hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

13 Sins

Hriech zbytočnosti
Veriť v šťastný koniec filmov ako Would You Rather je asi ako reagovať na emaily dcér nigérijských obchodníkov alebo ponuky na zväčšenie penisu. Rozdiel je akurát v žánri, keďže dostať sa do spárov Reader´s Digest vás predsa len asi nebude stáť život, prípadne dôstojnosť. Takmer rovnaký námet k nám teraz prichádza v americkom remaku filmu 13: hra smrti, pod názvom 13 Sins.
15. 5. 2014

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

recenzie.

Extremity

Andrej Gomora | 3. 1. 2019
0
3/10          
žáner:
bizarre, psycho

Extrém a stále neškodný


V The Houses October Built a Hell Feste mal horor vzniknúť zobrazením obyčajného strašenia. Teraz už obyčajné nebude. Tiež ide o strašenie ľudí, tí ale podpisujú, že si s nimi prevádzkovatelia zábavy môžu robiť, čo sa im len zachce. Týrať ich psychicky aj fyzicky bez možnosti utrpenie prerušiť, ak im už nepripadá natoľko zábavné, ako keď sa rozhodli naň prihlásiť. Taká je posledná móda, samozrejme ju musí sprevádzať množstvo videí na youtube z úspešných dohnaní k slzám, do úplného zúfalstva. Po takých zážitkoch dnes predsa ľudia túžia, prežiť si pocit blízkej smrti a beznádeje priamo na vlastnej koži. Až po Extremity.

„Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?“

Mohlo by tentokrát ísť o viac ako prostriedok na pomoc atmosfére, ktorý ale film neutiahne a nechá ho krívať až plaziť sa, ako to bolo v predošlých prípadoch? Veru to tak nevyzerá. Ideme ďalej ako v predošlých prípadoch, postavy počítajú s tým, že sa s nimi pôjde až na hranu. A nevedia, kde tá hrana presne je. Teda či by kvôli ich strachu niekoho zmlátili do krvi, prípadne zastrelili psa. Nech je ale prostredie akokoľvek drsné a strašitelia presvedčiví, nám ako divákom film neustále pripomína, že ide len o profesionálov. Japonskej dvojici o svojej práci vykladajú, a táto časť nie je ani zrovna zaujímavá. Fajn, že tu máme veterána ako odborníka na waterboarding a profesionála v oblasti špeciálnych efektov. Ide skôr len o fabulovanie, ktoré robí akciu živšou a uveriteľnejšou. To ale platí z čisto filmového hľadiska, z hľadiska hororu je účinok skôr kontraproduktívny. Keď nás presvedčia, že všetko je premyslené a naplánované. Čoho sa máme báť?

„Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách.“

Na to tu asi má byť hlavná postava, o ktorej zlej psychickej kondícii a nevyspytateľnosti nás presviedčajú stále dokola. Na nás ale nebezpečne nepôsobí. Prišla bojovať so svojou traumou z detstva, tú nám predvádzajú flashbacky a asociácie pri jednotlivých atrakciách. Pôsobia nepochybne drsne, filmovo sú ale skôr dramatické. A my na ich základe nemáme dôvod na nič iné, ako držať Allison palce. Nech jej hrôza pomôže a konečne dokáže viesť plnohodnotný život. Filmu sa vôbec nedarí nás presvedčiť, že by Allison mohla byť pre seba či pre iných nebezpečná, a že by na jej správaní mohlo byť perspektívne niečo hororové. My pritom vieme, že táto fáza skôr či neskôr prísť musí, o čom by inak film bol. A keď už príde, je nielen krátka, ale predovšetkým celkom nepresvedčivá a nie príliš zaujímavá.

„Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý.“

Čo sa teda film snaží divákovi ponúknuť? Na strane nakrútenia nemá zásadnejšie chyby, v prípade ak prijmeme jeho roztrasenú koncepciu. Tiež ale nejde povedať, že by v tomto smere zrovna vynikal. Po všetkých stránkach ide viac menej o priemer, len po tej scenáristickej pôsobí nedomyslený a nezvládnutý. Ide aj o množstvo drobností, ktoré navodzujú dojem miernej bezradnosti. Ako keď účastníci protestujú už pri prvom nakladaní do dodávky ako keby ich skutočne unášali. Nemali by sa ešte zabávať a byť plní očakávaní? Rovnako na strane mučiteľov snahy dodať postavám hĺbku, spraviť ich zaujímavejšími nedopadajú príliš dobre. Ako keby film len zbytočne komplikovali a naťahovali, namiesto života pridávajú len klišé.

Extremity skúša to čo už nevyšlo mierne inak, a opäť mu to nevychádza. Možno je v ňom o málo viac atmosféry a v tej krátkej pasáži so skutočnou akciou aj trocha drsnejšieho gore. Väčšinu času ako horor ale príliš nefunguje. Znova len predvádza strašenie iných, pričom sa sám vzdáva snahy diváka skutočne zmiasť. V tomto prípade sa dal navodiť dojem, že sa pozeráme na niečo viac ako zinscenovanú zábavu, čo ale nie je smer, ktorým sa autori rozhodli vydať. Postavili napätie na očakávaniach z hlavnej hrdinky. A zároveň tieto očakávania pocitovo vôbec nedokázali budovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy