hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

La Horde

Afonka Soby | 17. 6. 2010
0
2/10          
žáner:
zombie/infection

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí


Niekoľko policajtov zoberie po smrti svojho kolegu spravodlivosť do vlastných rúk a rozhodne sa vlastnoručne „odpraviť" gang, ktorý ju má na svedomí. Opustený panelák, v ktorom sa gang skrýva, ponúka na takýto krvavý kúpeľ ideálne podmienky. Akcia však nevyjde podľa plánu a z policajtov sa razom stanú rukojemníci. Ešteže je akurát „noc živých mŕtvol" a gang musí prerušiť svoju popravu a začať uvažovať viac kolektívne. Stačí totiž jeden pohľad zo strechy a všetkým je jasné, že „prestrieľať sa von" skrz armádu zombíkov nebude vôbec jednoduché.

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

To by samo osebe ešte možno nestačilo, aby bol z La Horde vyslovene zlý film. Predsa len je dielom „debutantov" (Yannick Dahan, Benjamin Rocher) a francúzska kinematografia sa v zombie žánri veľmi nemá o čo oprieť, jedine ak o nepodarených Mutants z minulého roka. Môžeme mu teda všeličo odpustiť. Napríklad zjavne nízky rozpočet, keď sa v scéne, ktorá si vyžaduje asi stopäťdesiat zombíkov, tlačia asi dvadsiati v close-up zábere, aby sme si akože nevšimli, že viac komparzu tu nie je. Čo však je neodpustiteľné, to je doslova premrhaný potenciál na celkom solídnu zombie drámu, na ktorú limitované prostredie polorozpadnutého paneláka vyslovene zvádzalo. Dva nepriateľské tímy, ktoré k sebe pojí iba vzájomná nevraživosť, sa majú spojiť, aby bojovali o holé prežitie. Celkom slušný základ pre budovanie charakterov.

La Horde má však iné ambície, ktoré sú, napriek evidentne nízkemu rozpočtu, akčného rázu. Pamätáte sa na scénu z Horúcich striel, keď Charlie Sheen strieľal zo samopalu a s počtom mŕtvych vojakov sa ozývalo „skóre ako v Total Recall... skóre ako v Terminátorovi.. a nakoniec „najkrvavejší film všetkých čias"? Nech už bolo Charlieho skóre akékoľvek, La Horde ho určite spoľahlivo prekonáva. Zombíci zomierajú v húfoch, po salvách z guľometu. Občas si vydýchneme a na rad prídu päste, čo vyznieva smiešne vo filme, kde je každý po zuby ozbrojený. Patria však k tomu lepšiemu, čo sa dá v tomto filme vidieť.

La Horde je dôkazom, že tony krvi nestačia na dobrý akčný film a už vôbec nie na dobrý horor. Ten by mal byť zakorenený najmä v atmosfére, ktorá tu, žiaľ, celkom chýba. Okrem pár efektných záberov na zatiahnutú oblohu zo strechy paneláka tu nie je vlastne nič, čo by pomohlo podporiť nejaký apokalyptický dojem, ktorý by bol určite viac ako žiaduci. O zombíkoch nevieme vôbec nič, čo je teraz moderné, no aj s tým treba vedieť pracovať. V La Horde to nemuseli byť vôbec živí mŕtvi, ale pokojne aj besné psy alebo mimozemšťania, na filme by sa toho až tak veľa nezmenilo. Možno iba v prípade mimozemšťanov by maskéri krv prefarbili na zeleno.

V poslednom čase sa nám namnožili filmy o zombíkoch/infikovaných: Carriers, The Crazies, The Dead Outside. La Horde má jedno prvenstvo a jednu zemiakovú medailu. Je najakčnejší, no zároveň najslabší. A Francúzsko si na svoj skutočný zombie survival musí ešte počkať. La Horde je totiž ešte horší ako nevýrazní Mutanti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok