hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Giallo

Dario Argento sa drží hesla „raz to vyjsť musí“
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010

recenzie.

Kuroyuri danchi/ The Complex

Andrej Gomora | 3. 12. 2013
0
6/10          
žáner:
ghost, psycho

Nezačínate sa cítiť xenofóbne?


Príde deň, keď sa Japonci rozhodnú, že je načase aby ich malých chlapcov prestali ľudia pokladať za strašidelných. Do tej chvíle nech len ich imidž naplno využívajú. Môžu nás tak zásobovať efektnými duchárinami bez hlbokého vkladu. A či si to chceme priznať či nie, bojíme sa už pri pohľade na malé, čierne, šikmooké detičky. Teraz toto klišé využíva horor s názvom Kuroyuri danchi.
 

„Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom."

Asuko sa s rodinou presťahuje do staršieho činžiaku. Podľa dievčat v škole tam straší a aj Asuko sa zdá, že všetko nie je v poriadku. Keď sa chce ísť predstaviť susedovi oproti, dvere sa len pohnú, no nikto jej neotvorí. Každé ráno o pol šiestej ju zo spánku vytrhne budík od vedľa. Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom. Chlapček sa s Asuko hneď skamaráti, chce aby sa s ním hrala. A Asuko je rada. Len ten dedko jej robí starosti, nikdy ho nevidela, len od neho z bytu počuje čudné zvuky. Keď sa k nemu konečne odhodlá vojsť, zistí že prišla neskoro. Dedko je podľa polície tri dni po smrti, zomrel na infarkt. Je pochopiteľné, že ešte dlho po nájdení mŕtvoly prenasleduje jej duch Asuko. A on to vlastne zďaleka nie je jediný duch, s ktorým v poslednej dobe trávi čas.

„Atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá."

Zistiť behom filmu že všetko nie je tak, ako sa zdá, môže divák zvládnuť zhruba raz. Odhalenie, že nie je náhoda že rodičia Asuko sa každé ráno bavia o tom istom je zaujímavý zvrat. Problém je, že nie je posledný. Rôzne odhalenia a radikálne premeny sa na nás začnú doslova hrnúť. Prvou nevýhodou je, že divák sa tým pádom stratí v deji. Niektoré časti idú pochopiť a dávajú zmysel, lenže potom zase príde zvrat a opäť nevieme na čom sme. Druhá veľká nevýhoda je, že hrôza stráca na presvedčivosti. Keď nevieme čo sa postavám len zdá a čo sa im naozaj deje, je nám ťažko vedieť, kedy by sme si o ne mali robiť starosti.
Film sa snaží pôsobiť bez ohľadu na to či ide o sny a ilúzie, alebo nie. Stavia na zobrazenie a poetickosť. Tie nie sú určite najhoršie, kamera je často krásna a pomalé tempo si divák môže príjemne užívať. Lenže atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá. Niekoľko ľakačiek sa podarí a pár obrazov je strašidelných. Jednak sa ale strácajú v dejovom chaose až tak, že mnohé ani nedávajú zmysel. Osamotené hororové scény bez budovania atmosféry navyše poriadne nefungujú, nedokážu v divákovi vyvolať skutočný strach.

Štýl akým je Kuroyuri danchi nakrútené pripomína švédsky Nech vojde ten pravý, ktorým sa údajne tvorcovia inšpirovali. Slabá hororovosť by v tom prípade mala byť zámer, keďže musela ustúpiť poetickosti. Vyslovene úspešným sa ale film nedá nazvať ani v tomto smere. Bez pokusov o hororovosť by zostal značne prázdny, keďže na čiste poetický film nemá zďaleka dostatočnú hĺbku. Po každej stránke výborná je realizácia a darí sa jej držať film nad vodou. Bez jasnej predstavy čo vlastne chcú spraviť sa ale tvorcom podarilo vytvoriť oveľa menej, ako by nepochybne dokázali. Či už v prípade hororu, alebo láskavej rozprávky.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy