hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Here Alone

Nočná mora samoty

Samotná myšlienka preskúmať postapokalyptický svet trochu inak, nielen cez jednoduché súboje so zombíkmi či nakazenými, už nie je vôbec nová. Preto samotná existencia iného prístupu zo svojej podstaty nemôže znamenať, že by film bol originálny. Môže byť iný, nastoliť si vlastné témy, byť o ľuďoch, sústrediť sa na ich spolunažívanie, či naopak samotu. Ako napríklad Here Alone.

8. 6. 2017

recenzie.

Necromentia

Andrej Gomora | 30. 9. 2010
0
6/10          
žáner:
psycho

Cesta tam a späť. Alebo len tam?


Nekromancia, teda komunikácia s mŕtvymi a s druhým svetom. Jedna z veľkých vášní klasika hororovej literatúry H. P. Lovecrafta. Sfilmované verzie jeho diel, ako napríklad Re-animátor alebo Zo záhrobia, potom prispeli k tým pár dielam, ktoré túto tematiku priniesli aj na obrazovku. Ďalšou významnou tradíciou, aj keď bez komediálnej zložky Re-animátora, je v tejto oblasti Hellraiser. Tieto snímky budú určite prvé asociácie každého hororového fanúšika, keď príde na temné stvorenia z iných svetov a život po alebo medzi smrťou. Na rozdiel od tak populárnych zombíckych hororov, podobné, silne mystické krváky zostávajú stále v ústraní. K posledným výtvorom tohto druhu patrí film Necromentia.

Aby bolo jasné, od komédie má tak ďaleko, ako len mať môže. Atmosférou pripomína jednoznačne viac Hellraisera a rovnako v nej hrá výraznú úlohu fyzické mučenie. Poskytovaním bolesti za peniaze sa tu hlavný hrdina rovno živí. Navyše je jasne vidno, nakoľko sa posunuli nielen technické možnosti vytvárania krvavých scén, ale aj ich prijateľnosť pre diváka. Ak bol Hellraiser hranicou „ťaživosti" a brutality, po ktorú sa dalo ísť v osemdesiatych rokoch, Necromentia sa pohybuje zhruba tam, kde sa táto hranica nachádza dnes. Nejde tu ani tak o samotné detailné zobrazovanie krvi, na ktoré už sme zvyknutí z mnohých súčasných hororov. Film pôsobí veľmi ťaživo, a to hneď od začiatku. Behom niekoľkých minút spoznávame človeka, ktorý drží doma mŕtvolu svojej priateľky, vidíme vyrezávanie krvavých symbolov priamo do kože a dostávame sa aj do pekla s jeho zvláštnymi bytosťami. A vďaka spočiatku neprehľadnému deju sa na divákovi ľahko drží prvotné naľakanie a znechutenie. Nakoniec, možností na vydýchnutie je málo. Násilie striedajú hrôzostrašné zjavy a neoddýchneme si ani s postavami. Tie všetky prežívajú svoje vlastné utrpenie aj v normálnych životoch a pôsobia značne depresívne. Jedna z hlavných postáv je nemý čašník, ktorého podvádza priateľka, ale natoľko ho ľutuje, že radšej, ako opustiť, by ho zabila. Už spomínaný druhý hlavný hrdina okrem bizarného živobytia trpí závislosťou od drog, ledva dokáže uživiť seba a svojho postihnutého mladšieho brata. Chlapca navyše často navštevuje krvavým drôtom obmotané rozprávkové prasiatko, ktoré mu spieva o krásach a možnostiach samovraždy, o tom, aká zábava je rezať si do zápästia.

Toto prasiatko je jednou z viacerých príšer, s ktorými sa vo filme stretávame. Na jednej strane sa ani nesnažia zakryť svoju „nízkorozpočtovosť", na druhej strane ale treba povedať, že svoju úlohu plnia veľmi dobre. Pri všetkej svojej bizarnosti vyzerajú tajomne a temne a zasadené vhodne do kontextu aj dostatočne hrozivo.

V deji môžeme nájsť podobnosť s Hellraiserom. Tomu sa podarilo vytvoriť zaujímavých zloduchov a mytológiu, vybudovať okolo nich príbeh bol však vždy problém. Necromentia rozpráva svoj príbeh odzadu, navyše ide o postupné prekríženie niekoľkých osudov. Krok za krokom tak divákovi vysvetľuje aj veci, ktoré asi vôbec nečakal, že budú vysvetlené, až kým všetko do seba nezapadne. To, čo by sa dalo pokladať za ústrednú myšlienku, stretávame tak na začiatku, ako aj na konci. Celý dej ju ani nie tak rozvíja, ako skôr zdôrazňuje a opakuje. Okrem tohto účelu už slúži len na predvedenie mytológie a príšer. Preto pri pokuse o lineárne prerozprávanie by pravdepodobne nevyšiel práve zaujímavo. Tu však svoju úlohu plní veľmi podarene a dotvára celkový zážitok presne tak ako treba.

Výsledný pocit z Necromantie zodpovedá asi tomu, o čo sa autori snažili, a teda vôbec nie je príjemný. Nachádzame tu aj máličko neurčitej filozofie, nejakú mystiku a hlavne veľa smrti a násilia. Tento film by určite nemal pozerať ten, kto chce pohodový zážitok, respektíve odreagovanie sa pri troške krvi. Ide o film, ktorý chce byť ťaživý a aj sa mu to darí. Určite má svoje nedostatky v deji aj postavách. Niektoré scény pôsobia samoúčelne, zbytočne sa naťahujú alebo opakujú. Aj tak ide o zaujímavý zážitok, ktorý v divákovi určite pobudne ešte nejaký čas po zhliadnutí.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy