hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

[REC]³ Genesis

Tvárme sa, že sa to nestalo
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.
Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je.
29. 11. 2012

recenzie.

Kuroyuri danchi/ The Complex

Andrej Gomora | 3. 12. 2013
0
6/10          
žáner:
ghost, psycho

Nezačínate sa cítiť xenofóbne?


Príde deň, keď sa Japonci rozhodnú, že je načase aby ich malých chlapcov prestali ľudia pokladať za strašidelných. Do tej chvíle nech len ich imidž naplno využívajú. Môžu nás tak zásobovať efektnými duchárinami bez hlbokého vkladu. A či si to chceme priznať či nie, bojíme sa už pri pohľade na malé, čierne, šikmooké detičky. Teraz toto klišé využíva horor s názvom Kuroyuri danchi.
 

„Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom."

Asuko sa s rodinou presťahuje do staršieho činžiaku. Podľa dievčat v škole tam straší a aj Asuko sa zdá, že všetko nie je v poriadku. Keď sa chce ísť predstaviť susedovi oproti, dvere sa len pohnú, no nikto jej neotvorí. Každé ráno o pol šiestej ju zo spánku vytrhne budík od vedľa. Vraj tam býva dedko, presnejšie nevlastný dedko malého chlapčeka čo sa hráva pred domom. Chlapček sa s Asuko hneď skamaráti, chce aby sa s ním hrala. A Asuko je rada. Len ten dedko jej robí starosti, nikdy ho nevidela, len od neho z bytu počuje čudné zvuky. Keď sa k nemu konečne odhodlá vojsť, zistí že prišla neskoro. Dedko je podľa polície tri dni po smrti, zomrel na infarkt. Je pochopiteľné, že ešte dlho po nájdení mŕtvoly prenasleduje jej duch Asuko. A on to vlastne zďaleka nie je jediný duch, s ktorým v poslednej dobe trávi čas.

„Atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá."

Zistiť behom filmu že všetko nie je tak, ako sa zdá, môže divák zvládnuť zhruba raz. Odhalenie, že nie je náhoda že rodičia Asuko sa každé ráno bavia o tom istom je zaujímavý zvrat. Problém je, že nie je posledný. Rôzne odhalenia a radikálne premeny sa na nás začnú doslova hrnúť. Prvou nevýhodou je, že divák sa tým pádom stratí v deji. Niektoré časti idú pochopiť a dávajú zmysel, lenže potom zase príde zvrat a opäť nevieme na čom sme. Druhá veľká nevýhoda je, že hrôza stráca na presvedčivosti. Keď nevieme čo sa postavám len zdá a čo sa im naozaj deje, je nám ťažko vedieť, kedy by sme si o ne mali robiť starosti.
Film sa snaží pôsobiť bez ohľadu na to či ide o sny a ilúzie, alebo nie. Stavia na zobrazenie a poetickosť. Tie nie sú určite najhoršie, kamera je často krásna a pomalé tempo si divák môže príjemne užívať. Lenže atmosféra je až príliš poetická, nie je hrozivá. Niekoľko ľakačiek sa podarí a pár obrazov je strašidelných. Jednak sa ale strácajú v dejovom chaose až tak, že mnohé ani nedávajú zmysel. Osamotené hororové scény bez budovania atmosféry navyše poriadne nefungujú, nedokážu v divákovi vyvolať skutočný strach.

Štýl akým je Kuroyuri danchi nakrútené pripomína švédsky Nech vojde ten pravý, ktorým sa údajne tvorcovia inšpirovali. Slabá hororovosť by v tom prípade mala byť zámer, keďže musela ustúpiť poetickosti. Vyslovene úspešným sa ale film nedá nazvať ani v tomto smere. Bez pokusov o hororovosť by zostal značne prázdny, keďže na čiste poetický film nemá zďaleka dostatočnú hĺbku. Po každej stránke výborná je realizácia a darí sa jej držať film nad vodou. Bez jasnej predstavy čo vlastne chcú spraviť sa ale tvorcom podarilo vytvoriť oveľa menej, ako by nepochybne dokázali. Či už v prípade hororu, alebo láskavej rozprávky.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy