recenzie.

Necromentia

Andrej Gomora | 30. 9. 2010

0

6/10          

žáner:

psycho

Cesta tam a späť. Alebo len tam?

Nekromancia, teda komunikácia s mŕtvymi a s druhým svetom. Jedna z veľkých vášní klasika hororovej literatúry H. P. Lovecrafta. Sfilmované verzie jeho diel, ako napríklad Re-animátor alebo Zo záhrobia, potom prispeli k tým pár dielam, ktoré túto tematiku priniesli aj na obrazovku. Ďalšou významnou tradíciou, aj keď bez komediálnej zložky Re-animátora, je v tejto oblasti Hellraiser. Tieto snímky budú určite prvé asociácie každého hororového fanúšika, keď príde na temné stvorenia z iných svetov a život po alebo medzi smrťou. Na rozdiel od tak populárnych zombíckych hororov, podobné, silne mystické krváky zostávajú stále v ústraní. K posledným výtvorom tohto druhu patrí film Necromentia.

Aby bolo jasné, od komédie má tak ďaleko, ako len mať môže. Atmosférou pripomína jednoznačne viac Hellraisera a rovnako v nej hrá výraznú úlohu fyzické mučenie. Poskytovaním bolesti za peniaze sa tu hlavný hrdina rovno živí. Navyše je jasne vidno, nakoľko sa posunuli nielen technické možnosti vytvárania krvavých scén, ale aj ich prijateľnosť pre diváka. Ak bol Hellraiser hranicou „ťaživosti" a brutality, po ktorú sa dalo ísť v osemdesiatych rokoch, Necromentia sa pohybuje zhruba tam, kde sa táto hranica nachádza dnes. Nejde tu ani tak o samotné detailné zobrazovanie krvi, na ktoré už sme zvyknutí z mnohých súčasných hororov. Film pôsobí veľmi ťaživo, a to hneď od začiatku. Behom niekoľkých minút spoznávame človeka, ktorý drží doma mŕtvolu svojej priateľky, vidíme vyrezávanie krvavých symbolov priamo do kože a dostávame sa aj do pekla s jeho zvláštnymi bytosťami. A vďaka spočiatku neprehľadnému deju sa na divákovi ľahko drží prvotné naľakanie a znechutenie. Nakoniec, možností na vydýchnutie je málo. Násilie striedajú hrôzostrašné zjavy a neoddýchneme si ani s postavami. Tie všetky prežívajú svoje vlastné utrpenie aj v normálnych životoch a pôsobia značne depresívne. Jedna z hlavných postáv je nemý čašník, ktorého podvádza priateľka, ale natoľko ho ľutuje, že radšej, ako opustiť, by ho zabila. Už spomínaný druhý hlavný hrdina okrem bizarného živobytia trpí závislosťou od drog, ledva dokáže uživiť seba a svojho postihnutého mladšieho brata. Chlapca navyše často navštevuje krvavým drôtom obmotané rozprávkové prasiatko, ktoré mu spieva o krásach a možnostiach samovraždy, o tom, aká zábava je rezať si do zápästia.

Toto prasiatko je jednou z viacerých príšer, s ktorými sa vo filme stretávame. Na jednej strane sa ani nesnažia zakryť svoju „nízkorozpočtovosť", na druhej strane ale treba povedať, že svoju úlohu plnia veľmi dobre. Pri všetkej svojej bizarnosti vyzerajú tajomne a temne a zasadené vhodne do kontextu aj dostatočne hrozivo.

V deji môžeme nájsť podobnosť s Hellraiserom. Tomu sa podarilo vytvoriť zaujímavých zloduchov a mytológiu, vybudovať okolo nich príbeh bol však vždy problém. Necromentia rozpráva svoj príbeh odzadu, navyše ide o postupné prekríženie niekoľkých osudov. Krok za krokom tak divákovi vysvetľuje aj veci, ktoré asi vôbec nečakal, že budú vysvetlené, až kým všetko do seba nezapadne. To, čo by sa dalo pokladať za ústrednú myšlienku, stretávame tak na začiatku, ako aj na konci. Celý dej ju ani nie tak rozvíja, ako skôr zdôrazňuje a opakuje. Okrem tohto účelu už slúži len na predvedenie mytológie a príšer. Preto pri pokuse o lineárne prerozprávanie by pravdepodobne nevyšiel práve zaujímavo. Tu však svoju úlohu plní veľmi podarene a dotvára celkový zážitok presne tak ako treba.

Výsledný pocit z Necromantie zodpovedá asi tomu, o čo sa autori snažili, a teda vôbec nie je príjemný. Nachádzame tu aj máličko neurčitej filozofie, nejakú mystiku a hlavne veľa smrti a násilia. Tento film by určite nemal pozerať ten, kto chce pohodový zážitok, respektíve odreagovanie sa pri troške krvi. Ide o film, ktorý chce byť ťaživý a aj sa mu to darí. Určite má svoje nedostatky v deji aj postavách. Niektoré scény pôsobia samoúčelne, zbytočne sa naťahujú alebo opakujú. Aj tak ide o zaujímavý zážitok, ktorý v divákovi určite pobudne ešte nejaký čas po zhliadnutí.