hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

recenzie.

Ink

Afonka Soby | 22. 12. 2010
0
5/10          
žáner:
sci-fi

Keď postavy ustúpia mytológii


Priznám sa, že posledné obdobie som trochu zahýbal svojmu obľúbenému žánru a vyhľadával som temnejšie sci-fi. Do rany mi prišiel aj Ink, ktorý síce vyzeral ako ideálny kandidát, jeho zhliadnutie som však stále odkladal. Vadil mi nízky rozpočet, kamera, ktorá bola síce v traileri funkčná, no nevedel som si ju predstaviť použitú v celom filme. Pred Vianocami však obyčajne trochu mäknem a nie som jednoducho v rozpoložení na pravý horor bez servítkov. Preto som si spomenul na Ink a s heslom „teraz alebo nikdy" som sa rozhodol pozrieť si toto nenápadné minimalistické sci-fi z minulého roka.

Trošku som aj dúfal, že pôjde o rozprávku, pretože to sľuboval „bubák" z trailera. Rozprávky mám rád, to môžem priznať bez toho, aby som hororu opäť zahýbal. Veď tie najznámejšie rozprávky, a nielen tie Grimmvcov, sú predsa takmer čisté horory. Ink je však najmä sci-fi a tohto žánru sa drží zubami-nechtami. Má vlastnú mytológiu, má svoj „tím" (Ktoré dobré sci-fi dnes nemá tím, ktorý bojuje proti zlu?), má postavičky ako „pathfinder", „storyteller" či „drifter". Má aj paralelný svet, ktorý sa možno chce svojou komplexnosťou podobať na ten z Matrixu, no absencia Morphea robí z Ink skôr nízkorozpočtovú verziou Nočnej hliadky. Nikto nám nič nevysvetľuje, úlohy jednotlivých figúrok sa dozvedáme z dialógov, ktoré však nie sú tak šikovne napísané, aby sme všetko hladko pochopili. Nemusí to byť, samozrejme, na škodu. Komplexnosť sveta môže byť dobrým dôvodom na opätovné zhliadnutie. K tomu však Ink nezvádza.

Musíme si tak vystačiť s tým, čo sa dozvieme „za pochodu." Našťastie, ako väčšina veľkých sci-fi či dokonca „ság", za komplikovaným dejom a spleťou záhadných postáv je vlastne celkom jednoduchý a, bohužiaľ, aj obyčajný príbeh. Malá Emma ukrýva akési tajomstvo, po ktorom ide tajomný „bubák" s prezývkou Ink. Ak by sme pridávali jednotlivé vrstvy, razom sa zjaví spomínaný tím, ktorý Emmu ochraňuje, ako aj jej kariérou posadnutý otec, ktorý na ňu kedysi zanevrel, no teraz, zdá sa, má zohrať kľúčovú úlohu v jej živote. Na pochopenie tejto základnej premisy nepotrebujeme pochopiť úlohy jednotlivých postáv, či už vo filmovom svete, alebo v scenári.

Napriek tomu sa nás však režisér Jamin Winans (11:59, Spin) snaží vehementne presvedčiť, že práve mytológia jeho sveta je to, čo nás v tomto filme najviac zaujíma. Omyl! Pri takomto postupe mu neostal priestor na vykreslenie hlavných postáv, čoho výsledkom napríklad je, že Emma, o ktorú v celom filme ide, je vlastne iba akýsi sprievodný jav, prijíma úlohu artefaktu, o ktorý postavy medzi sebou bojujú. Pripomenulo mi to Nekonečný príbeh 3, v ktorom sa jednotlivé fantazijné figúrky snažili dostať k „orinu". To bola však neživá vec, a preto od nej ani nič nečakáme. Čo čakáme od malého dievčatka? Ak by som bol režisér Paneláka, možno by mi stačilo, aby sa trikrát usmiala do kamery, no tento film nemá zasa až také nízke ambície. Očakávam teda od nej herectvo, napr. také, aké predviedla Dakota Fanning v podobnom sci-fi Push. Jasné, Dakota je Dakota a malé dievčatko obsadené do úlohy Emmy zrejme nepatrí do jej hereckej kategórie, určite však sklame, keď to tvorcovia vopred vzdajú bez boja.

Výsledok je tak veľmi sterilný, podobne ako spomínaný Push, ak by sme si odmysleli Dakotu. Alebo Denná hliadka, z ktorej mi kedysi ostal v hlave jeden veľký chaos. Timur Bekmambetov si však reputáciu napravil perfektným Wanted, v ktorom ukázal, ako mu to ide, ak sa mu po scenári nemotá množstvo postáv, ktoré vo finále nestihne rozvinúť. Jamin Winens je evidentne zručný režisér, ktorý si cestu pre dobré sci-fi určite nezarúbal. Jeho Ink však ním ešte nie je.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy