hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Mamula

Andrej Gomora | 26. 5. 2015
0
2/10          
žáner:
bizarre, survival

Turistické propagačné video s krvavou morskou pannou


Že spropagovať vlastnú krajinu nejde len dokola omieľaním aká je krásna a ľudia pohostinní už zistili mnohí. Napríklad Austrálčania či Škóti. Čo tam po nejakom psychopatovi, všetci vedia, že ten je fikcia. Keď už zaujmete hororového fanúšika krvou, prečo na jej pozadie neprepašovať pár pekných scenérií alebo mu rovno nenačrtnúť zaujímavosti z vlastnej histórie. Dobre, nie každý horor sa dá skutočne na propagáciu využiť. Hlavne keď ako Hostel nemá s krajinou, kde sa údajne odohráva nič spoločné. No keď je niekde krásne, nejakú reklamu tomu spravíte zobrazením v akomkoľvek kontexte. Ako černohorskému pobrežiu vo filme Mamula.
 

„Dve Američanky sa sem vyberú na dovolenku za kamarátom zo školy, bývalým priateľom jednej z nich."

Ten sa vlastne tým, že je v skutočnosti hlavne reklamným videom ani veľmi netají. Hoci keď už sa raz chce vydávať za horor, mohol si s príbehom dať trochu viac námahy. Ten stavia na tých úplne najprimitívnejších klišé. Dve Američanky sa sem vyberú na dovolenku za kamarátom zo školy, bývalým priateľom jednej z nich. Teraz je zasnúbený, no nie je dôvod pochybovať, že staré city ešte niekde vnútri prežívajú. Okrem starej lásky im dovolenku komplikuje aj minulosť druhej z nich- tá v nej zanechala strach z vody. Na loď ešte po dlhom nahováraní vstúpi, no aby skočila do mora a plávala. To nech po nej nechcú. Štvorica si aj tak krásy okolia užíva. Až kým sa nerozhodnú ísť na ostrov neďaleko od pobrežia. Niečo ako Alcatraz, bývala tam väznica, potom tam ľudí vraj mučili nacisti. Skupinka na ostrove teraz zastihne čudného starého muža. Do studne vylieva kúsky ľudských tiel a keď ich zbadá aj on, zjavne nechce, aby z ostrova odišli. Takí ľudia predsa zriedka nemajú čo skrývať.

„Postavy sú zle napísané aj zahrané, nič zaujímavé sa tu nedeje okrem otravného premieľania milostného trojuholníka a fóbie z vody."

Aj keď myšlienka je vďaka intru jasná, film sa veľmi nesnaží ani tú vyžmýkať naplno. Ešte smutnejšie je, že aj keď intro je ukážka toho najprimitívnejšieho druhu hororu, nič oveľa strašidelnejšie už neuvidíme. Prvá časť dovolenky s rôznymi starosťami no zatiaľ bez násilia je zle nakrútená a zdĺhavá. Ťažko povedať, či malo ísť rovno o podprahový odkaz, no jediné, čo nás pri filme drží je more a krásne prostredie. A možno dámy v plavkách. Postavy sú zle napísané aj zahrané, nič zaujímavé sa tu nedeje okrem otravného premieľania milostného trojuholníka a fóbie z vody. Kým údajné Američanky sú len nezaujímavé, údajní miestni rovno iritujúci, rovnako ako kostrbatosť situácií, v ktorých sa postavy ocitajú.

Vďaka zlému nakrúteniu na hranici amatérstva vyznie prvých pár hororových scén úplne bez efektu. Keď sa na ostrove rozbehne naháňačka, tiež fungujú skôr len tie najhlúpejšie ľakačky. O atmosfére ani spáde sa nedá hovoriť, ich budovanie by znemožnili už len neuveriteľné a nesympatické postavy. Naháňačka sa skrátka musí za každú cenu dramatizovať a komplikovať, preto všetci musia vždy spraviť tú najväčšiu možnú hlúposť. Ešte šťastie, že podobne efektívna vo svojej snahe je aj hrozba. Nech sme aspoň féroví.

„Zostáva tak len čistý nápad, s dokonale nelogickým pozadím a nevyužitým potenciálom byť strašidelný."

To skutočne hlavné z filmu sa nám naplno ukáže až neskoro, žeby autori vopred vzdali snahu seriózne s tým pracovať? Áno, pár scén tu je, ale jednak už je vtedy divák značne unavený a otrávený. Tiež ale nefungujú, diváka nenastrašia, pretože sú rovnako hlúpe ako celý film. Čím viac potom ideme do hĺbky, badáme aj logické nezmysly. Hlavne jeden dosť vážny, ten vlastne oberá dielo aj o posledné náznaky snahy nechať dojem, že niečo tu aj dáva zmysel. Zostáva tak len čistý nápad, s dokonale nelogickým pozadím a nevyužitým potenciálom byť strašidelný. Zasadený do príšerného filmu medzi ťažko znesiteľné postavy s nezaujímavým dejom. Takže, už je jasné, čo sa malo vo filme divákovi páčiť?

Mamula by sa dala brať ako obeť jej tvorcov na oltár vlasti. Spravili príšerný horor, obetovali svoje mená aj umeleckú česť, len aby dali vyniknúť krásam svojej krajiny. Nikto, kto týmto hororom zabil hodinu a pol svojho života nemôže túto snahu oceniť. Pokiaľ si ale traumatický zážitok rovno nevytvorí asociáciu s prostredím, predsa nie je vylúčené, že pri výbere dovolenky si divák spomenie, kde to bolo také krásne more a rybárske mestečko.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy