hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

To/ It

Kto sa postará o veselé detstvo, ak nie klaun?

Je zvláštne, že dielo sa zatiaľ dočkalo len jedného televízneho spracovania, keďže mnoho jeho častí pozná skoro každý z viacerých odkazov a paródií. Román patrí medzi Kingove dlhšie, odohráva sa v dvoch časových obdobiach, pričom film nám tentokrát prináša to prvé. V ňom vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie. Vidíme skupinku chlapcov a jedno dievča, z ktorých každého niečo straší. Jednému pred pol rokom zmizol mladší braček. Vidia, ako ich ich strach požiera. Ako sa stáva skutočným, a ako sa ľudia v ich okolí strácajú. Pátrajú po jeho pôvode, skúmajú zvláštne udalosti vo svojom meste. Nemá zmysel skrývať sa, vyčkávať. Tak ako sa musia postaviť miestnym grázlom, musia sa priamo postaviť aj samotnému zlu. Spoločne, a zomknutí.

12. 9. 2017

recenzie.

Gerald's Game

Andrej Gomora | 9. 2. 2018
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Neplánovane intenzívne sado maso


V podobných situáciách nie je celkom neočakávateľná otázka, čo sa tu asi bude celú tú hodinu a pol diať. To, ako sa tam dostaneme má určite štýl. Prejdeme si trochu postavami, ich vzťahom a povahami. Celkom sa nám do nich podarí vžiť, a celý sled udalostí nám dáva zmysel. Možno až na tie otvorené dvere, ale stáva sa predsa všeličo.  Aj tomu infarktu sa dá veriť. Takže tu máme dokonale bezmocnú ženu v kvalitných putách, a široko ďaleko nie je živej duše. Film nás navyše presviedča, že jej situácia skutočne nemá východisko, nemáme čakať, že by jej mohlo stačiť trochu sa posnažiť, a všetko bude v poriadku. Gerald's Game nie je žiadna hra.

„Vnútorné dialógy ozvláštnené prítomnosťou imaginárnych partnerov možno majú aj nejaké čaro, pôsobia ale skôr bezradne.“

Strašidelne, v zmysle strašenia diváka, či sa nebude nudiť, pôsobí ukotvenie v zobrazení pripútanej Jessie ako pravdepodobný obsah zvyšku filmu. Tento dojem dlho nič nevyvracia, respektíve nič nevytvára výrazný dojem, že by sme mohli čakať nejaké rozhýbanie sa. Vnútorné dialógy ozvláštnené prítomnosťou imaginárnych partnerov možno majú aj nejaké čaro, pôsobia ale skôr bezradne. Ako naťahovanie času. Nie sú totiž nijako zásadne vzrušujúce, nedá sa povedať, že by v nich boli prejavy šialenstva. Jessie je sama, je v strese, predstavuje si teda, čo by jej na to asi povedali rôzni ľudia. Vrátane nej samej. Možno sa tak čo to dozvedáme o postave, aj o ľuďoch z jej života. Čo bude vlastne cieľ väčšiny filmu.

„Ide ale skôr o abstraktné hrozby. Nám by sa celkom zišlo niečo trochu akútnejšie.“

Nemusí ísť o žiadne akčné prejavy šialenstva, dostali sme sa nimi mimo reality, k predstavám postavy. A tam sa už straší ťažšie. Čudná postava, pokladaná za smrť, pôsobí efektne pri jej prvom zjavení. Bude mať ešte pár hviezdnych chvíľ, ako keď sa objavia jej stopy, keď sa jej zľakne pes. My ale vlastne neveríme ničomu z toho, čo sa tu deje. Všetko to môže byť len v Jessienej hlave, a zväčša to tam aj skutočne je. Prečo by sme teda za skutočný mali pokladať zrovna ten najzvláštnejší zo všetkých zjavov. Veď aj jeho správanie zodpovedá duchovi smrti, nie človeku. Je jasné, že nástrah pre Jessie existuje mnoho. Môže sama uvažovať o vlastnej smrti, film nám môže chcieť zobraziť, že jej koniec sa blíži. Ide ale skôr o abstraktné hrozby. Nám by sa celkom zišlo niečo trochu akútnejšie.

Dramaticko- hĺbavá rovina o tom, kto sú vlastne príšery, a o objavení seba samej cez utrpenie nemusí byť celkom zlá. Miestami je skutočne nepríjemná, v tom pozitívnom či úmyselnom zmysle. Je ale prinajmenšom otázne, nakoľko traumy z detstva patria do hororu, prinajmenšom do toho filmového. V predlohe Stephena Kinga mohlo ísť o účelnejší prostriedok vytvárania ťaživej atmosféry. Tá je aj tu, pre horor sa ale javí skôr ako možný doplnok. Spomienky a úvahy nakoniec zaberajú priveľkú časť filmu, a hrabú sa v niečom celkom inom, ako by mohol divák očakávať.

„Hlavne scéna uvoľnenia ruky z pút dá zabrať žalúdkom aj skúsenejších hororových divákov.“

Najviac k hororu film približuje tá trocha brutality. Skúpa do kvantity, no nijako nezaostáva svojou kvalitou aj explicitnosťou. Hlavne scéna uvoľnenia ruky z pút dá zabrať žalúdkom aj skúsenejších hororových divákov. A jej brutalitu už len zvýrazňuje to, nakoľko je uveriteľná. Okrem tej tu už ale máme len psa žujúce časti ľudského tela, tiež nič zrovna chutné, no určite málo na horor. On tu vlastne horor bol celý čas, bolo tu obrovské bezprostredné nebezpečie, my sa to ale nezvyčajne dozvieme až keď dávno doznelo. Čo je stále niečo, ale nie veľa.

Gerald's Game pôsobí miestami až ak divadelný horor, tým ako sa odohráva z veľkej časti na jednom mieste a aké dôležité sú v ňom dialógy. Či presnejšie monológ, keďže partneri v diskusii sú zväčša imaginárni. Nie je zle spravený, no práve námet sa javí ako jeho slabšia stránka. Ako to u Kinga býva, samozrejme je originálny a sám osebe dokáže zaujať. V tomto prípade sa ale nejaví celkom vhodný, aby sa na ňom dal vystavať filmový horor. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy