recenzie.

Kuroyuri danchi/ The Complex

Andrej Gomora | 3. 12. 2013

0

6/10          

žáner:

ghost, psycho

Nezačínate sa cítiť xenofóbne?

„Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom."

Asuko sa s rodinou presťahuje do staršieho činžiaku. Podľa dievčat v škole tam straší a aj Asuko sa zdá, že všetko nie je v poriadku. Keď sa chce ísť predstaviť susedovi oproti, dvere sa len pohnú, no nikto jej neotvorí. Každé ráno o pol šiestej ju zo spánku vytrhne budík od vedľa. Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom. Chlapček sa s Asuko hneď skamaráti, chce aby sa s ním hrala. A Asuko je rada. Len ten dedko jej robí starosti, nikdy ho nevidela, len od neho z bytu počuje čudné zvuky. Keď sa k nemu konečne odhodlá vojsť, zistí že prišla neskoro. Dedko je podľa polície tri dni po smrti, zomrel na infarkt. Je pochopiteľné, že ešte dlho po nájdení mŕtvoly prenasleduje jej duch Asuko. A on to vlastne zďaleka nie je jediný duch, s ktorým v poslednej dobe trávi čas.

„Atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá."

Zistiť behom filmu že všetko nie je tak, ako sa zdá, môže divák zvládnuť zhruba raz. Odhalenie, že nie je náhoda že rodičia Asuko sa každé ráno bavia o tom istom je zaujímavý zvrat. Problém je, že nie je posledný. Rôzne odhalenia a radikálne premeny sa na nás začnú doslova hrnúť. Prvou nevýhodou je, že divák sa tým pádom stratí v deji. Niektoré časti idú pochopiť a dávajú zmysel, lenže potom zase príde zvrat a opäť nevieme na čom sme. Druhá veľká nevýhoda je, že hrôza stráca na presvedčivosti. Keď nevieme čo sa postavám len zdá a čo sa im naozaj deje, je nám ťažko vedieť, kedy by sme si o ne mali robiť starosti.
Film sa snaží pôsobiť bez ohľadu na to či ide o sny a ilúzie, alebo nie. Stavia na zobrazenie a poetickosť. Tie nie sú určite najhoršie, kamera je často krásna a pomalé tempo si divák môže príjemne užívať. Lenže atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá. Niekoľko ľakačiek sa podarí a pár obrazov je strašidelných. Jednak sa ale strácajú v dejovom chaose až tak, že mnohé ani nedávajú zmysel. Osamotené hororové scény bez budovania atmosféry navyše poriadne nefungujú, nedokážu v divákovi vyvolať skutočný strach.

Štýl akým je Kuroyuri danchi nakrútené pripomína švédsky Nech vojde ten pravý, ktorým sa údajne tvorcovia inšpirovali. Slabá hororovosť by v tom prípade mala byť zámer, keďže musela ustúpiť poetickosti. Vyslovene úspešným sa ale film nedá nazvať ani v tomto smere. Bez pokusov o hororovosť by zostal značne prázdny, keďže na čiste poetický film nemá zďaleka dostatočnú hĺbku. Po každej stránke výborná je realizácia a darí sa jej držať film nad vodou. Bez jasnej predstavy čo vlastne chcú spraviť sa ale tvorcom podarilo vytvoriť oveľa menej, ako by nepochybne dokázali. Či už v prípade hororu, alebo láskavej rozprávky.