najčítanejšie recenzie.
Hellions
Vivarium
Zvláštny je už predavač, zvláštne je, že dvojica nikdy o novej štvrti nepočula, a nechá sa tam odviezť. Štvrť je zvláštna svojou rozlohou, a tiež tým, že domy v nej sú identické celkom dokonale. Nie len tak, aby boli jednoducho nudné, ako to pri týchto radových zástavbách býva. Ako pochopíme, od reality sa tu odpojíme, logiku budeme musieť hľadať len v symbolickej rovine, nie sa snažiť udalosti pochopiť. To nepôjde a ani to ísť nemá, film nám ponúka jednoducho obraz, isté Vivarium.
The Bay
1BR
Čo na začiatku mierne kazí dojem je dosť slabý herecký výkon hlavnej hrdinky. Ten cítiť hlavne počas civilného úvodu, keď by sme sa mali zoznámiť s ňou a s prívetivou stránkou ostatných postáv. Iné závažné nedostatky tu nie sú, chápeme, čo nám chcú povedať a do akého prostredia nás vnoriť, a to sa aj deje. Chýba akékoľvek hororové intro či náznak toho, čo sa bude diať. Či že sa bude diať vôbec niečo. Spočiatku preto chýba napätie a hororová atmosféra, ako zistíme, tieto prvky nebudú vôbec prvoradé. V prvom rade sa nám tu budú snažiť čosi povedať, vykresliť v malom určitú situáciu, určitú myšlienku. S pomocou prvkov hororových, exploitačných, ťaživých.
Boarding School
recenzie.
Gerald's Game
Neplánovane intenzívne sado maso
V podobných situáciách nie je celkom neočakávateľná otázka, čo sa tu asi bude celú tú hodinu a pol diať. To, ako sa tam dostaneme má určite štýl. Prejdeme si trochu postavami, ich vzťahom a povahami. Celkom sa nám do nich podarí vžiť, a celý sled udalostí nám dáva zmysel. Možno až na tie otvorené dvere, ale stáva sa predsa všeličo. Aj tomu infarktu sa dá veriť. Takže tu máme dokonale bezmocnú ženu v kvalitných putách, a široko ďaleko nie je živej duše. Film nás navyše presviedča, že jej situácia skutočne nemá východisko, nemáme čakať, že by jej mohlo stačiť trochu sa posnažiť, a všetko bude v poriadku. Gerald's Game nie je žiadna hra.
„Vnútorné dialógy ozvláštnené prítomnosťou imaginárnych partnerov možno majú aj nejaké čaro, pôsobia ale skôr bezradne.“
Strašidelne, v zmysle strašenia diváka, či sa nebude nudiť, pôsobí ukotvenie v zobrazení pripútanej Jessie ako pravdepodobný obsah zvyšku filmu. Tento dojem dlho nič nevyvracia, respektíve nič nevytvára výrazný dojem, že by sme mohli čakať nejaké rozhýbanie sa. Vnútorné dialógy ozvláštnené prítomnosťou imaginárnych partnerov možno majú aj nejaké čaro, pôsobia ale skôr bezradne. Ako naťahovanie času. Nie sú totiž nijako zásadne vzrušujúce, nedá sa povedať, že by v nich boli prejavy šialenstva. Jessie je sama, je v strese, predstavuje si teda, čo by jej na to asi povedali rôzni ľudia. Vrátane nej samej. Možno sa tak čo to dozvedáme o postave, aj o ľuďoch z jej života. Čo bude vlastne cieľ väčšiny filmu.
„Ide ale skôr o abstraktné hrozby. Nám by sa celkom zišlo niečo trochu akútnejšie.“
Nemusí ísť o žiadne akčné prejavy šialenstva, dostali sme sa nimi mimo reality, k predstavám postavy. A tam sa už straší ťažšie. Čudná postava, pokladaná za smrť, pôsobí efektne pri jej prvom zjavení. Bude mať ešte pár hviezdnych chvíľ, ako keď sa objavia jej stopy, keď sa jej zľakne pes. My ale vlastne neveríme ničomu z toho, čo sa tu deje. Všetko to môže byť len v Jessienej hlave, a zväčša to tam aj skutočne je. Prečo by sme teda za skutočný mali pokladať zrovna ten najzvláštnejší zo všetkých zjavov. Veď aj jeho správanie zodpovedá duchovi smrti, nie človeku. Je jasné, že nástrah pre Jessie existuje mnoho. Môže sama uvažovať o vlastnej smrti, film nám môže chcieť zobraziť, že jej koniec sa blíži. Ide ale skôr o abstraktné hrozby. Nám by sa celkom zišlo niečo trochu akútnejšie.
Dramaticko- hĺbavá rovina o tom, kto sú vlastne príšery, a o objavení seba samej cez utrpenie nemusí byť celkom zlá. Miestami je skutočne nepríjemná, v tom pozitívnom či úmyselnom zmysle. Je ale prinajmenšom otázne, nakoľko traumy z detstva patria do hororu, prinajmenšom do toho filmového. V predlohe Stephena Kinga mohlo ísť o účelnejší prostriedok vytvárania ťaživej atmosféry. Tá je aj tu, pre horor sa ale javí skôr ako možný doplnok. Spomienky a úvahy nakoniec zaberajú priveľkú časť filmu, a hrabú sa v niečom celkom inom, ako by mohol divák očakávať.
„Hlavne scéna uvoľnenia ruky z pút dá zabrať žalúdkom aj skúsenejších hororových divákov.“
Najviac k hororu film približuje tá trocha brutality. Skúpa do kvantity, no nijako nezaostáva svojou kvalitou aj explicitnosťou. Hlavne scéna uvoľnenia ruky z pút dá zabrať žalúdkom aj skúsenejších hororových divákov. A jej brutalitu už len zvýrazňuje to, nakoľko je uveriteľná. Okrem tej tu už ale máme len psa žujúce časti ľudského tela, tiež nič zrovna chutné, no určite málo na horor. On tu vlastne horor bol celý čas, bolo tu obrovské bezprostredné nebezpečie, my sa to ale nezvyčajne dozvieme až keď dávno doznelo. Čo je stále niečo, ale nie veľa.
Gerald's Game pôsobí miestami až ak divadelný horor, tým ako sa odohráva z veľkej časti na jednom mieste a aké dôležité sú v ňom dialógy. Či presnejšie monológ, keďže partneri v diskusii sú zväčša imaginárni. Nie je zle spravený, no práve námet sa javí ako jeho slabšia stránka. Ako to u Kinga býva, samozrejme je originálny a sám osebe dokáže zaujať. V tomto prípade sa ale nejaví celkom vhodný, aby sa na ňom dal vystavať filmový horor.
