hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Očista: Volebný rok

Andrej Gomora | 15. 7. 2016
0
5/10          
žáner:
action, survival

Priveľa politiky zabije každú myšlienku


Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

„Zrušenie sviatku sadistov je hlavnou témou jej kampane a hoci v prieskumoch zatiaľ zaostáva, pre establishment sa javí ako vážna hrozba.“

 

Senátorke Roanovej pred mnohými rokmi vyvraždili počas Očisty celú rodinu pred jej vlastnými očami. Zrušenie sviatku sadistov je hlavnou témou jej kampane a hoci v prieskumoch zatiaľ zaostáva, pre establishment sa javí ako vážna hrozba. Obviňuje vládu, že Očistu zneužíva. Tá sa rozhodne zrušiť ochranu pre vyšších úradníkov, nech nie je chránený nikto, a všetci sú si v očistnú noc rovní. Senátorka samozrejme tuší, že jej niekto môže ísť po krku, odmieta sa ale ukrývať. Kampaň stavia na tom, že je jednou z bežných ľudí, ktorých sa Očista a jej hrôzy priamo dotýka. Komandu bielych supremacistov sa jej podarí utiecť len s jediným verným ochrankárom. Musia si prejsť všetkými hrôzami ulice, kde ich našťastie sprevádza černošský majiteľ obchodu a jeho mexický pomocník. Tých si pre zmenu vzala na mušku jedna dievčina. Nechceli ju nechať ukradnúť čokoládovú tyčinku.

 

„Máme tu jasne definovaných dobrých a zlých a ich vzájomný boj, pričom šialenci v uliciach sú skôr len pozadím.“

 

Prvýkrát išlo v zásade o minimalistický horor, v rámci svojich obmedzených možností ťažiaci z jedného nápadu. Druhýkrát sa nápad skrátka žmýkal. Tretíkrát bolo treba niečo nové. Myšlienka Očisty sa samozrejme žmýka ďalej, už ale vôbec nejde o jednoduchú anarchiu, vražedný chaos. Máme tu jasne definovaných dobrých a zlých a ich vzájomný boj, pričom šialenci v uliciach sú skôr len pozadím. To neznamená, že by do deja vôbec nevstupovali, a aj z hororového hľadiska sú miestami možno zaujímavejší ako hlavná dejová línia.

 

„Zobrazenie miestami nie je zlé, mnoho scén má nápad aj štýl, atmosféra je ťaživá. Pripomína ale skôr postapokalyptický film.“

 

Politika potrebuje argumenty, rozpravy, pitvanie myšlienky. Spolu so snahou pritvrdiť čo do zobrazovania očistnej brutality nám snaha o logiku dáva obraz dokonalej nezmyselnosti a predovšetkým nereálnosti sviatočnej noci. Zobrazenie miestami nie je zlé, mnoho scén má nápad aj štýl, atmosféra je ťaživá. Pripomína ale skôr postapokalyptický film. Očista mala mať myšlienku, ktorú mnoho ľudí schvaľovalo, len sa akosi zvrhla. Tak nám ju prezentoval prvý diel. Tu už ide o čisté vyčíňanie psychopatov, vraždiacich nie z idealizmu alebo hnevu, ale jedine pre zábavu. Podobne ako turisti, ktorí prišli len pre tento sviatok zo zahraničia. Skutočne máme veriť, že niečo podobné by bolo spoločensky priechodné, a dialo sa so súhlasom väčšiny spoločnosti? Už druhá otázka je, či by ľudia skutočne na jednu noc natoľko zmenili svoje správanie. Túto snahu o psychoanalýzu nech si ale každý divák vykoná sám.

 

„Okrem veľa nelogických a silene spektakulárnych scén si vyslúžime aj niekoľko vtipných hlášok a absurdne teatrálnych gest.“

 

Zasadenie je síce hororové, samotný dej ale oveľa viac pripomína akčný film či thriller. To druhé predovšetkým politický podtónom, množstvom konšpirácií a dejových zvratov. To prvé si so sebou nesie obrovské množstvo tradičných neduhov hodných zábavy pre mladšie publikum. Okrem veľa nelogických a silene spektakulárnych scén si vyslúžime aj niekoľko vtipných hlášok a absurdne teatrálnych gest. Celý priebeh je navyše značne predvídateľný, vieme ako sa film musí skončiť, a ktoré postavy nesmú prežiť. Čo by pri horore nemusel byť problém, ale predsa, toho trápneho pocitu z pozliepaného scenára mohli diváka tvorcovia ušetriť.

Samotná myšlienka Očistnej noci sa ani v Očiste: Volebnej noci nejaví úplne vyčerpaná a opozeraná. Hororový divák by nemusel mať problém opäť prijať výjavy do nej zasadené, horšie je to ale tradične s dejom. Nezmyselne sa komplikuje a vnáša do filmu priveľa prvkov, ktoré sa do neho nehodia a o ktoré hlavne divák nemusí mať záujem. Šarm myšlienky sa stráca s jej rozoberaním, hororovosť trpí v prešpekulovanom deji s minimom napätia. Ak bol prvý diel príliš jednoduchý, ako zhruba rovnaký problém sa teraz ukazuje jednoduchosti nedostatok.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok