hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

Ink

Afonka Soby | 22. 12. 2010
0
5/10          
žáner:
sci-fi

Keď postavy ustúpia mytológii


Priznám sa, že posledné obdobie som trochu zahýbal svojmu obľúbenému žánru a vyhľadával som temnejšie sci-fi. Do rany mi prišiel aj Ink, ktorý síce vyzeral ako ideálny kandidát, jeho zhliadnutie som však stále odkladal. Vadil mi nízky rozpočet, kamera, ktorá bola síce v traileri funkčná, no nevedel som si ju predstaviť použitú v celom filme. Pred Vianocami však obyčajne trochu mäknem a nie som jednoducho v rozpoložení na pravý horor bez servítkov. Preto som si spomenul na Ink a s heslom „teraz alebo nikdy" som sa rozhodol pozrieť si toto nenápadné minimalistické sci-fi z minulého roka.

Trošku som aj dúfal, že pôjde o rozprávku, pretože to sľuboval „bubák" z trailera. Rozprávky mám rád, to môžem priznať bez toho, aby som hororu opäť zahýbal. Veď tie najznámejšie rozprávky, a nielen tie Grimmvcov, sú predsa takmer čisté horory. Ink je však najmä sci-fi a tohto žánru sa drží zubami-nechtami. Má vlastnú mytológiu, má svoj „tím" (Ktoré dobré sci-fi dnes nemá tím, ktorý bojuje proti zlu?), má postavičky ako „pathfinder", „storyteller" či „drifter". Má aj paralelný svet, ktorý sa možno chce svojou komplexnosťou podobať na ten z Matrixu, no absencia Morphea robí z Ink skôr nízkorozpočtovú verziou Nočnej hliadky. Nikto nám nič nevysvetľuje, úlohy jednotlivých figúrok sa dozvedáme z dialógov, ktoré však nie sú tak šikovne napísané, aby sme všetko hladko pochopili. Nemusí to byť, samozrejme, na škodu. Komplexnosť sveta môže byť dobrým dôvodom na opätovné zhliadnutie. K tomu však Ink nezvádza.

Musíme si tak vystačiť s tým, čo sa dozvieme „za pochodu." Našťastie, ako väčšina veľkých sci-fi či dokonca „ság", za komplikovaným dejom a spleťou záhadných postáv je vlastne celkom jednoduchý a, bohužiaľ, aj obyčajný príbeh. Malá Emma ukrýva akési tajomstvo, po ktorom ide tajomný „bubák" s prezývkou Ink. Ak by sme pridávali jednotlivé vrstvy, razom sa zjaví spomínaný tím, ktorý Emmu ochraňuje, ako aj jej kariérou posadnutý otec, ktorý na ňu kedysi zanevrel, no teraz, zdá sa, má zohrať kľúčovú úlohu v jej živote. Na pochopenie tejto základnej premisy nepotrebujeme pochopiť úlohy jednotlivých postáv, či už vo filmovom svete, alebo v scenári.

Napriek tomu sa nás však režisér Jamin Winans (11:59, Spin) snaží vehementne presvedčiť, že práve mytológia jeho sveta je to, čo nás v tomto filme najviac zaujíma. Omyl! Pri takomto postupe mu neostal priestor na vykreslenie hlavných postáv, čoho výsledkom napríklad je, že Emma, o ktorú v celom filme ide, je vlastne iba akýsi sprievodný jav, prijíma úlohu artefaktu, o ktorý postavy medzi sebou bojujú. Pripomenulo mi to Nekonečný príbeh 3, v ktorom sa jednotlivé fantazijné figúrky snažili dostať k „orinu". To bola však neživá vec, a preto od nej ani nič nečakáme. Čo čakáme od malého dievčatka? Ak by som bol režisér Paneláka, možno by mi stačilo, aby sa trikrát usmiala do kamery, no tento film nemá zasa až také nízke ambície. Očakávam teda od nej herectvo, napr. také, aké predviedla Dakota Fanning v podobnom sci-fi Push. Jasné, Dakota je Dakota a malé dievčatko obsadené do úlohy Emmy zrejme nepatrí do jej hereckej kategórie, určite však sklame, keď to tvorcovia vopred vzdajú bez boja.

Výsledok je tak veľmi sterilný, podobne ako spomínaný Push, ak by sme si odmysleli Dakotu. Alebo Denná hliadka, z ktorej mi kedysi ostal v hlave jeden veľký chaos. Timur Bekmambetov si však reputáciu napravil perfektným Wanted, v ktorom ukázal, ako mu to ide, ak sa mu po scenári nemotá množstvo postáv, ktoré vo finále nestihne rozvinúť. Jamin Winens je evidentne zručný režisér, ktorý si cestu pre dobré sci-fi určite nezarúbal. Jeho Ink však ním ešte nie je.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy