recenzie.

La Horde

Afonka Soby | 17. 6. 2010

0

2/10          

žáner:

zombie/infection

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí

Niekoľko policajtov zoberie po smrti svojho kolegu spravodlivosť do vlastných rúk a rozhodne sa vlastnoručne „odpraviť" gang, ktorý ju má na svedomí. Opustený panelák, v ktorom sa gang skrýva, ponúka na takýto krvavý kúpeľ ideálne podmienky. Akcia však nevyjde podľa plánu a z policajtov sa razom stanú rukojemníci. Ešteže je akurát „noc živých mŕtvol" a gang musí prerušiť svoju popravu a začať uvažovať viac kolektívne. Stačí totiž jeden pohľad zo strechy a všetkým je jasné, že „prestrieľať sa von" skrz armádu zombíkov nebude vôbec jednoduché.

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

To by samo osebe ešte možno nestačilo, aby bol z La Horde vyslovene zlý film. Predsa len je dielom „debutantov" (Yannick Dahan, Benjamin Rocher) a francúzska kinematografia sa v zombie žánri veľmi nemá o čo oprieť, jedine ak o nepodarených Mutants z minulého roka. Môžeme mu teda všeličo odpustiť. Napríklad zjavne nízky rozpočet, keď sa v scéne, ktorá si vyžaduje asi stopäťdesiat zombíkov, tlačia asi dvadsiati v close-up zábere, aby sme si akože nevšimli, že viac komparzu tu nie je. Čo však je neodpustiteľné, to je doslova premrhaný potenciál na celkom solídnu zombie drámu, na ktorú limitované prostredie polorozpadnutého paneláka vyslovene zvádzalo. Dva nepriateľské tímy, ktoré k sebe pojí iba vzájomná nevraživosť, sa majú spojiť, aby bojovali o holé prežitie. Celkom slušný základ pre budovanie charakterov.

La Horde má však iné ambície, ktoré sú, napriek evidentne nízkemu rozpočtu, akčného rázu. Pamätáte sa na scénu z Horúcich striel, keď Charlie Sheen strieľal zo samopalu a s počtom mŕtvych vojakov sa ozývalo „skóre ako v Total Recall... skóre ako v Terminátorovi.. a nakoniec „najkrvavejší film všetkých čias"? Nech už bolo Charlieho skóre akékoľvek, La Horde ho určite spoľahlivo prekonáva. Zombíci zomierajú v húfoch, po salvách z guľometu. Občas si vydýchneme a na rad prídu päste, čo vyznieva smiešne vo filme, kde je každý po zuby ozbrojený. Patria však k tomu lepšiemu, čo sa dá v tomto filme vidieť.

La Horde je dôkazom, že tony krvi nestačia na dobrý akčný film a už vôbec nie na dobrý horor. Ten by mal byť zakorenený najmä v atmosfére, ktorá tu, žiaľ, celkom chýba. Okrem pár efektných záberov na zatiahnutú oblohu zo strechy paneláka tu nie je vlastne nič, čo by pomohlo podporiť nejaký apokalyptický dojem, ktorý by bol určite viac ako žiaduci. O zombíkoch nevieme vôbec nič, čo je teraz moderné, no aj s tým treba vedieť pracovať. V La Horde to nemuseli byť vôbec živí mŕtvi, ale pokojne aj besné psy alebo mimozemšťania, na filme by sa toho až tak veľa nezmenilo. Možno iba v prípade mimozemšťanov by maskéri krv prefarbili na zeleno.

V poslednom čase sa nám namnožili filmy o zombíkoch/infikovaných: Carriers, The Crazies, The Dead Outside. La Horde má jedno prvenstvo a jednu zemiakovú medailu. Je najakčnejší, no zároveň najslabší. A Francúzsko si na svoj skutočný zombie survival musí ešte počkať. La Horde je totiž ešte horší ako nevýrazní Mutanti.