hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

Dark House

Karikatúra pocty Kingovi
Alois Hitler, otec známejšieho Adolfa, sa narodil so slovom „neznámy" v kolónke otec na rodnom liste. O jeho pôvode sa preto šírili rôzne teórie, napríklad že matka v čase narodenia slúžila v židovskom dome a do druhého stavu ju mohol dostať židovský mladík. Aj keď o existencii tejto rodiny a ani židov v okolí Grazu v tom čase nie sú žiadne dôkazy, najpravdepodobnejšia teória o Adolfovom pôvode sa tiež nedá pokladať za žiadnu výhru. Jeho matka bola dcérou buď jeho dedka, Aloisovho otca, teda jeho neter. Alebo dcérou jeho brata, teda druhostupňová neter. Možno jeden z dôvodov, prečo bol Adolf Hitler čistotou krvi v žilách natoľko posadnutý po zvyšok svojho života. O dôležitosti vlastného pôvodu veľa zistí aj Nick, hlavná postava filmu Dark House.
2. 2. 2015

Burnt Offerings

Letné Osvietenie

„O tento dom sa nemusíte starať, postará sa o seba sám." Ak by ste si prenajímali letné sídlo a majitelia by vás ohľadne jeho nadmernej veľkosti upokojovali touto vetou, nepochybne by sa vám skutočne uľavilo. Môžu to myslieť rôzne. Napríklad že im nebude prekážať, ak za celé leto neutriete prach, necháte záhradu zarásť, a všetko im vrátite v príšernom stave. Oni svojim nájomníkom veria. Dokonca im nechajú v opatere aj babičku na vrchnom poschodí. Treba ju len pravidelne kŕmiť, nechať jej potravu na tácke pred dverami. Inak o nej ani nebudú vedieť. Majú ju brať ako súčasť domu, ako inak než čudne sa môže začať mysteriózny horor Burnt Offerings.

23. 1. 2017

recenzie.

Necromentia

Andrej Gomora | 30. 9. 2010
0
6/10          
žáner:
psycho

Cesta tam a späť. Alebo len tam?


Nekromancia, teda komunikácia s mŕtvymi a s druhým svetom. Jedna z veľkých vášní klasika hororovej literatúry H. P. Lovecrafta. Sfilmované verzie jeho diel, ako napríklad Re-animátor alebo Zo záhrobia, potom prispeli k tým pár dielam, ktoré túto tematiku priniesli aj na obrazovku. Ďalšou významnou tradíciou, aj keď bez komediálnej zložky Re-animátora, je v tejto oblasti Hellraiser. Tieto snímky budú určite prvé asociácie každého hororového fanúšika, keď príde na temné stvorenia z iných svetov a život po alebo medzi smrťou. Na rozdiel od tak populárnych zombíckych hororov, podobné, silne mystické krváky zostávajú stále v ústraní. K posledným výtvorom tohto druhu patrí film Necromentia.

Aby bolo jasné, od komédie má tak ďaleko, ako len mať môže. Atmosférou pripomína jednoznačne viac Hellraisera a rovnako v nej hrá výraznú úlohu fyzické mučenie. Poskytovaním bolesti za peniaze sa tu hlavný hrdina rovno živí. Navyše je jasne vidno, nakoľko sa posunuli nielen technické možnosti vytvárania krvavých scén, ale aj ich prijateľnosť pre diváka. Ak bol Hellraiser hranicou „ťaživosti" a brutality, po ktorú sa dalo ísť v osemdesiatych rokoch, Necromentia sa pohybuje zhruba tam, kde sa táto hranica nachádza dnes. Nejde tu ani tak o samotné detailné zobrazovanie krvi, na ktoré už sme zvyknutí z mnohých súčasných hororov. Film pôsobí veľmi ťaživo, a to hneď od začiatku. Behom niekoľkých minút spoznávame človeka, ktorý drží doma mŕtvolu svojej priateľky, vidíme vyrezávanie krvavých symbolov priamo do kože a dostávame sa aj do pekla s jeho zvláštnymi bytosťami. A vďaka spočiatku neprehľadnému deju sa na divákovi ľahko drží prvotné naľakanie a znechutenie. Nakoniec, možností na vydýchnutie je málo. Násilie striedajú hrôzostrašné zjavy a neoddýchneme si ani s postavami. Tie všetky prežívajú svoje vlastné utrpenie aj v normálnych životoch a pôsobia značne depresívne. Jedna z hlavných postáv je nemý čašník, ktorého podvádza priateľka, ale natoľko ho ľutuje, že radšej, ako opustiť, by ho zabila. Už spomínaný druhý hlavný hrdina okrem bizarného živobytia trpí závislosťou od drog, ledva dokáže uživiť seba a svojho postihnutého mladšieho brata. Chlapca navyše často navštevuje krvavým drôtom obmotané rozprávkové prasiatko, ktoré mu spieva o krásach a možnostiach samovraždy, o tom, aká zábava je rezať si do zápästia.

Toto prasiatko je jednou z viacerých príšer, s ktorými sa vo filme stretávame. Na jednej strane sa ani nesnažia zakryť svoju „nízkorozpočtovosť", na druhej strane ale treba povedať, že svoju úlohu plnia veľmi dobre. Pri všetkej svojej bizarnosti vyzerajú tajomne a temne a zasadené vhodne do kontextu aj dostatočne hrozivo.

V deji môžeme nájsť podobnosť s Hellraiserom. Tomu sa podarilo vytvoriť zaujímavých zloduchov a mytológiu, vybudovať okolo nich príbeh bol však vždy problém. Necromentia rozpráva svoj príbeh odzadu, navyše ide o postupné prekríženie niekoľkých osudov. Krok za krokom tak divákovi vysvetľuje aj veci, ktoré asi vôbec nečakal, že budú vysvetlené, až kým všetko do seba nezapadne. To, čo by sa dalo pokladať za ústrednú myšlienku, stretávame tak na začiatku, ako aj na konci. Celý dej ju ani nie tak rozvíja, ako skôr zdôrazňuje a opakuje. Okrem tohto účelu už slúži len na predvedenie mytológie a príšer. Preto pri pokuse o lineárne prerozprávanie by pravdepodobne nevyšiel práve zaujímavo. Tu však svoju úlohu plní veľmi podarene a dotvára celkový zážitok presne tak ako treba.

Výsledný pocit z Necromantie zodpovedá asi tomu, o čo sa autori snažili, a teda vôbec nie je príjemný. Nachádzame tu aj máličko neurčitej filozofie, nejakú mystiku a hlavne veľa smrti a násilia. Tento film by určite nemal pozerať ten, kto chce pohodový zážitok, respektíve odreagovanie sa pri troške krvi. Ide o film, ktorý chce byť ťaživý a aj sa mu to darí. Určite má svoje nedostatky v deji aj postavách. Niektoré scény pôsobia samoúčelne, zbytočne sa naťahujú alebo opakujú. Aj tak ide o zaujímavý zážitok, ktorý v divákovi určite pobudne ešte nejaký čas po zhliadnutí.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy