hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

Ink

Afonka Soby | 22. 12. 2010
0
5/10          
žáner:
sci-fi

Keď postavy ustúpia mytológii


Priznám sa, že posledné obdobie som trochu zahýbal svojmu obľúbenému žánru a vyhľadával som temnejšie sci-fi. Do rany mi prišiel aj Ink, ktorý síce vyzeral ako ideálny kandidát, jeho zhliadnutie som však stále odkladal. Vadil mi nízky rozpočet, kamera, ktorá bola síce v traileri funkčná, no nevedel som si ju predstaviť použitú v celom filme. Pred Vianocami však obyčajne trochu mäknem a nie som jednoducho v rozpoložení na pravý horor bez servítkov. Preto som si spomenul na Ink a s heslom „teraz alebo nikdy" som sa rozhodol pozrieť si toto nenápadné minimalistické sci-fi z minulého roka.

Trošku som aj dúfal, že pôjde o rozprávku, pretože to sľuboval „bubák" z trailera. Rozprávky mám rád, to môžem priznať bez toho, aby som hororu opäť zahýbal. Veď tie najznámejšie rozprávky, a nielen tie Grimmvcov, sú predsa takmer čisté horory. Ink je však najmä sci-fi a tohto žánru sa drží zubami-nechtami. Má vlastnú mytológiu, má svoj „tím" (Ktoré dobré sci-fi dnes nemá tím, ktorý bojuje proti zlu?), má postavičky ako „pathfinder", „storyteller" či „drifter". Má aj paralelný svet, ktorý sa možno chce svojou komplexnosťou podobať na ten z Matrixu, no absencia Morphea robí z Ink skôr nízkorozpočtovú verziou Nočnej hliadky. Nikto nám nič nevysvetľuje, úlohy jednotlivých figúrok sa dozvedáme z dialógov, ktoré však nie sú tak šikovne napísané, aby sme všetko hladko pochopili. Nemusí to byť, samozrejme, na škodu. Komplexnosť sveta môže byť dobrým dôvodom na opätovné zhliadnutie. K tomu však Ink nezvádza.

Musíme si tak vystačiť s tým, čo sa dozvieme „za pochodu." Našťastie, ako väčšina veľkých sci-fi či dokonca „ság", za komplikovaným dejom a spleťou záhadných postáv je vlastne celkom jednoduchý a, bohužiaľ, aj obyčajný príbeh. Malá Emma ukrýva akési tajomstvo, po ktorom ide tajomný „bubák" s prezývkou Ink. Ak by sme pridávali jednotlivé vrstvy, razom sa zjaví spomínaný tím, ktorý Emmu ochraňuje, ako aj jej kariérou posadnutý otec, ktorý na ňu kedysi zanevrel, no teraz, zdá sa, má zohrať kľúčovú úlohu v jej živote. Na pochopenie tejto základnej premisy nepotrebujeme pochopiť úlohy jednotlivých postáv, či už vo filmovom svete, alebo v scenári.

Napriek tomu sa nás však režisér Jamin Winans (11:59, Spin) snaží vehementne presvedčiť, že práve mytológia jeho sveta je to, čo nás v tomto filme najviac zaujíma. Omyl! Pri takomto postupe mu neostal priestor na vykreslenie hlavných postáv, čoho výsledkom napríklad je, že Emma, o ktorú v celom filme ide, je vlastne iba akýsi sprievodný jav, prijíma úlohu artefaktu, o ktorý postavy medzi sebou bojujú. Pripomenulo mi to Nekonečný príbeh 3, v ktorom sa jednotlivé fantazijné figúrky snažili dostať k „orinu". To bola však neživá vec, a preto od nej ani nič nečakáme. Čo čakáme od malého dievčatka? Ak by som bol režisér Paneláka, možno by mi stačilo, aby sa trikrát usmiala do kamery, no tento film nemá zasa až také nízke ambície. Očakávam teda od nej herectvo, napr. také, aké predviedla Dakota Fanning v podobnom sci-fi Push. Jasné, Dakota je Dakota a malé dievčatko obsadené do úlohy Emmy zrejme nepatrí do jej hereckej kategórie, určite však sklame, keď to tvorcovia vopred vzdajú bez boja.

Výsledok je tak veľmi sterilný, podobne ako spomínaný Push, ak by sme si odmysleli Dakotu. Alebo Denná hliadka, z ktorej mi kedysi ostal v hlave jeden veľký chaos. Timur Bekmambetov si však reputáciu napravil perfektným Wanted, v ktorom ukázal, ako mu to ide, ak sa mu po scenári nemotá množstvo postáv, ktoré vo finále nestihne rozvinúť. Jamin Winens je evidentne zručný režisér, ktorý si cestu pre dobré sci-fi určite nezarúbal. Jeho Ink však ním ešte nie je.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy