hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

recenzie.

Liek na život

Andrej Gomora | 23. 2. 2017
0
6/10          
žáner:
mystery, claustrophobic, psycho

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.


Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

„Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať.“

Príbeh ako sa patrí balansuje na hranici mysterióznosti. Na jednej strane sa každú chvíľu zdá, že všetko je v poriadku. Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať. Ide samozrejme o extrém, celkom neuveriteľným ale nie je. Ide o dôchodcov, tí si predsa zaslúžia oddych a vo filmovom svete sa nám už v mene podania určitej myšlienky snažili nanútiť väčšie nezmysly. Jasné indície, že niečo v poriadku nie je, prichádzajú postupne, a v nejednoznačnej podobe. Ak niečo viditeľne nie je v poriadku, nejde to celkom dať do súvisu so sanatóriom, či nejakým celkovým plánom. Čudné veci zo strany sanatória a jeho vedenia sa zväčša podarí zahmliť. Nepozdávajú sa nám, ale vôbec si nie sme istí, čo môžu znamenať.

„Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme.“

Film je postavený na prostredí, na jeho pomalom žmýkaní prostredníctvom pekného vizuálu a snahe diváka čo najviac vtiahnuť. Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme. Mladý Lockhart je výborným kontrastom voči ospalej diere plnej spokojných starčekov. Neustáva, nevzdáva sa, má predsa svoj cieľ, priviesť Pembrokea domov. Každú chvíľu zisťuje niečo nové, znova čosi nesedí a pôsobí podozrivo. Zároveň to ale na celkovej situácii nič nemení, nikam to nás ani hlavného hrdinu neposúva. Zintenzívňuje sa v nás len pocit zmätku, zlovestnosti a bezmocnosti a ponárame sa hlbšie do filmu.

Povedať, že na konci sa všetko vysvetlí by mohlo byť prehnané. Pretože v mnohom sa film odviazal až trochu príliš. Nejde nevyhnutne o negatívum, očakávať, že gotický mysteriózny horor bude úplne dávať zmysel je predsa chyba, akej sa už väčšina fanúšikov naučila vyvarovať. Mnoho motívov sa postupne rozvíja, ako tie úhory a reči o inceste. Na záver ale skôr vyvrcholia ako sa vyjasnia. Prejdú z podoby nejasnej tajomnosti do niečoho na spôsob odkrytia, pôsobia otvorene. Len nie celkom zrozumiteľne, čo ale musíme scénam na efekt skrátka prepáčiť.

„K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií.“

Dĺžka niečo pod dve a pol hodiny má byť zjavne účelová, potvrdiť snahu nakrútiť monumentálne dielo. K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií. Je fajn, ako sa scenár vyberá viacerými smermi, je nejasný, tajomný a pritom neprestáva napredovať. V konečnom dôsledku je ale príliš deravý, necháva za sebou priveľa otázok až absurdít. Snaživý divák sa mu nevysmeje, užije si z neho to, čo mu išlo, hoci sa v tom možno vyžíval trochu príliš. Behom záveru sa ale odohráva viacero vecí, ktoré výsmech môžu vyvolať. A v konečnom dôsledku nútia diváka prehodnotiť pohľad na celé dielo, aj keď len po stránke jeho logiky. Mysterióznej poetike neublížia, naopak ju zavŕšia.

Liek na život je nakrútený na skutočne obdivuhodnej úrovni, ako prepracovaný veľkofilm. Je veľmi pozitívne, ak sa podobnej možnosti dostalo dielu na hranici hororu a to ju celkom nepremárnilo. V mnohých svojich snahách uspieva, film je príjemne pozerateľný a dokáže zaujať. Nakoniec sa ale nedá nazvať ničím výnimočným, na to má popri svojich pozitívach priveľa negatív.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy