hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Liek na život

Andrej Gomora | 23. 2. 2017
0
6/10          
žáner:
mystery, claustrophobic, psycho

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.


Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

„Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať.“

Príbeh ako sa patrí balansuje na hranici mysterióznosti. Na jednej strane sa každú chvíľu zdá, že všetko je v poriadku. Kto sem príde, pochopí nové pravdy, nájde nový pohľad na svet a stratí túžbu za čímkoľvek sa naháňať. Ide samozrejme o extrém, celkom neuveriteľným ale nie je. Ide o dôchodcov, tí si predsa zaslúžia oddych a vo filmovom svete sa nám už v mene podania určitej myšlienky snažili nanútiť väčšie nezmysly. Jasné indície, že niečo v poriadku nie je, prichádzajú postupne, a v nejednoznačnej podobe. Ak niečo viditeľne nie je v poriadku, nejde to celkom dať do súvisu so sanatóriom, či nejakým celkovým plánom. Čudné veci zo strany sanatória a jeho vedenia sa zväčša podarí zahmliť. Nepozdávajú sa nám, ale vôbec si nie sme istí, čo môžu znamenať.

„Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme.“

Film je postavený na prostredí, na jeho pomalom žmýkaní prostredníctvom pekného vizuálu a snahe diváka čo najviac vtiahnuť. Atmosféra funguje, cítiť v nej nehybnosť, hoci určitý spád tu neustále máme. Mladý Lockhart je výborným kontrastom voči ospalej diere plnej spokojných starčekov. Neustáva, nevzdáva sa, má predsa svoj cieľ, priviesť Pembrokea domov. Každú chvíľu zisťuje niečo nové, znova čosi nesedí a pôsobí podozrivo. Zároveň to ale na celkovej situácii nič nemení, nikam to nás ani hlavného hrdinu neposúva. Zintenzívňuje sa v nás len pocit zmätku, zlovestnosti a bezmocnosti a ponárame sa hlbšie do filmu.

Povedať, že na konci sa všetko vysvetlí by mohlo byť prehnané. Pretože v mnohom sa film odviazal až trochu príliš. Nejde nevyhnutne o negatívum, očakávať, že gotický mysteriózny horor bude úplne dávať zmysel je predsa chyba, akej sa už väčšina fanúšikov naučila vyvarovať. Mnoho motívov sa postupne rozvíja, ako tie úhory a reči o inceste. Na záver ale skôr vyvrcholia ako sa vyjasnia. Prejdú z podoby nejasnej tajomnosti do niečoho na spôsob odkrytia, pôsobia otvorene. Len nie celkom zrozumiteľne, čo ale musíme scénam na efekt skrátka prepáčiť.

„K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií.“

Dĺžka niečo pod dve a pol hodiny má byť zjavne účelová, potvrdiť snahu nakrútiť monumentálne dielo. K nude neprichádza, rovnako ale ani k naplneniu prehnaných ambícií. Je fajn, ako sa scenár vyberá viacerými smermi, je nejasný, tajomný a pritom neprestáva napredovať. V konečnom dôsledku je ale príliš deravý, necháva za sebou priveľa otázok až absurdít. Snaživý divák sa mu nevysmeje, užije si z neho to, čo mu išlo, hoci sa v tom možno vyžíval trochu príliš. Behom záveru sa ale odohráva viacero vecí, ktoré výsmech môžu vyvolať. A v konečnom dôsledku nútia diváka prehodnotiť pohľad na celé dielo, aj keď len po stránke jeho logiky. Mysterióznej poetike neublížia, naopak ju zavŕšia.

Liek na život je nakrútený na skutočne obdivuhodnej úrovni, ako prepracovaný veľkofilm. Je veľmi pozitívne, ak sa podobnej možnosti dostalo dielu na hranici hororu a to ju celkom nepremárnilo. V mnohých svojich snahách uspieva, film je príjemne pozerateľný a dokáže zaujať. Nakoniec sa ale nedá nazvať ničím výnimočným, na to má popri svojich pozitívach priveľa negatív.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy