hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Mamula

Andrej Gomora | 26. 5. 2015
0
2/10          
žáner:
bizarre, survival

Turistické propagačné video s krvavou morskou pannou


Že spropagovať vlastnú krajinu nejde len dokola omieľaním aká je krásna a ľudia pohostinní už zistili mnohí. Napríklad Austrálčania či Škóti. Čo tam po nejakom psychopatovi, všetci vedia, že ten je fikcia. Keď už zaujmete hororového fanúšika krvou, prečo na jej pozadie neprepašovať pár pekných scenérií alebo mu rovno nenačrtnúť zaujímavosti z vlastnej histórie. Dobre, nie každý horor sa dá skutočne na propagáciu využiť. Hlavne keď ako Hostel nemá s krajinou, kde sa údajne odohráva nič spoločné. No keď je niekde krásne, nejakú reklamu tomu spravíte zobrazením v akomkoľvek kontexte. Ako černohorskému pobrežiu vo filme Mamula.
 

„Dve Američanky sa sem vyberú na dovolenku za kamarátom zo školy, bývalým priateľom jednej z nich."

Ten sa vlastne tým, že je v skutočnosti hlavne reklamným videom ani veľmi netají. Hoci keď už sa raz chce vydávať za horor, mohol si s príbehom dať trochu viac námahy. Ten stavia na tých úplne najprimitívnejších klišé. Dve Američanky sa sem vyberú na dovolenku za kamarátom zo školy, bývalým priateľom jednej z nich. Teraz je zasnúbený, no nie je dôvod pochybovať, že staré city ešte niekde vnútri prežívajú. Okrem starej lásky im dovolenku komplikuje aj minulosť druhej z nich- tá v nej zanechala strach z vody. Na loď ešte po dlhom nahováraní vstúpi, no aby skočila do mora a plávala. To nech po nej nechcú. Štvorica si aj tak krásy okolia užíva. Až kým sa nerozhodnú ísť na ostrov neďaleko od pobrežia. Niečo ako Alcatraz, bývala tam väznica, potom tam ľudí vraj mučili nacisti. Skupinka na ostrove teraz zastihne čudného starého muža. Do studne vylieva kúsky ľudských tiel a keď ich zbadá aj on, zjavne nechce, aby z ostrova odišli. Takí ľudia predsa zriedka nemajú čo skrývať.

„Postavy sú zle napísané aj zahrané, nič zaujímavé sa tu nedeje okrem otravného premieľania milostného trojuholníka a fóbie z vody."

Aj keď myšlienka je vďaka intru jasná, film sa veľmi nesnaží ani tú vyžmýkať naplno. Ešte smutnejšie je, že aj keď intro je ukážka toho najprimitívnejšieho druhu hororu, nič oveľa strašidelnejšie už neuvidíme. Prvá časť dovolenky s rôznymi starosťami no zatiaľ bez násilia je zle nakrútená a zdĺhavá. Ťažko povedať, či malo ísť rovno o podprahový odkaz, no jediné, čo nás pri filme drží je more a krásne prostredie. A možno dámy v plavkách. Postavy sú zle napísané aj zahrané, nič zaujímavé sa tu nedeje okrem otravného premieľania milostného trojuholníka a fóbie z vody. Kým údajné Američanky sú len nezaujímavé, údajní miestni rovno iritujúci, rovnako ako kostrbatosť situácií, v ktorých sa postavy ocitajú.

Vďaka zlému nakrúteniu na hranici amatérstva vyznie prvých pár hororových scén úplne bez efektu. Keď sa na ostrove rozbehne naháňačka, tiež fungujú skôr len tie najhlúpejšie ľakačky. O atmosfére ani spáde sa nedá hovoriť, ich budovanie by znemožnili už len neuveriteľné a nesympatické postavy. Naháňačka sa skrátka musí za každú cenu dramatizovať a komplikovať, preto všetci musia vždy spraviť tú najväčšiu možnú hlúposť. Ešte šťastie, že podobne efektívna vo svojej snahe je aj hrozba. Nech sme aspoň féroví.

„Zostáva tak len čistý nápad, s dokonale nelogickým pozadím a nevyužitým potenciálom byť strašidelný."

To skutočne hlavné z filmu sa nám naplno ukáže až neskoro, žeby autori vopred vzdali snahu seriózne s tým pracovať? Áno, pár scén tu je, ale jednak už je vtedy divák značne unavený a otrávený. Tiež ale nefungujú, diváka nenastrašia, pretože sú rovnako hlúpe ako celý film. Čím viac potom ideme do hĺbky, badáme aj logické nezmysly. Hlavne jeden dosť vážny, ten vlastne oberá dielo aj o posledné náznaky snahy nechať dojem, že niečo tu aj dáva zmysel. Zostáva tak len čistý nápad, s dokonale nelogickým pozadím a nevyužitým potenciálom byť strašidelný. Zasadený do príšerného filmu medzi ťažko znesiteľné postavy s nezaujímavým dejom. Takže, už je jasné, čo sa malo vo filme divákovi páčiť?

Mamula by sa dala brať ako obeť jej tvorcov na oltár vlasti. Spravili príšerný horor, obetovali svoje mená aj umeleckú česť, len aby dali vyniknúť krásam svojej krajiny. Nikto, kto týmto hororom zabil hodinu a pol svojho života nemôže túto snahu oceniť. Pokiaľ si ale traumatický zážitok rovno nevytvorí asociáciu s prostredím, predsa nie je vylúčené, že pri výbere dovolenky si divák spomenie, kde to bolo také krásne more a rybárske mestečko.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy