recenzie.

Liek na život

Andrej Gomora | 23. 2. 2017

0

6/10          

žáner:

mystery, claustrophobic, psycho

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

„Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať.“

Príbeh ako sa patrí balansuje na hranici mysterióznosti. Na jednej strane sa každú chvíľu zdá, že všetko je v poriadku. Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať. Ide samozrejme o extrém, celkom neuveriteľným ale nie je. Ide o dôchodcov, tí si predsa zaslúžia oddych a vo filmovom svete sa nám už v mene podania určitej myšlienky snažili nanútiť väčšie nezmysly. Jasné indície, že niečo v poriadku nie je, prichádzajú postupne, a v nejednoznačnej podobe. Ak niečo viditeľne nie je v poriadku, nejde to celkom dať do súvisu so sanatóriom, či nejakým celkovým plánom. Čudné veci zo strany sanatória a jeho vedenia sa zväčša podarí zahmliť. Nepozdávajú sa nám, ale vôbec si nie sme istí, čo môžu znamenať.

„Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme.“

Film je postavený na prostredí, na jeho pomalom žmýkaní prostredníctvom pekného vizuálu a snahe diváka čo najviac vtiahnuť. Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme. Mladý Lockhart je výborným kontrastom voči ospalej diere plnej spokojných starčekov. Neustáva, nevzdáva sa, má predsa svoj cieľ, priviesť Pembrokea domov. Každú chvíľu zisťuje niečo nové, znova čosi nesedí a pôsobí podozrivo. Zároveň to ale na celkovej situácii nič nemení, nikam to nás ani hlavného hrdinu neposúva. Zintenzívňuje sa v nás len pocit zmätku, zlovestnosti a bezmocnosti a ponárame sa hlbšie do filmu.

Povedať, že na konci sa všetko vysvetlí by mohlo byť prehnané. Pretože v mnohom sa film odviazal až trochu príliš. Nejde nevyhnutne o negatívum, očakávať, že gotický mysteriózny horor bude úplne dávať zmysel je predsa chyba, akej sa už väčšina fanúšikov naučila vyvarovať. Mnoho motívov sa postupne rozvíja, ako tie úhory a reči o inceste. Na záver ale skôr vyvrcholia ako sa vyjasnia. Prejdú z podoby nejasnej tajomnosti do niečoho na spôsob odkrytia, pôsobia otvorene. Len nie celkom zrozumiteľne, čo ale musíme scénam na efekt skrátka prepáčiť.

„K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií.“

Dĺžka niečo pod dve a pol hodiny má byť zjavne účelová, potvrdiť snahu nakrútiť monumentálne dielo. K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií. Je fajn, ako sa scenár vyberá viacerými smermi, je nejasný, tajomný a pritom neprestáva napredovať. V konečnom dôsledku je ale príliš deravý, necháva za sebou priveľa otázok až absurdít. Snaživý divák sa mu nevysmeje, užije si z neho to, čo mu išlo, hoci sa v tom možno vyžíval trochu príliš. Behom záveru sa ale odohráva viacero vecí, ktoré výsmech môžu vyvolať. A v konečnom dôsledku nútia diváka prehodnotiť pohľad na celé dielo, aj keď len po stránke jeho logiky. Mysterióznej poetike neublížia, naopak ju zavŕšia.

Liek na život je nakrútený na skutočne obdivuhodnej úrovni, ako prepracovaný veľkofilm. Je veľmi pozitívne, ak sa podobnej možnosti dostalo dielu na hranici hororu a to ju celkom nepremárnilo. V mnohých svojich snahách uspieva, film je príjemne pozerateľný a dokáže zaujať. Nakoniec sa ale nedá nazvať ničím výnimočným, na to má popri svojich pozitívach priveľa negatív.