hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Panna a netvor

Lyrizovaná hrôza

Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

9. 11. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

recenzie.

Gerald's Game

Andrej Gomora | 9. 2. 2018
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Neplánovane intenzívne sado maso


V podobných situáciách nie je celkom neočakávateľná otázka, čo sa tu asi bude celú tú hodinu a pol diať. To, ako sa tam dostaneme má určite štýl. Prejdeme si trochu postavami, ich vzťahom a povahami. Celkom sa nám do nich podarí vžiť, a celý sled udalostí nám dáva zmysel. Možno až na tie otvorené dvere, ale stáva sa predsa všeličo.  Aj tomu infarktu sa dá veriť. Takže tu máme dokonale bezmocnú ženu v kvalitných putách, a široko ďaleko nie je živej duše. Film nás navyše presviedča, že jej situácia skutočne nemá východisko, nemáme čakať, že by jej mohlo stačiť trochu sa posnažiť, a všetko bude v poriadku. Gerald's Game nie je žiadna hra.

„Vnútorné dialógy ozvláštnené prítomnosťou imaginárnych partnerov možno majú aj nejaké čaro, pôsobia ale skôr bezradne.“

Strašidelne, v zmysle strašenia diváka, či sa nebude nudiť, pôsobí ukotvenie v zobrazení pripútanej Jessie ako pravdepodobný obsah zvyšku filmu. Tento dojem dlho nič nevyvracia, respektíve nič nevytvára výrazný dojem, že by sme mohli čakať nejaké rozhýbanie sa. Vnútorné dialógy ozvláštnené prítomnosťou imaginárnych partnerov možno majú aj nejaké čaro, pôsobia ale skôr bezradne. Ako naťahovanie času. Nie sú totiž nijako zásadne vzrušujúce, nedá sa povedať, že by v nich boli prejavy šialenstva. Jessie je sama, je v strese, predstavuje si teda, čo by jej na to asi povedali rôzni ľudia. Vrátane nej samej. Možno sa tak čo to dozvedáme o postave, aj o ľuďoch z jej života. Čo bude vlastne cieľ väčšiny filmu.

„Ide ale skôr o abstraktné hrozby. Nám by sa celkom zišlo niečo trochu akútnejšie.“

Nemusí ísť o žiadne akčné prejavy šialenstva, dostali sme sa nimi mimo reality, k predstavám postavy. A tam sa už straší ťažšie. Čudná postava, pokladaná za smrť, pôsobí efektne pri jej prvom zjavení. Bude mať ešte pár hviezdnych chvíľ, ako keď sa objavia jej stopy, keď sa jej zľakne pes. My ale vlastne neveríme ničomu z toho, čo sa tu deje. Všetko to môže byť len v Jessienej hlave, a zväčša to tam aj skutočne je. Prečo by sme teda za skutočný mali pokladať zrovna ten najzvláštnejší zo všetkých zjavov. Veď aj jeho správanie zodpovedá duchovi smrti, nie človeku. Je jasné, že nástrah pre Jessie existuje mnoho. Môže sama uvažovať o vlastnej smrti, film nám môže chcieť zobraziť, že jej koniec sa blíži. Ide ale skôr o abstraktné hrozby. Nám by sa celkom zišlo niečo trochu akútnejšie.

Dramaticko- hĺbavá rovina o tom, kto sú vlastne príšery, a o objavení seba samej cez utrpenie nemusí byť celkom zlá. Miestami je skutočne nepríjemná, v tom pozitívnom či úmyselnom zmysle. Je ale prinajmenšom otázne, nakoľko traumy z detstva patria do hororu, prinajmenšom do toho filmového. V predlohe Stephena Kinga mohlo ísť o účelnejší prostriedok vytvárania ťaživej atmosféry. Tá je aj tu, pre horor sa ale javí skôr ako možný doplnok. Spomienky a úvahy nakoniec zaberajú priveľkú časť filmu, a hrabú sa v niečom celkom inom, ako by mohol divák očakávať.

„Hlavne scéna uvoľnenia ruky z pút dá zabrať žalúdkom aj skúsenejších hororových divákov.“

Najviac k hororu film približuje tá trocha brutality. Skúpa do kvantity, no nijako nezaostáva svojou kvalitou aj explicitnosťou. Hlavne scéna uvoľnenia ruky z pút dá zabrať žalúdkom aj skúsenejších hororových divákov. A jej brutalitu už len zvýrazňuje to, nakoľko je uveriteľná. Okrem tej tu už ale máme len psa žujúce časti ľudského tela, tiež nič zrovna chutné, no určite málo na horor. On tu vlastne horor bol celý čas, bolo tu obrovské bezprostredné nebezpečie, my sa to ale nezvyčajne dozvieme až keď dávno doznelo. Čo je stále niečo, ale nie veľa.

Gerald's Game pôsobí miestami až ak divadelný horor, tým ako sa odohráva z veľkej časti na jednom mieste a aké dôležité sú v ňom dialógy. Či presnejšie monológ, keďže partneri v diskusii sú zväčša imaginárni. Nie je zle spravený, no práve námet sa javí ako jeho slabšia stránka. Ako to u Kinga býva, samozrejme je originálny a sám osebe dokáže zaujať. V tomto prípade sa ale nejaví celkom vhodný, aby sa na ňom dal vystavať filmový horor. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy