recenzie.

Ink

Afonka Soby | 22. 12. 2010

0

5/10          

žáner:

sci-fi

Keď postavy ustúpia mytológii

Priznám sa, že posledné obdobie som trochu zahýbal svojmu obľúbenému žánru a vyhľadával som temnejšie sci-fi. Do rany mi prišiel aj Ink, ktorý síce vyzeral ako ideálny kandidát, jeho zhliadnutie som však stále odkladal. Vadil mi nízky rozpočet, kamera, ktorá bola síce v traileri funkčná, no nevedel som si ju predstaviť použitú v celom filme. Pred Vianocami však obyčajne trochu mäknem a nie som jednoducho v rozpoložení na pravý horor bez servítkov. Preto som si spomenul na Ink a s heslom „teraz alebo nikdy" som sa rozhodol pozrieť si toto nenápadné minimalistické sci-fi z minulého roka.

Trošku som aj dúfal, že pôjde o rozprávku, pretože to sľuboval „bubák" z trailera. Rozprávky mám rád, to môžem priznať bez toho, aby som hororu opäť zahýbal. Veď tie najznámejšie rozprávky, a nielen tie Grimmvcov, sú predsa takmer čisté horory. Ink je však najmä sci-fi a tohto žánru sa drží zubami-nechtami. Má vlastnú mytológiu, má svoj „tím" (Ktoré dobré sci-fi dnes nemá tím, ktorý bojuje proti zlu?), má postavičky ako „pathfinder", „storyteller" či „drifter". Má aj paralelný svet, ktorý sa možno chce svojou komplexnosťou podobať na ten z Matrixu, no absencia Morphea robí z Ink skôr nízkorozpočtovú verziou Nočnej hliadky. Nikto nám nič nevysvetľuje, úlohy jednotlivých figúrok sa dozvedáme z dialógov, ktoré však nie sú tak šikovne napísané, aby sme všetko hladko pochopili. Nemusí to byť, samozrejme, na škodu. Komplexnosť sveta môže byť dobrým dôvodom na opätovné zhliadnutie. K tomu však Ink nezvádza.

Musíme si tak vystačiť s tým, čo sa dozvieme „za pochodu." Našťastie, ako väčšina veľkých sci-fi či dokonca „ság", za komplikovaným dejom a spleťou záhadných postáv je vlastne celkom jednoduchý a, bohužiaľ, aj obyčajný príbeh. Malá Emma ukrýva akési tajomstvo, po ktorom ide tajomný „bubák" s prezývkou Ink. Ak by sme pridávali jednotlivé vrstvy, razom sa zjaví spomínaný tím, ktorý Emmu ochraňuje, ako aj jej kariérou posadnutý otec, ktorý na ňu kedysi zanevrel, no teraz, zdá sa, má zohrať kľúčovú úlohu v jej živote. Na pochopenie tejto základnej premisy nepotrebujeme pochopiť úlohy jednotlivých postáv, či už vo filmovom svete, alebo v scenári.

Napriek tomu sa nás však režisér Jamin Winans (11:59, Spin) snaží vehementne presvedčiť, že práve mytológia jeho sveta je to, čo nás v tomto filme najviac zaujíma. Omyl! Pri takomto postupe mu neostal priestor na vykreslenie hlavných postáv, čoho výsledkom napríklad je, že Emma, o ktorú v celom filme ide, je vlastne iba akýsi sprievodný jav, prijíma úlohu artefaktu, o ktorý postavy medzi sebou bojujú. Pripomenulo mi to Nekonečný príbeh 3, v ktorom sa jednotlivé fantazijné figúrky snažili dostať k „orinu". To bola však neživá vec, a preto od nej ani nič nečakáme. Čo čakáme od malého dievčatka? Ak by som bol režisér Paneláka, možno by mi stačilo, aby sa trikrát usmiala do kamery, no tento film nemá zasa až také nízke ambície. Očakávam teda od nej herectvo, napr. také, aké predviedla Dakota Fanning v podobnom sci-fi Push. Jasné, Dakota je Dakota a malé dievčatko obsadené do úlohy Emmy zrejme nepatrí do jej hereckej kategórie, určite však sklame, keď to tvorcovia vopred vzdajú bez boja.

Výsledok je tak veľmi sterilný, podobne ako spomínaný Push, ak by sme si odmysleli Dakotu. Alebo Denná hliadka, z ktorej mi kedysi ostal v hlave jeden veľký chaos. Timur Bekmambetov si však reputáciu napravil perfektným Wanted, v ktorom ukázal, ako mu to ide, ak sa mu po scenári nemotá množstvo postáv, ktoré vo finále nestihne rozvinúť. Jamin Winens je evidentne zručný režisér, ktorý si cestu pre dobré sci-fi určite nezarúbal. Jeho Ink však ním ešte nie je.