hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Necromentia

Andrej Gomora | 30. 9. 2010
0
6/10          
žáner:
psycho

Cesta tam a späť. Alebo len tam?


Nekromancia, teda komunikácia s mŕtvymi a s druhým svetom. Jedna z veľkých vášní klasika hororovej literatúry H. P. Lovecrafta. Sfilmované verzie jeho diel, ako napríklad Re-animátor alebo Zo záhrobia, potom prispeli k tým pár dielam, ktoré túto tematiku priniesli aj na obrazovku. Ďalšou významnou tradíciou, aj keď bez komediálnej zložky Re-animátora, je v tejto oblasti Hellraiser. Tieto snímky budú určite prvé asociácie každého hororového fanúšika, keď príde na temné stvorenia z iných svetov a život po alebo medzi smrťou. Na rozdiel od tak populárnych zombíckych hororov, podobné, silne mystické krváky zostávajú stále v ústraní. K posledným výtvorom tohto druhu patrí film Necromentia.

Aby bolo jasné, od komédie má tak ďaleko, ako len mať môže. Atmosférou pripomína jednoznačne viac Hellraisera a rovnako v nej hrá výraznú úlohu fyzické mučenie. Poskytovaním bolesti za peniaze sa tu hlavný hrdina rovno živí. Navyše je jasne vidno, nakoľko sa posunuli nielen technické možnosti vytvárania krvavých scén, ale aj ich prijateľnosť pre diváka. Ak bol Hellraiser hranicou „ťaživosti" a brutality, po ktorú sa dalo ísť v osemdesiatych rokoch, Necromentia sa pohybuje zhruba tam, kde sa táto hranica nachádza dnes. Nejde tu ani tak o samotné detailné zobrazovanie krvi, na ktoré už sme zvyknutí z mnohých súčasných hororov. Film pôsobí veľmi ťaživo, a to hneď od začiatku. Behom niekoľkých minút spoznávame človeka, ktorý drží doma mŕtvolu svojej priateľky, vidíme vyrezávanie krvavých symbolov priamo do kože a dostávame sa aj do pekla s jeho zvláštnymi bytosťami. A vďaka spočiatku neprehľadnému deju sa na divákovi ľahko drží prvotné naľakanie a znechutenie. Nakoniec, možností na vydýchnutie je málo. Násilie striedajú hrôzostrašné zjavy a neoddýchneme si ani s postavami. Tie všetky prežívajú svoje vlastné utrpenie aj v normálnych životoch a pôsobia značne depresívne. Jedna z hlavných postáv je nemý čašník, ktorého podvádza priateľka, ale natoľko ho ľutuje, že radšej, ako opustiť, by ho zabila. Už spomínaný druhý hlavný hrdina okrem bizarného živobytia trpí závislosťou od drog, ledva dokáže uživiť seba a svojho postihnutého mladšieho brata. Chlapca navyše často navštevuje krvavým drôtom obmotané rozprávkové prasiatko, ktoré mu spieva o krásach a možnostiach samovraždy, o tom, aká zábava je rezať si do zápästia.

Toto prasiatko je jednou z viacerých príšer, s ktorými sa vo filme stretávame. Na jednej strane sa ani nesnažia zakryť svoju „nízkorozpočtovosť", na druhej strane ale treba povedať, že svoju úlohu plnia veľmi dobre. Pri všetkej svojej bizarnosti vyzerajú tajomne a temne a zasadené vhodne do kontextu aj dostatočne hrozivo.

V deji môžeme nájsť podobnosť s Hellraiserom. Tomu sa podarilo vytvoriť zaujímavých zloduchov a mytológiu, vybudovať okolo nich príbeh bol však vždy problém. Necromentia rozpráva svoj príbeh odzadu, navyše ide o postupné prekríženie niekoľkých osudov. Krok za krokom tak divákovi vysvetľuje aj veci, ktoré asi vôbec nečakal, že budú vysvetlené, až kým všetko do seba nezapadne. To, čo by sa dalo pokladať za ústrednú myšlienku, stretávame tak na začiatku, ako aj na konci. Celý dej ju ani nie tak rozvíja, ako skôr zdôrazňuje a opakuje. Okrem tohto účelu už slúži len na predvedenie mytológie a príšer. Preto pri pokuse o lineárne prerozprávanie by pravdepodobne nevyšiel práve zaujímavo. Tu však svoju úlohu plní veľmi podarene a dotvára celkový zážitok presne tak ako treba.

Výsledný pocit z Necromantie zodpovedá asi tomu, o čo sa autori snažili, a teda vôbec nie je príjemný. Nachádzame tu aj máličko neurčitej filozofie, nejakú mystiku a hlavne veľa smrti a násilia. Tento film by určite nemal pozerať ten, kto chce pohodový zážitok, respektíve odreagovanie sa pri troške krvi. Ide o film, ktorý chce byť ťaživý a aj sa mu to darí. Určite má svoje nedostatky v deji aj postavách. Niektoré scény pôsobia samoúčelne, zbytočne sa naťahujú alebo opakujú. Aj tak ide o zaujímavý zážitok, ktorý v divákovi určite pobudne ešte nejaký čas po zhliadnutí.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy