veru to tak nevyzerá. Ideme ďalej ako v predošlých prípadoch, postavy počítajú s tým, že sa s nimi pôjde až na hranu. A nevedia, kde tá hrana presne je. Teda či by kvôli ich strachu niekoho zmlátili do krvi, prípadne zastrelili psa. Nech je ale prostredie akokoľvek drsné a strašitelia presvedčiví, nám ako divákom film neustále pripomína, že ide len o profesionálov. Japonskej dvojici o svojej práci vykladajú, a táto časť nie je ani zrovna zaujímavá. Fajn, že tu máme veterána ako odborníka na waterboarding a profesionála v oblasti špeciálnych efektov. Ide skôr len o fabulovanie, ktoré robí akciu živšou a uveriteľnejšou. To ale platí z čisto filmového hľadiska, z hľadiska hororu je účinok skôr kontraproduktívny. Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?

„Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách.“

Na to tu asi má byť hlavná postava, o ktorej zlej psychickej kondícii a nevyspytateľnosti nás presviedčajú stále dokola. Na nás ale nebezpečne nepôsobí. Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách. Pôsobia nepochybne drsne, filmovo sú ale skôr dramatické. A my na ich základe nemáme dôvod na nič iné, ako držať Allison palce. Nech jej hrôza pomôže a konečne dokáže viesť plnohodnotný život. Filmu sa vôbec nedarí nás presvedčiť, že by Allison mohla byť pre seba či pre iných nebezpečná, a že by na jej správaní mohlo byť perspektívne niečo hororové. My pritom vieme, že táto fáza skôr či neskôr prísť musí, o čom by inak film bol. A keď už príde, je nielen krátka, ale predovšetkým celkom nepresvedčivá a nie príliš zaujímavá.

„Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý.“

Čo sa teda film snaží divákovi ponúknuť? Na strane nakrútenia nemá zásadnejšie chyby, v prípade ak prijmeme jeho roztrasenú koncepciu. Tiež ale nejde povedať, že by v tomto smere zrovna vynikal. Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý. Ide aj o množstvo drobností, ktoré navodzujú dojem miernej bezradnosti. Ako keď účastníci protestujú už pri prvom nakladaní do dodávky ako keby ich skutočne unášali. Nemali by sa ešte zabávať a byť plní očakávaní? Rovnako na strane mučiteľov snahy dodať postavám hĺbku, spraviť ich zaujímavejšími nedopadajú príliš dobre. Ako keby film len zbytočne komplikovali a naťahovali, namiesto života pridávajú len klišé.

Extremity skúša to čo už nevyšlo mierne inak, a opäť mu to nevychádza. Možno je v ňom o málo viac atmosféry a v tej krátkej pasáži so skutočnou akciou aj trocha drsnejšieho gore. Väčšinu času ako horor ale príliš nefunguje. Znova len predvádza strašenie iných, pričom sa sám vzdáva snahy diváka skutočne zmiasť. V tomto prípade sa dal navodiť dojem, že sa pozeráme na niečo viac ako zinscenovanú zábavu, čo ale nie je smer, ktorým sa autori rozhodli vydať. Postavili napätie na očakávaniach z hlavnej hrdinky. A zároveň tieto očakávania pocitovo vôbec nedokázali budovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy