hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Kuroyuri danchi/ The Complex

Andrej Gomora | 3. 12. 2013
0
6/10          
žáner:
ghost, psycho

Nezačínate sa cítiť xenofóbne?


Príde deň, keď sa Japonci rozhodnú, že je načase aby ich malých chlapcov prestali ľudia pokladať za strašidelných. Do tej chvíle nech len ich imidž naplno využívajú. Môžu nás tak zásobovať efektnými duchárinami bez hlbokého vkladu. A či si to chceme priznať či nie, bojíme sa už pri pohľade na malé, čierne, šikmooké detičky. Teraz toto klišé využíva horor s názvom Kuroyuri danchi.
 

„Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom."

Asuko sa s rodinou presťahuje do staršieho činžiaku. Podľa dievčat v škole tam straší a aj Asuko sa zdá, že všetko nie je v poriadku. Keď sa chce ísť predstaviť susedovi oproti, dvere sa len pohnú, no nikto jej neotvorí. Každé ráno o pol šiestej ju zo spánku vytrhne budík od vedľa. Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom. Chlapček sa s Asuko hneď skamaráti, chce aby sa s ním hrala. A Asuko je rada. Len ten dedko jej robí starosti, nikdy ho nevidela, len od neho z bytu počuje čudné zvuky. Keď sa k nemu konečne odhodlá vojsť, zistí že prišla neskoro. Dedko je podľa polície tri dni po smrti, zomrel na infarkt. Je pochopiteľné, že ešte dlho po nájdení mŕtvoly prenasleduje jej duch Asuko. A on to vlastne zďaleka nie je jediný duch, s ktorým v poslednej dobe trávi čas.

„Atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá."

Zistiť behom filmu že všetko nie je tak, ako sa zdá, môže divák zvládnuť zhruba raz. Odhalenie, že nie je náhoda že rodičia Asuko sa každé ráno bavia o tom istom je zaujímavý zvrat. Problém je, že nie je posledný. Rôzne odhalenia a radikálne premeny sa na nás začnú doslova hrnúť. Prvou nevýhodou je, že divák sa tým pádom stratí v deji. Niektoré časti idú pochopiť a dávajú zmysel, lenže potom zase príde zvrat a opäť nevieme na čom sme. Druhá veľká nevýhoda je, že hrôza stráca na presvedčivosti. Keď nevieme čo sa postavám len zdá a čo sa im naozaj deje, je nám ťažko vedieť, kedy by sme si o ne mali robiť starosti.
Film sa snaží pôsobiť bez ohľadu na to či ide o sny a ilúzie, alebo nie. Stavia na zobrazenie a poetickosť. Tie nie sú určite najhoršie, kamera je často krásna a pomalé tempo si divák môže príjemne užívať. Lenže atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá. Niekoľko ľakačiek sa podarí a pár obrazov je strašidelných. Jednak sa ale strácajú v dejovom chaose až tak, že mnohé ani nedávajú zmysel. Osamotené hororové scény bez budovania atmosféry navyše poriadne nefungujú, nedokážu v divákovi vyvolať skutočný strach.

Štýl akým je Kuroyuri danchi nakrútené pripomína švédsky Nech vojde ten pravý, ktorým sa údajne tvorcovia inšpirovali. Slabá hororovosť by v tom prípade mala byť zámer, keďže musela ustúpiť poetickosti. Vyslovene úspešným sa ale film nedá nazvať ani v tomto smere. Bez pokusov o hororovosť by zostal značne prázdny, keďže na čiste poetický film nemá zďaleka dostatočnú hĺbku. Po každej stránke výborná je realizácia a darí sa jej držať film nad vodou. Bez jasnej predstavy čo vlastne chcú spraviť sa ale tvorcom podarilo vytvoriť oveľa menej, ako by nepochybne dokázali. Či už v prípade hororu, alebo láskavej rozprávky.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy