hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Kliatba kvíliacej ženy

Andrej Gomora | 25. 4. 2019
0
5/10          
žáner:
ghost, mystery

Kvílenie miesto zbytočných rečí


Už slovo kliatba v názve nenecháva veľa pochybností, o aký druh hororu asi pôjde. Pred pár rokmi sme tu mali Ženu v čiernom. Táto je pre zmenu odetá v bielej, rovno v svadobných šatách. Na začiatok krátke intro spred tristo rokov, ktoré nám povie len toľko, že istá dáma sa svojho času rozhodla utopiť vlastné deti. Ako Médea. Prečo bola v tej chvíli v svadobných šatách nám nemusí celkom dávať zmysel, a ako neskôr zistíme, ani to zmysel nedáva. Len kvôli výprave a efektu, tie sú predsa pri duchárinách najdôležitejšie. Podobne ako pôsobivý názov, napríklad Kliatba kvíliacej ženy.

„Takto tu máme úvodné rozloženie postáv ako z príručky pre začínajúcich scenáristov, ktorí hrajú na istotu.“

Ako sa do podobných duchárin tak často musí zamiešať hispánska menšina už začína mierne biť do očí. Dobre, v tomto prípade hral významnú úlohu temperament, starý príbeh sa odohral v Mexiku. Že si duch vybral za prvé obete španielsky hovoriacich obyvateľov amerického veľkomesta má tiež zjavne viac efektné pôsobenie ako logiku. Pretože zrovna oni vedia, čo v tom prípade robiť. Kiežby sa im sociálka nestarala do výchovy. Takto tu máme úvodné rozloženie postáv ako z príručky pre začínajúcich scenáristov, ktorí hrajú na istotu. Vdova s dvoma deťmi, tie budú ohrozené a ona síce krehká a neistá, ale bojovníčka. Hispánska rodina, ktorá poslúži za úvodné obete, a preživšia matka ako nositeľka nenávisti, ktorá sa tak dobre špliecha v ľubozvučnej španielčine. Chýbať už im nemôže len kňaz. A alternatívny kňaz, ten duchár, ktorý stratil vieru v cirkev, ale nie v boha.

„Niežeby to s duchom bolo oveľa lepšie, ten už sa ale aspoň zbytočne nehrá, a ide priamo na vec.“

Duch potrebuje diváka vždy chvíľu presviedčať, že mu nebude na smiech. Tento sa napred ukáže len krátko, ale hneď predvedie, že názov vôbec nezavádza. Žena  bude skutočne kvíliť. Úvod s rodinkou, kde nám ich chcú ukázať ako tajomných, v kontakte či súboji so zlom, ešte nezapôsobí celkom tak, ako by chcel. Možno je to ich prekonštruovanosť a že sú jedno veľké klišé. Niežeby to s duchom bolo oveľa lepšie, ten už sa ale aspoň zbytočne nehrá, a ide priamo na vec. Áno, hýbuce sa veci a vyskakujúce postavy sú ten najprimitívnejší spôsob strašenia. Čo iné ste čakali.

Dáma v šatách s mierne zatuchnutým vzhľadom predsa má určitý štýl. Konštrukcia mnohých scén je tiež na jednej strane lacná a namiesto logiky majú len účel navodiť strašidelnú situáciu. V zásade ale fungujú. Mnohé tiež začínajú priveľmi núkať divákovi otázku, čo duch vlastne chce, a aké sú jeho schopnosti. Ak chce niekoho zabiť, nezdá sa, že by ho mohlo čokoľvek zastaviť. Hrá sa so svojimi obeťami ako mačka s myšou? Prečo sa niekedy zjavuje, kde sa mu zachce, kým inokedy sa pred ním dajú zavrieť dvere? Tieto otázky by si divák pokladať skrátka nemal, ak si duchársky horor chce užiť, pretože všetci vieme, že na ne odpovede neexistujú. Spolupracovať by ale mal aj samotný film, a nepripomínať mu ich tak ostentatívne.

„Všetko, čo by sme tu mohli nazvať nejakou mytológiou, teda hlavne postup šamana, má úroveň detskej hry či predstavenia.“

Strašidelnosť dielu každopádne uprieť nejde. Duch má pomerne jednoduchú prezentáciu a tentokrát mu nemáme dôvod vyčítať, keď pri každom zjavení akurát kričí a kvíli. Názov nás varoval. Mnohým scénam sa podarí vybudovať pomerne intenzívne napätie, a od určitej chvíle nie sú v diele takmer žiadne hluché miesta. Príde mnoho predvídateľných komplikácií a zvratov, a vy si zakaždým budete hovoriť, že sa to dalo čakať, respektíve, že to nedáva zmysel. Všetko, čo by sme tu mohli nazvať nejakou mytológiou, teda hlavne postup šamana, má úroveň detskej hry či predstavenia. Zakaždým príde nejaké ad hoc riešenie danej situácie s nejakým novým a tajomným postupom. Napríklad premenou vody v bazéne na svätenú. Vždy to ale splní účel posunúť sa k ďalšej strašidelnej scéne. Bez narušenia atmosféry, maximálne tak s urazením divákovej inteligencie.

Kliatba kvíliacej ženy je duchársky horor s jednoduchým účelom čo najviac strašiť, a v tomto smere viac menej uspieva. Nedáva zmysel, je v ňom množstvo klišé, celkom mu chýbajú nové nápady či originalita. Zato ale má pomerne intenzívny spád a veľa strašidelných scén. Nepochybne sme tu mali aj oveľa horšie ducháriny, takže ak budete počítať s tým, do čoho idete, zážitok nakoniec vôbec nemusí byť tragický.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy