hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Necromentia

Andrej Gomora | 30. 9. 2010
0
6/10          
žáner:
psycho

Cesta tam a späť. Alebo len tam?


Nekromancia, teda komunikácia s mŕtvymi a s druhým svetom. Jedna z veľkých vášní klasika hororovej literatúry H. P. Lovecrafta. Sfilmované verzie jeho diel, ako napríklad Re-animátor alebo Zo záhrobia, potom prispeli k tým pár dielam, ktoré túto tematiku priniesli aj na obrazovku. Ďalšou významnou tradíciou, aj keď bez komediálnej zložky Re-animátora, je v tejto oblasti Hellraiser. Tieto snímky budú určite prvé asociácie každého hororového fanúšika, keď príde na temné stvorenia z iných svetov a život po alebo medzi smrťou. Na rozdiel od tak populárnych zombíckych hororov, podobné, silne mystické krváky zostávajú stále v ústraní. K posledným výtvorom tohto druhu patrí film Necromentia.

Aby bolo jasné, od komédie má tak ďaleko, ako len mať môže. Atmosférou pripomína jednoznačne viac Hellraisera a rovnako v nej hrá výraznú úlohu fyzické mučenie. Poskytovaním bolesti za peniaze sa tu hlavný hrdina rovno živí. Navyše je jasne vidno, nakoľko sa posunuli nielen technické možnosti vytvárania krvavých scén, ale aj ich prijateľnosť pre diváka. Ak bol Hellraiser hranicou „ťaživosti" a brutality, po ktorú sa dalo ísť v osemdesiatych rokoch, Necromentia sa pohybuje zhruba tam, kde sa táto hranica nachádza dnes. Nejde tu ani tak o samotné detailné zobrazovanie krvi, na ktoré už sme zvyknutí z mnohých súčasných hororov. Film pôsobí veľmi ťaživo, a to hneď od začiatku. Behom niekoľkých minút spoznávame človeka, ktorý drží doma mŕtvolu svojej priateľky, vidíme vyrezávanie krvavých symbolov priamo do kože a dostávame sa aj do pekla s jeho zvláštnymi bytosťami. A vďaka spočiatku neprehľadnému deju sa na divákovi ľahko drží prvotné naľakanie a znechutenie. Nakoniec, možností na vydýchnutie je málo. Násilie striedajú hrôzostrašné zjavy a neoddýchneme si ani s postavami. Tie všetky prežívajú svoje vlastné utrpenie aj v normálnych životoch a pôsobia značne depresívne. Jedna z hlavných postáv je nemý čašník, ktorého podvádza priateľka, ale natoľko ho ľutuje, že radšej, ako opustiť, by ho zabila. Už spomínaný druhý hlavný hrdina okrem bizarného živobytia trpí závislosťou od drog, ledva dokáže uživiť seba a svojho postihnutého mladšieho brata. Chlapca navyše často navštevuje krvavým drôtom obmotané rozprávkové prasiatko, ktoré mu spieva o krásach a možnostiach samovraždy, o tom, aká zábava je rezať si do zápästia.

Toto prasiatko je jednou z viacerých príšer, s ktorými sa vo filme stretávame. Na jednej strane sa ani nesnažia zakryť svoju „nízkorozpočtovosť", na druhej strane ale treba povedať, že svoju úlohu plnia veľmi dobre. Pri všetkej svojej bizarnosti vyzerajú tajomne a temne a zasadené vhodne do kontextu aj dostatočne hrozivo.

V deji môžeme nájsť podobnosť s Hellraiserom. Tomu sa podarilo vytvoriť zaujímavých zloduchov a mytológiu, vybudovať okolo nich príbeh bol však vždy problém. Necromentia rozpráva svoj príbeh odzadu, navyše ide o postupné prekríženie niekoľkých osudov. Krok za krokom tak divákovi vysvetľuje aj veci, ktoré asi vôbec nečakal, že budú vysvetlené, až kým všetko do seba nezapadne. To, čo by sa dalo pokladať za ústrednú myšlienku, stretávame tak na začiatku, ako aj na konci. Celý dej ju ani nie tak rozvíja, ako skôr zdôrazňuje a opakuje. Okrem tohto účelu už slúži len na predvedenie mytológie a príšer. Preto pri pokuse o lineárne prerozprávanie by pravdepodobne nevyšiel práve zaujímavo. Tu však svoju úlohu plní veľmi podarene a dotvára celkový zážitok presne tak ako treba.

Výsledný pocit z Necromantie zodpovedá asi tomu, o čo sa autori snažili, a teda vôbec nie je príjemný. Nachádzame tu aj máličko neurčitej filozofie, nejakú mystiku a hlavne veľa smrti a násilia. Tento film by určite nemal pozerať ten, kto chce pohodový zážitok, respektíve odreagovanie sa pri troške krvi. Ide o film, ktorý chce byť ťaživý a aj sa mu to darí. Určite má svoje nedostatky v deji aj postavách. Niektoré scény pôsobia samoúčelne, zbytočne sa naťahujú alebo opakujú. Aj tak ide o zaujímavý zážitok, ktorý v divákovi určite pobudne ešte nejaký čas po zhliadnutí.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy