hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Tortured

Umučení nudou
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010

Girl on the Third Floor

Sexi nájomníčka v cene domu

Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.

13. 2. 2020

Color Out of Space

Skutočne z iného sveta

Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.

4. 2. 2020

Game Over

Na niektoré výhody počítačových hier lepšie si nezvykať

Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.

28. 1. 2020

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

recenzie.

Ink

Afonka Soby | 22. 12. 2010
0
5/10          
žáner:
sci-fi

Keď postavy ustúpia mytológii


Priznám sa, že posledné obdobie som trochu zahýbal svojmu obľúbenému žánru a vyhľadával som temnejšie sci-fi. Do rany mi prišiel aj Ink, ktorý síce vyzeral ako ideálny kandidát, jeho zhliadnutie som však stále odkladal. Vadil mi nízky rozpočet, kamera, ktorá bola síce v traileri funkčná, no nevedel som si ju predstaviť použitú v celom filme. Pred Vianocami však obyčajne trochu mäknem a nie som jednoducho v rozpoložení na pravý horor bez servítkov. Preto som si spomenul na Ink a s heslom „teraz alebo nikdy" som sa rozhodol pozrieť si toto nenápadné minimalistické sci-fi z minulého roka.

Trošku som aj dúfal, že pôjde o rozprávku, pretože to sľuboval „bubák" z trailera. Rozprávky mám rád, to môžem priznať bez toho, aby som hororu opäť zahýbal. Veď tie najznámejšie rozprávky, a nielen tie Grimmvcov, sú predsa takmer čisté horory. Ink je však najmä sci-fi a tohto žánru sa drží zubami-nechtami. Má vlastnú mytológiu, má svoj „tím" (Ktoré dobré sci-fi dnes nemá tím, ktorý bojuje proti zlu?), má postavičky ako „pathfinder", „storyteller" či „drifter". Má aj paralelný svet, ktorý sa možno chce svojou komplexnosťou podobať na ten z Matrixu, no absencia Morphea robí z Ink skôr nízkorozpočtovú verziou Nočnej hliadky. Nikto nám nič nevysvetľuje, úlohy jednotlivých figúrok sa dozvedáme z dialógov, ktoré však nie sú tak šikovne napísané, aby sme všetko hladko pochopili. Nemusí to byť, samozrejme, na škodu. Komplexnosť sveta môže byť dobrým dôvodom na opätovné zhliadnutie. K tomu však Ink nezvádza.

Musíme si tak vystačiť s tým, čo sa dozvieme „za pochodu." Našťastie, ako väčšina veľkých sci-fi či dokonca „ság", za komplikovaným dejom a spleťou záhadných postáv je vlastne celkom jednoduchý a, bohužiaľ, aj obyčajný príbeh. Malá Emma ukrýva akési tajomstvo, po ktorom ide tajomný „bubák" s prezývkou Ink. Ak by sme pridávali jednotlivé vrstvy, razom sa zjaví spomínaný tím, ktorý Emmu ochraňuje, ako aj jej kariérou posadnutý otec, ktorý na ňu kedysi zanevrel, no teraz, zdá sa, má zohrať kľúčovú úlohu v jej živote. Na pochopenie tejto základnej premisy nepotrebujeme pochopiť úlohy jednotlivých postáv, či už vo filmovom svete, alebo v scenári.

Napriek tomu sa nás však režisér Jamin Winans (11:59, Spin) snaží vehementne presvedčiť, že práve mytológia jeho sveta je to, čo nás v tomto filme najviac zaujíma. Omyl! Pri takomto postupe mu neostal priestor na vykreslenie hlavných postáv, čoho výsledkom napríklad je, že Emma, o ktorú v celom filme ide, je vlastne iba akýsi sprievodný jav, prijíma úlohu artefaktu, o ktorý postavy medzi sebou bojujú. Pripomenulo mi to Nekonečný príbeh 3, v ktorom sa jednotlivé fantazijné figúrky snažili dostať k „orinu". To bola však neživá vec, a preto od nej ani nič nečakáme. Čo čakáme od malého dievčatka? Ak by som bol režisér Paneláka, možno by mi stačilo, aby sa trikrát usmiala do kamery, no tento film nemá zasa až také nízke ambície. Očakávam teda od nej herectvo, napr. také, aké predviedla Dakota Fanning v podobnom sci-fi Push. Jasné, Dakota je Dakota a malé dievčatko obsadené do úlohy Emmy zrejme nepatrí do jej hereckej kategórie, určite však sklame, keď to tvorcovia vopred vzdajú bez boja.

Výsledok je tak veľmi sterilný, podobne ako spomínaný Push, ak by sme si odmysleli Dakotu. Alebo Denná hliadka, z ktorej mi kedysi ostal v hlave jeden veľký chaos. Timur Bekmambetov si však reputáciu napravil perfektným Wanted, v ktorom ukázal, ako mu to ide, ak sa mu po scenári nemotá množstvo postáv, ktoré vo finále nestihne rozvinúť. Jamin Winens je evidentne zručný režisér, ktorý si cestu pre dobré sci-fi určite nezarúbal. Jeho Ink však ním ešte nie je.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy