hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Očista: Volebný rok

Andrej Gomora | 15. 7. 2016
0
5/10          
žáner:
action, survival

Priveľa politiky zabije každú myšlienku


Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

„Zrušenie sviatku sadistov je hlavnou témou jej kampane a hoci v prieskumoch zatiaľ zaostáva, pre establishment sa javí ako vážna hrozba.“

 

Senátorke Roanovej pred mnohými rokmi vyvraždili počas Očisty celú rodinu pred jej vlastnými očami. Zrušenie sviatku sadistov je hlavnou témou jej kampane a hoci v prieskumoch zatiaľ zaostáva, pre establishment sa javí ako vážna hrozba. Obviňuje vládu, že Očistu zneužíva. Tá sa rozhodne zrušiť ochranu pre vyšších úradníkov, nech nie je chránený nikto, a všetci sú si v očistnú noc rovní. Senátorka samozrejme tuší, že jej niekto môže ísť po krku, odmieta sa ale ukrývať. Kampaň stavia na tom, že je jednou z bežných ľudí, ktorých sa Očista a jej hrôzy priamo dotýka. Komandu bielych supremacistov sa jej podarí utiecť len s jediným verným ochrankárom. Musia si prejsť všetkými hrôzami ulice, kde ich našťastie sprevádza černošský majiteľ obchodu a jeho mexický pomocník. Tých si pre zmenu vzala na mušku jedna dievčina. Nechceli ju nechať ukradnúť čokoládovú tyčinku.

 

„Máme tu jasne definovaných dobrých a zlých a ich vzájomný boj, pričom šialenci v uliciach sú skôr len pozadím.“

 

Prvýkrát išlo v zásade o minimalistický horor, v rámci svojich obmedzených možností ťažiaci z jedného nápadu. Druhýkrát sa nápad skrátka žmýkal. Tretíkrát bolo treba niečo nové. Myšlienka Očisty sa samozrejme žmýka ďalej, už ale vôbec nejde o jednoduchú anarchiu, vražedný chaos. Máme tu jasne definovaných dobrých a zlých a ich vzájomný boj, pričom šialenci v uliciach sú skôr len pozadím. To neznamená, že by do deja vôbec nevstupovali, a aj z hororového hľadiska sú miestami možno zaujímavejší ako hlavná dejová línia.

 

„Zobrazenie miestami nie je zlé, mnoho scén má nápad aj štýl, atmosféra je ťaživá. Pripomína ale skôr postapokalyptický film.“

 

Politika potrebuje argumenty, rozpravy, pitvanie myšlienky. Spolu so snahou pritvrdiť čo do zobrazovania očistnej brutality nám snaha o logiku dáva obraz dokonalej nezmyselnosti a predovšetkým nereálnosti sviatočnej noci. Zobrazenie miestami nie je zlé, mnoho scén má nápad aj štýl, atmosféra je ťaživá. Pripomína ale skôr postapokalyptický film. Očista mala mať myšlienku, ktorú mnoho ľudí schvaľovalo, len sa akosi zvrhla. Tak nám ju prezentoval prvý diel. Tu už ide o čisté vyčíňanie psychopatov, vraždiacich nie z idealizmu alebo hnevu, ale jedine pre zábavu. Podobne ako turisti, ktorí prišli len pre tento sviatok zo zahraničia. Skutočne máme veriť, že niečo podobné by bolo spoločensky priechodné, a dialo sa so súhlasom väčšiny spoločnosti? Už druhá otázka je, či by ľudia skutočne na jednu noc natoľko zmenili svoje správanie. Túto snahu o psychoanalýzu nech si ale každý divák vykoná sám.

 

„Okrem veľa nelogických a silene spektakulárnych scén si vyslúžime aj niekoľko vtipných hlášok a absurdne teatrálnych gest.“

 

Zasadenie je síce hororové, samotný dej ale oveľa viac pripomína akčný film či thriller. To druhé predovšetkým politický podtónom, množstvom konšpirácií a dejových zvratov. To prvé si so sebou nesie obrovské množstvo tradičných neduhov hodných zábavy pre mladšie publikum. Okrem veľa nelogických a silene spektakulárnych scén si vyslúžime aj niekoľko vtipných hlášok a absurdne teatrálnych gest. Celý priebeh je navyše značne predvídateľný, vieme ako sa film musí skončiť, a ktoré postavy nesmú prežiť. Čo by pri horore nemusel byť problém, ale predsa, toho trápneho pocitu z pozliepaného scenára mohli diváka tvorcovia ušetriť.

Samotná myšlienka Očistnej noci sa ani v Očiste: Volebnej noci nejaví úplne vyčerpaná a opozeraná. Hororový divák by nemusel mať problém opäť prijať výjavy do nej zasadené, horšie je to ale tradične s dejom. Nezmyselne sa komplikuje a vnáša do filmu priveľa prvkov, ktoré sa do neho nehodia a o ktoré hlavne divák nemusí mať záujem. Šarm myšlienky sa stráca s jej rozoberaním, hororovosť trpí v prešpekulovanom deji s minimom napätia. Ak bol prvý diel príliš jednoduchý, ako zhruba rovnaký problém sa teraz ukazuje jednoduchosti nedostatok.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok