hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

La Meute

Afonka Soby | 19. 4. 2011
0
3/10          
žáner:
torture, hixploitation/backwoods, comedy, zombie/infection

Nevydarený vtip


Francúzskemu vidieku je lepšie sa vyhnúť. To je jasné každému, kto má nejakú skúsenosť  s novodobým francúzskym hororom. Táto skúsenosť však zrejme chýba mladým Francúzkam, pretože tie neúnavne blúdia práve do týchto končín. Jednou z nich je aj Charlotte, ktorá si cestu navyše „spestrí" aj tým, že zoberie stopára. „Svojho čuráka však necháš na pokoji", varuje ho ešte pred vstupom a dáva tak jemu aj nám najavo, že ak sme to náhodou nepostrehli z drsnej hudby, ktorá jej hrá v aute, alebo z jej punkového outfitu, máme do činenia s drsnou dievčinou. Stopár však napriek svojej tichej povahe takisto nie je práve neviniatko a o pár kilometrov ďalej leží Charlotte spútaná v klietke, na farme čudnej a zvrátenej ženy, ktorá sa k ľuďom správa doslova ako k dobytku. Najskôr ich násilne vykŕmi, aby ich následne mohla pekne rozporciovať. A prečo to robí? „Lebo zem potrebuje krv." Inými slovami: zombíci potrebujú najesť.

„Tvorcovia zrejme do poslednej chvíle váhali, či nakrúcajú čiernu komédiu alebo horor."

Každý nový francúzsky horor je pre mňa filmovou udalosťou. Táto nová gore vlna mi jednoducho sedí a nebude tak celkom prehnané, ak poviem, že francúzsky horor dnes udáva trend celého žánru. Alebo inak, miernejšie - najlepšie tento trend vystihuje. Dnes je to najmä o krvi, násilí a estetike brutality, klasické hororové „hitchcockovské" príbehy  sú už viac-menej minulosťou. Súčasnému hororu dominuje exploit a napr. duchárčina je síce (najmä vďaka Ázii) kvantitou veľmi silný žáner, no kvalitou zúfalo stagnujúci, ktorý sa už roky nikam neposúva (s malými španielskymi výnimkami). Francúzi však už dávno prišli na to, že v brutalite sa dnes medze nekladú a ešte stále sú veci, ktoré sme v horore nevideli (a niektoré už ani hádam nechceme). La Meute (v preklade„svorka") sa tak mal a mohol, naozaj mohol zaradiť vedľa takých peciek ako Frontiér(s) či Calvaire.

A nechýbalo veľa. La Meute je indie film, to je jasné už z trailera, takže mnohé mu bolo odpustené vopred. Napríklad istá rozpačitosť v expozícii či slabšie tempo. S problémami sa však dá prižmúriť oko nad veľmi zvláštnym pocitom, ktorý film neustále vyvoláva. Totiž, tvorcovia zrejme do poslednej chvíle váhali, či nakrúcajú čiernu komédiu alebo horor. Tak napríklad v jednej scéne príde do baru banda motorkárov vedená chlapíkom, ktorý si rozbije fľašku o hlavu, predstaví sa ako Bazooka Joe a povie niečo v zmysle „dostal som chuť na zadok". A aby toho nebolo málo, nakoniec vyjde najavo, že nemyslí zadok Charlotte, ale jej spoločníka - stopára. A o pár minút už sledujeme nefalšovanú hororovú scénu: Charlotte je násilne značkovaná ako dobytok. Takýchto skokov od „vtipných" do vážnych polôh je vo filme veľa, dokonca rozmýšľam, či nie je takto vyskladaný celý film.

La Meute pripomína mániodepresiu. Zo smiechu do plaču a tak stále dokola."

Je však celkom možné, že takéto striedanie komických a hororových scén bolo zámerné. Nakoniec, mohlo ísť o celkom vydarenú hororovú komédiu. Na to by však komické party museli byť vtipnejšie a tie hororové menej brutálne a vážne. V tejto podobe pripomína La Meute mániodepresiu. Zo smiechu do plaču a tak stále dokola. Inými slovami: guláš. A bohužiaľ, ťažko stráviteľný.

Ide o guláš nielen žánrový, ale aj subžánrový. Najskôr sa rozvíja v nádejný hixploit (Charlotte vs. burani), no asi od polovice filmu prejde na zombie horor a začína nápadne odkukávať zo Sanchézovho Seventh Moon. Nerobí to síce vôbec zle a zombíci sú naozaj parádne odporní, no prichádzajú absolútne nečakane a diváka, ktorý čaká ďalšie mučenie a následnú pomstu buranom (čo by malo nasledovať podľa pravidiel hixploitu), ich prítomnosť vyslovene na...e. Napriek dobre vykonanej maskérskej robote tak pôsobia jednoducho zúfalo, asi rovnako ako scenárista, ktorý ich do deja zakomponoval zrejme až potom, čo zistil, že hixploit nezvláda dotiahnuť do konca. Svoju barličku potom rovno nominoval rovno na post hlavnej pointy, takže vo výsledku je film skôr o príšerkách ako o ľuďoch, čo príbehu určite ublížilo viac ako zombíci Charlotte.

Prítomnosť zombíkov mi zároveň sťažuje chápať La Meute ako paródiu na hixploitation. Takému chápaniu nahráva časté pohrávanie sa s pravidlami tohto subžánru známeho aj ako buranská vyvražďovačka alebo backwoods survival. V klasickom hixploite ide vždy o konflikt mesto vs. dedina, prenesenejšie aj inteligencia vs. prízemnosť a pudovosť. Preto je hlavnou hrdinkou vždy dievča z mesta (väčšinou učiteľka), ktorá sa dostáva do problémov s miestnymi nezamestnanými buranmi, ktorí myslia iba na to, ako ju znásilniť. Charlotte v La Meute však nie je žiadna mestská „krasotinka", je to punkerka od prírody, ktorá sa nezľakne ani bandy nadržaných motorkárov. Naproti tomu motorkári, napriek tomu, že sú karikovaní ako proste duté hlavy, majú vo svojej bande týpka, ktorý si aj počas bitky so zombíkmi číta knižku. Ale opäť sme pri tých zombíkoch. Čo mali parodovať tí?

La Meute ako Francúz vyslovene nesklamal. Ak čakáte gore a nechutnosti, sú tu a rozhodne nie sú odfláknuté. Film je drsný a vulgárny, ale asi rovnako ako morbídny vtip. Na konci sa máte zasmiať. Či už film budete chápať ako paródiu, čiernu komédiu alebo hororovú komédiu, celkom určite by ste sa mali aspoň raz zasmiať. A to sa mi, bohužiaľ, nepošťastilo. Ak máte chuť dobre sa zasmiať nad kopou nechutností, skúste radšej severský Dead Snow.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy