hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Gwen

Andrej Gomora | 12. 11. 2019
0
6/10          
žáner:
mystery, psycho

Horor zvaný život


Dostatočne hrozivý je niekedy sám život. Takmer obyčajný až bežný ľudský osud v mnohých obdobiach na mnohých miestach nám môže pripadať až neznesiteľne plný útrap a každodenných hrôz. Keby sme sa dnes pozreli do čínskych tovární, brazílskych slumov, alebo do chudobných afrických dedín. Nie, to by bolo príliš akčné, a vizuálne príliš málo pútavé. Tiež by možno chýbala tá ťaživá atmosféra, ktorá sa snaží obhájiť označenie horor. Namiesto toho zájdeme na welshský vidiek niekedy v období industrializácie. Za dievčatkom menom Gwen.

„Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví.“

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

Rany, ktoré rodinu postihujú sú dlho tým jediným, čím by sme sa mohli priblížiť klasickému hororu. Tie sa o to ale nesnažia, ani keď by to zjavne išlo. Mŕtve ovce sú síce od krvi, film sa ale ich výzor nijako nesnaží dramatizovať. Ich účelom je zapadať do celkovej ťaživosti a bezútešnosti. Byť skôr symbolom krutosti a hrozivej straty, než jeho akokoľvek primitívne hororovým zobrazením. Čo neznamená, že by vizuál nebol zaujímavý, práve naopak. Prostredie využíva v najväčšej možnej miere a plne nás necháva ponoriť sa doň. Tiež sa nedá povedať, že by celkom chýbali dramatické scény. Tie sa ale nesnažia nijako prekvapiť či šokovať, len plynú a ich cieľom je pôsobiť skôr v rámci filmu ako celku a pridávať ťaživosť jeho celkovému ladeniu.

„Cítime prítomnosť zla a čakáme, či to sa zhmotní aj inde ako na tom najjednoduchšom a nám vopred rovno predstavenom mieste.“

Dej nám potom pripadá takmer nehybný, hoci niečo sa deje každú chvíľu. Rastie v nás nepokoj a očakávania, hoci tie vyplývajú možno aj z otázky, či bude film skutočne natoľko jednoduchý. Cítime prítomnosť zla a čakáme, či to sa zhmotní aj inde ako na tom najjednoduchšom a nám vopred rovno predstavenom mieste. Film k ničomu inému nesmeruje, zároveň si ale dáva záležať na istej neurčitosti. Na diváka nechávať pôsobiť hlavne pocity. Stratenosti, osamotenosti, beznádeje, rodiny, ktorá už v tomto svete nemá svoje miesto, ktorá je odsúdená na záhubu a vymazanie z povrchu aj pamäte. Ústrednou má byť Gwen, staršia dcéra, ktorá hrôzy prežíva vedomejšie a snaží sa proti nim aj konať, aj keď jej možnosti sú bezvýznamné. Pre ňu je rovnakým zdrojom strachu aj vlastná matka, rovnako neschopná či bezradná, zároveň odhodlaná a snažiaca sa plniť svoju úlohu za každých okolností.

„Napriek pár scénam v tejto časti, ktoré by sa dali označiť za vzdialene hororové, najhoršia zo všetkého je práve tá predvídateľnosť.“

Čo príde na záver pôsobí už len ako jednoduchá bodka, nech aj ide o najdramatickejšiu pasáž. Všetci sme dúfali, že niečo sa stane, hrozné ale je práve to, že sa nestane vôbec nič. Všetko sa skončí tak, ako sme mohli čakať, ako bolo vlastne nevyhnutné. Napriek pár scénam v tejto časti, ktoré by sa dali označiť za vzdialene hororové, najhoršia zo všetkého je práve tá predvídateľnosť. Zobrazuje nám neodvratnosť osudu a nezvrátiteľnosti určitých procesov bez ohľadu na ich dopad na jednotlivé ľudské osudy. Ľudí len pomelú, sú pre ne bezvýznamní, a nemôžu skončiť inde ako v úplnom zabudnutí.

Pre mnohých divákov bude radenie Gwen ako hororu značne nepresné, keďže v prvom rade ide o sociálnu drámu. Atmosféra sa napriek tomu vyžíva v ťaživosti, v skutočnej hrôze, ktorá akurát nevychádza z nijako dramatických úkazov. Sme niekde v extréme pomalosti, prevracania prostredia a situácie zo všetkých strán, intenzívneho vyvolávania nepríjemných pocitov málo dramatickými prostriedkami. Zhotovenie je výborné, a účel ktorý si zaumieňuje plní prakticky bezchybne. Škoda, že aj pre milovníkov žánra môže predsa ísť o trochu priradikálny počin. Nehovoriac o bežných divákoch, tí by mali radšej skutočne vedieť, do čoho idú. Inak môžu byť sklamaní aj zmätení.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy