hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Liek na život

Andrej Gomora | 23. 2. 2017
0
6/10          
žáner:
mystery, claustrophobic, psycho

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.


Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

„Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať.“

Príbeh ako sa patrí balansuje na hranici mysterióznosti. Na jednej strane sa každú chvíľu zdá, že všetko je v poriadku. Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať. Ide samozrejme o extrém, celkom neuveriteľným ale nie je. Ide o dôchodcov, tí si predsa zaslúžia oddych a vo filmovom svete sa nám už v mene podania určitej myšlienky snažili nanútiť väčšie nezmysly. Jasné indície, že niečo v poriadku nie je, prichádzajú postupne, a v nejednoznačnej podobe. Ak niečo viditeľne nie je v poriadku, nejde to celkom dať do súvisu so sanatóriom, či nejakým celkovým plánom. Čudné veci zo strany sanatória a jeho vedenia sa zväčša podarí zahmliť. Nepozdávajú sa nám, ale vôbec si nie sme istí, čo môžu znamenať.

„Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme.“

Film je postavený na prostredí, na jeho pomalom žmýkaní prostredníctvom pekného vizuálu a snahe diváka čo najviac vtiahnuť. Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme. Mladý Lockhart je výborným kontrastom voči ospalej diere plnej spokojných starčekov. Neustáva, nevzdáva sa, má predsa svoj cieľ, priviesť Pembrokea domov. Každú chvíľu zisťuje niečo nové, znova čosi nesedí a pôsobí podozrivo. Zároveň to ale na celkovej situácii nič nemení, nikam to nás ani hlavného hrdinu neposúva. Zintenzívňuje sa v nás len pocit zmätku, zlovestnosti a bezmocnosti a ponárame sa hlbšie do filmu.

Povedať, že na konci sa všetko vysvetlí by mohlo byť prehnané. Pretože v mnohom sa film odviazal až trochu príliš. Nejde nevyhnutne o negatívum, očakávať, že gotický mysteriózny horor bude úplne dávať zmysel je predsa chyba, akej sa už väčšina fanúšikov naučila vyvarovať. Mnoho motívov sa postupne rozvíja, ako tie úhory a reči o inceste. Na záver ale skôr vyvrcholia ako sa vyjasnia. Prejdú z podoby nejasnej tajomnosti do niečoho na spôsob odkrytia, pôsobia otvorene. Len nie celkom zrozumiteľne, čo ale musíme scénam na efekt skrátka prepáčiť.

„K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií.“

Dĺžka niečo pod dve a pol hodiny má byť zjavne účelová, potvrdiť snahu nakrútiť monumentálne dielo. K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií. Je fajn, ako sa scenár vyberá viacerými smermi, je nejasný, tajomný a pritom neprestáva napredovať. V konečnom dôsledku je ale príliš deravý, necháva za sebou priveľa otázok až absurdít. Snaživý divák sa mu nevysmeje, užije si z neho to, čo mu išlo, hoci sa v tom možno vyžíval trochu príliš. Behom záveru sa ale odohráva viacero vecí, ktoré výsmech môžu vyvolať. A v konečnom dôsledku nútia diváka prehodnotiť pohľad na celé dielo, aj keď len po stránke jeho logiky. Mysterióznej poetike neublížia, naopak ju zavŕšia.

Liek na život je nakrútený na skutočne obdivuhodnej úrovni, ako prepracovaný veľkofilm. Je veľmi pozitívne, ak sa podobnej možnosti dostalo dielu na hranici hororu a to ju celkom nepremárnilo. V mnohých svojich snahách uspieva, film je príjemne pozerateľný a dokáže zaujať. Nakoniec sa ale nedá nazvať ničím výnimočným, na to má popri svojich pozitívach priveľa negatív.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy