hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Morgan

Andrej Gomora | 13. 3. 2017
0
7/10          
žáner:
action, psycho, sci-fi

Aj stroj na zabíjanie je len človek


Morgan nie je človek, je vec. Umelo ju vytvorili ako súčasť experimentu, údajne vedeckého. V osamotenom a dobre stráženom starom dome sa o jej rozvoj stará skupina odborníkov, každý má svoju úlohu. Sledujú, ako sa vyvíja tak telesne ako aj psychicky, ako reaguje na rôzne podnety, a či sa u nej dá pozorovať niečo na spôsob emócií. Po mnohých stránkach sa pokus javí ako úspešný, Morgan sa v ničom zásadne neodlišuje od ľudských dievčat v jej veku. Problém je, že musí žiť prísne strážená, aj prírodu smie navštevovať len v rámci presne určených hraníc. Raz ich opustí, a vedenie sa rozhodne vychádzky jej celkom zatrhnúť. Nadšená samozrejme nie je, zareagovať bodnutím vidličkou do oka poslovi zlej správy ale tiež nie je zrovna prejav mentálnej stability.

„Kontrast lesa a polorozpadnutého sídla s odľudštenou vedou funguje výborne.“

Podobne ako napríklad v Kill Command na diváka od začiatku pôsobí príjemná melanchólia. Kontrast lesa a polorozpadnutého sídla s odľudštenou vedou funguje výborne. Morgan na nás pôsobí dokonale ľudsky, ako krehké mladé dievča. Tak ju aj vníma tím v dome, pre nich je ako dcéra, dokonca aj incident s vidličkou by jej odpustili. Kathy predsa mala postupovať opatrnejšie, mohla očakávať emotívnu reakciu. Hneď tu narážame na asi najväčší problém diela, a to jeho nekonzistentnosť či priam hlúposť v správaní postáv, údajne vedcov. Je normálne, že Morgan im prirástla k srdcu a nevnímajú ju ako vec, ale ako človeka. Oni ale ako keby boli do nej zamilovaní, odpustia jej každé zlyhanie a odmietajú na nej vidieť čokoľvek nebezpečné, hodné čo i len trocha vedecky opatrného postupu.

„Problém je, keď inak dobre zvládnuté postavy spravia v dôležitých chvíľach nepochopiteľne absurdné rozhodnutia.“

Postava Lee ako chladnej odborníčky vyslanej zhodnotiť Morgan z čisto komerčného hľadiska, funguje vo filme výborne. V zásade presvedčivé sú ale všetky postavy, každej celkom uveríme jej úlohu, film s nimi dobre pracuje a všetky sú navyše vynikajúco zahrané. Problém je len v tom, že v dôležitých chvíľach robia nepochopiteľne absurdné rozhodnutia. Vrcholom je vyšetrujúci doktor, ktorý zacíti potrebu Morgan za každú cenu rozrušiť a nahnevať, a následná reakcia tímu vo vzťahu k Morgan. Dobre, majú ju radi, chcú jej odpustiť, pomôcť jej. Vzhľadom na predošlé udalosti je už ich konanie ale neodpustiteľné, a hlavne neuveriteľné.

„Necítime sa až tak ako v horore, skôr ako v existenciálnom scifi, dávajúcom do kontrastu skutočné pocity a trápenia s polohou objektu výskumu s neistým osudom.“

Myšlienka človeka ako výtvoru, ako veci vydanej napospas svojim stvoriteľom prináša úvodné dusno a temnotu. Necítime sa až tak ako v horore, skôr ako v existenciálnom scifi, dávajúcom do kontrastu skutočné pocity a trápenia s polohou objektu výskumu s neistým osudom. Ten nevnímame len v Morgan, ale vo všetkých jej opatrovateľoch, žijúcich v skutočnom strachu o jej osud. Samotná Lee, ako predstaviteľka chladného obchodného pohľadu, si tiež zachováva svoju ľudskosť. Ten pred nás nestavia jednoduchý a predvídateľný kontrast, len o to zložitejšie očakávania.

Zlom v deji nepríde jednoducho, zmena v správaní totiž nenastane v zmysle, že niekto sa prestane pretvarovať. Postavy sa jednoducho ocitnú v inej situácii, a preto sa začnú inak správať. Stále vnímame veľa z ich predošlej polohy, ako tých, ktorých sme dovtedy spoznávali. Film sa ale až príliš spolieha na to, že to isté prijmeme aj u postáv. Totiž, je niečo iné, ak divák niekoho rovno nezatratí, snaží sa ho pochopiť, respektíve ľutovať pohnútky, ktorého vedú k páchaniu zla. Niečo iné ale je, keď sa tak isto správajú priamo ohrozované postavy a nezmyselne si komplikujú boj o život, či ho priam maria.

Hororová pasáž sa sympaticky nevyžíva v gore, hoci násilia v nej je viac než dosť. Ide skôr cestou akcie, tá je výborne prepracovaná aj zahraná. Pripravuje nás na záverečný dejový zvrat, ten do diela výborne zapadá a rozhodne mu prospieva, minimálne veľa vysvetlí. Snaha o záverečnú pointu už je predsa trocha prehnaná, štýl ale filmu nezoberie.

Morgan má niekoľko značných negatív na strane scenára, a nemusí uspokojiť ani fanúšikov očakávajúcich celkom priamočiary horor s množstvom explicitného násilia. Má ale svoju nežne temnú atmosféru a je vynikajúco nakrútená. Na horor hviezdne herecké obsadenie a kvalitná réžia syna Ridleyho Scotta, Lukea, sa prejavili na pomerne príjemnom diváckom zážitku, ktorý by ste nemali zásadne oľutovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy