hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

La Horde

Afonka Soby | 17. 6. 2010
0
2/10          
žáner:
zombie/infection

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí


Niekoľko policajtov zoberie po smrti svojho kolegu spravodlivosť do vlastných rúk a rozhodne sa vlastnoručne „odpraviť" gang, ktorý ju má na svedomí. Opustený panelák, v ktorom sa gang skrýva, ponúka na takýto krvavý kúpeľ ideálne podmienky. Akcia však nevyjde podľa plánu a z policajtov sa razom stanú rukojemníci. Ešteže je akurát „noc živých mŕtvol" a gang musí prerušiť svoju popravu a začať uvažovať viac kolektívne. Stačí totiž jeden pohľad zo strechy a všetkým je jasné, že „prestrieľať sa von" skrz armádu zombíkov nebude vôbec jednoduché.

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

To by samo osebe ešte možno nestačilo, aby bol z La Horde vyslovene zlý film. Predsa len je dielom „debutantov" (Yannick Dahan, Benjamin Rocher) a francúzska kinematografia sa v zombie žánri veľmi nemá o čo oprieť, jedine ak o nepodarených Mutants z minulého roka. Môžeme mu teda všeličo odpustiť. Napríklad zjavne nízky rozpočet, keď sa v scéne, ktorá si vyžaduje asi stopäťdesiat zombíkov, tlačia asi dvadsiati v close-up zábere, aby sme si akože nevšimli, že viac komparzu tu nie je. Čo však je neodpustiteľné, to je doslova premrhaný potenciál na celkom solídnu zombie drámu, na ktorú limitované prostredie polorozpadnutého paneláka vyslovene zvádzalo. Dva nepriateľské tímy, ktoré k sebe pojí iba vzájomná nevraživosť, sa majú spojiť, aby bojovali o holé prežitie. Celkom slušný základ pre budovanie charakterov.

La Horde má však iné ambície, ktoré sú, napriek evidentne nízkemu rozpočtu, akčného rázu. Pamätáte sa na scénu z Horúcich striel, keď Charlie Sheen strieľal zo samopalu a s počtom mŕtvych vojakov sa ozývalo „skóre ako v Total Recall... skóre ako v Terminátorovi.. a nakoniec „najkrvavejší film všetkých čias"? Nech už bolo Charlieho skóre akékoľvek, La Horde ho určite spoľahlivo prekonáva. Zombíci zomierajú v húfoch, po salvách z guľometu. Občas si vydýchneme a na rad prídu päste, čo vyznieva smiešne vo filme, kde je každý po zuby ozbrojený. Patria však k tomu lepšiemu, čo sa dá v tomto filme vidieť.

La Horde je dôkazom, že tony krvi nestačia na dobrý akčný film a už vôbec nie na dobrý horor. Ten by mal byť zakorenený najmä v atmosfére, ktorá tu, žiaľ, celkom chýba. Okrem pár efektných záberov na zatiahnutú oblohu zo strechy paneláka tu nie je vlastne nič, čo by pomohlo podporiť nejaký apokalyptický dojem, ktorý by bol určite viac ako žiaduci. O zombíkoch nevieme vôbec nič, čo je teraz moderné, no aj s tým treba vedieť pracovať. V La Horde to nemuseli byť vôbec živí mŕtvi, ale pokojne aj besné psy alebo mimozemšťania, na filme by sa toho až tak veľa nezmenilo. Možno iba v prípade mimozemšťanov by maskéri krv prefarbili na zeleno.

V poslednom čase sa nám namnožili filmy o zombíkoch/infikovaných: Carriers, The Crazies, The Dead Outside. La Horde má jedno prvenstvo a jednu zemiakovú medailu. Je najakčnejší, no zároveň najslabší. A Francúzsko si na svoj skutočný zombie survival musí ešte počkať. La Horde je totiž ešte horší ako nevýrazní Mutanti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok