hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Kuroyuri danchi/ The Complex

Andrej Gomora | 3. 12. 2013
0
6/10          
žáner:
ghost, psycho

Nezačínate sa cítiť xenofóbne?


Príde deň, keď sa Japonci rozhodnú, že je načase aby ich malých chlapcov prestali ľudia pokladať za strašidelných. Do tej chvíle nech len ich imidž naplno využívajú. Môžu nás tak zásobovať efektnými duchárinami bez hlbokého vkladu. A či si to chceme priznať či nie, bojíme sa už pri pohľade na malé, čierne, šikmooké detičky. Teraz toto klišé využíva horor s názvom Kuroyuri danchi.
 

„Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom."

Asuko sa s rodinou presťahuje do staršieho činžiaku. Podľa dievčat v škole tam straší a aj Asuko sa zdá, že všetko nie je v poriadku. Keď sa chce ísť predstaviť susedovi oproti, dvere sa len pohnú, no nikto jej neotvorí. Každé ráno o pol šiestej ju zo spánku vytrhne budík od vedľa. Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom. Chlapček sa s Asuko hneď skamaráti, chce aby sa s ním hrala. A Asuko je rada. Len ten dedko jej robí starosti, nikdy ho nevidela, len od neho z bytu počuje čudné zvuky. Keď sa k nemu konečne odhodlá vojsť, zistí že prišla neskoro. Dedko je podľa polície tri dni po smrti, zomrel na infarkt. Je pochopiteľné, že ešte dlho po nájdení mŕtvoly prenasleduje jej duch Asuko. A on to vlastne zďaleka nie je jediný duch, s ktorým v poslednej dobe trávi čas.

„Atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá."

Zistiť behom filmu že všetko nie je tak, ako sa zdá, môže divák zvládnuť zhruba raz. Odhalenie, že nie je náhoda že rodičia Asuko sa každé ráno bavia o tom istom je zaujímavý zvrat. Problém je, že nie je posledný. Rôzne odhalenia a radikálne premeny sa na nás začnú doslova hrnúť. Prvou nevýhodou je, že divák sa tým pádom stratí v deji. Niektoré časti idú pochopiť a dávajú zmysel, lenže potom zase príde zvrat a opäť nevieme na čom sme. Druhá veľká nevýhoda je, že hrôza stráca na presvedčivosti. Keď nevieme čo sa postavám len zdá a čo sa im naozaj deje, je nám ťažko vedieť, kedy by sme si o ne mali robiť starosti.
Film sa snaží pôsobiť bez ohľadu na to či ide o sny a ilúzie, alebo nie. Stavia na zobrazenie a poetickosť. Tie nie sú určite najhoršie, kamera je často krásna a pomalé tempo si divák môže príjemne užívať. Lenže atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá. Niekoľko ľakačiek sa podarí a pár obrazov je strašidelných. Jednak sa ale strácajú v dejovom chaose až tak, že mnohé ani nedávajú zmysel. Osamotené hororové scény bez budovania atmosféry navyše poriadne nefungujú, nedokážu v divákovi vyvolať skutočný strach.

Štýl akým je Kuroyuri danchi nakrútené pripomína švédsky Nech vojde ten pravý, ktorým sa údajne tvorcovia inšpirovali. Slabá hororovosť by v tom prípade mala byť zámer, keďže musela ustúpiť poetickosti. Vyslovene úspešným sa ale film nedá nazvať ani v tomto smere. Bez pokusov o hororovosť by zostal značne prázdny, keďže na čiste poetický film nemá zďaleka dostatočnú hĺbku. Po každej stránke výborná je realizácia a darí sa jej držať film nad vodou. Bez jasnej predstavy čo vlastne chcú spraviť sa ale tvorcom podarilo vytvoriť oveľa menej, ako by nepochybne dokázali. Či už v prípade hororu, alebo láskavej rozprávky.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy