hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Liek na život

Andrej Gomora | 23. 2. 2017
0
6/10          
žáner:
mystery, claustrophobic, psycho

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.


Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

„Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať.“

Príbeh ako sa patrí balansuje na hranici mysterióznosti. Na jednej strane sa každú chvíľu zdá, že všetko je v poriadku. Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať. Ide samozrejme o extrém, celkom neuveriteľným ale nie je. Ide o dôchodcov, tí si predsa zaslúžia oddych a vo filmovom svete sa nám už v mene podania určitej myšlienky snažili nanútiť väčšie nezmysly. Jasné indície, že niečo v poriadku nie je, prichádzajú postupne, a v nejednoznačnej podobe. Ak niečo viditeľne nie je v poriadku, nejde to celkom dať do súvisu so sanatóriom, či nejakým celkovým plánom. Čudné veci zo strany sanatória a jeho vedenia sa zväčša podarí zahmliť. Nepozdávajú sa nám, ale vôbec si nie sme istí, čo môžu znamenať.

„Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme.“

Film je postavený na prostredí, na jeho pomalom žmýkaní prostredníctvom pekného vizuálu a snahe diváka čo najviac vtiahnuť. Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme. Mladý Lockhart je výborným kontrastom voči ospalej diere plnej spokojných starčekov. Neustáva, nevzdáva sa, má predsa svoj cieľ, priviesť Pembrokea domov. Každú chvíľu zisťuje niečo nové, znova čosi nesedí a pôsobí podozrivo. Zároveň to ale na celkovej situácii nič nemení, nikam to nás ani hlavného hrdinu neposúva. Zintenzívňuje sa v nás len pocit zmätku, zlovestnosti a bezmocnosti a ponárame sa hlbšie do filmu.

Povedať, že na konci sa všetko vysvetlí by mohlo byť prehnané. Pretože v mnohom sa film odviazal až trochu príliš. Nejde nevyhnutne o negatívum, očakávať, že gotický mysteriózny horor bude úplne dávať zmysel je predsa chyba, akej sa už väčšina fanúšikov naučila vyvarovať. Mnoho motívov sa postupne rozvíja, ako tie úhory a reči o inceste. Na záver ale skôr vyvrcholia ako sa vyjasnia. Prejdú z podoby nejasnej tajomnosti do niečoho na spôsob odkrytia, pôsobia otvorene. Len nie celkom zrozumiteľne, čo ale musíme scénam na efekt skrátka prepáčiť.

„K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií.“

Dĺžka niečo pod dve a pol hodiny má byť zjavne účelová, potvrdiť snahu nakrútiť monumentálne dielo. K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií. Je fajn, ako sa scenár vyberá viacerými smermi, je nejasný, tajomný a pritom neprestáva napredovať. V konečnom dôsledku je ale príliš deravý, necháva za sebou priveľa otázok až absurdít. Snaživý divák sa mu nevysmeje, užije si z neho to, čo mu išlo, hoci sa v tom možno vyžíval trochu príliš. Behom záveru sa ale odohráva viacero vecí, ktoré výsmech môžu vyvolať. A v konečnom dôsledku nútia diváka prehodnotiť pohľad na celé dielo, aj keď len po stránke jeho logiky. Mysterióznej poetike neublížia, naopak ju zavŕšia.

Liek na život je nakrútený na skutočne obdivuhodnej úrovni, ako prepracovaný veľkofilm. Je veľmi pozitívne, ak sa podobnej možnosti dostalo dielu na hranici hororu a to ju celkom nepremárnilo. V mnohých svojich snahách uspieva, film je príjemne pozerateľný a dokáže zaujať. Nakoniec sa ale nedá nazvať ničím výnimočným, na to má popri svojich pozitívach priveľa negatív.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy