hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Očista: Volebný rok

Andrej Gomora | 15. 7. 2016
0
5/10          
žáner:
action, survival

Priveľa politiky zabije každú myšlienku


Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

„Zrušenie sviatku sadistov je hlavnou témou jej kampane a hoci v prieskumoch zatiaľ zaostáva, pre establishment sa javí ako vážna hrozba.“

 

Senátorke Roanovej pred mnohými rokmi vyvraždili počas Očisty celú rodinu pred jej vlastnými očami. Zrušenie sviatku sadistov je hlavnou témou jej kampane a hoci v prieskumoch zatiaľ zaostáva, pre establishment sa javí ako vážna hrozba. Obviňuje vládu, že Očistu zneužíva. Tá sa rozhodne zrušiť ochranu pre vyšších úradníkov, nech nie je chránený nikto, a všetci sú si v očistnú noc rovní. Senátorka samozrejme tuší, že jej niekto môže ísť po krku, odmieta sa ale ukrývať. Kampaň stavia na tom, že je jednou z bežných ľudí, ktorých sa Očista a jej hrôzy priamo dotýka. Komandu bielych supremacistov sa jej podarí utiecť len s jediným verným ochrankárom. Musia si prejsť všetkými hrôzami ulice, kde ich našťastie sprevádza černošský majiteľ obchodu a jeho mexický pomocník. Tých si pre zmenu vzala na mušku jedna dievčina. Nechceli ju nechať ukradnúť čokoládovú tyčinku.

 

„Máme tu jasne definovaných dobrých a zlých a ich vzájomný boj, pričom šialenci v uliciach sú skôr len pozadím.“

 

Prvýkrát išlo v zásade o minimalistický horor, v rámci svojich obmedzených možností ťažiaci z jedného nápadu. Druhýkrát sa nápad skrátka žmýkal. Tretíkrát bolo treba niečo nové. Myšlienka Očisty sa samozrejme žmýka ďalej, už ale vôbec nejde o jednoduchú anarchiu, vražedný chaos. Máme tu jasne definovaných dobrých a zlých a ich vzájomný boj, pričom šialenci v uliciach sú skôr len pozadím. To neznamená, že by do deja vôbec nevstupovali, a aj z hororového hľadiska sú miestami možno zaujímavejší ako hlavná dejová línia.

 

„Zobrazenie miestami nie je zlé, mnoho scén má nápad aj štýl, atmosféra je ťaživá. Pripomína ale skôr postapokalyptický film.“

 

Politika potrebuje argumenty, rozpravy, pitvanie myšlienky. Spolu so snahou pritvrdiť čo do zobrazovania očistnej brutality nám snaha o logiku dáva obraz dokonalej nezmyselnosti a predovšetkým nereálnosti sviatočnej noci. Zobrazenie miestami nie je zlé, mnoho scén má nápad aj štýl, atmosféra je ťaživá. Pripomína ale skôr postapokalyptický film. Očista mala mať myšlienku, ktorú mnoho ľudí schvaľovalo, len sa akosi zvrhla. Tak nám ju prezentoval prvý diel. Tu už ide o čisté vyčíňanie psychopatov, vraždiacich nie z idealizmu alebo hnevu, ale jedine pre zábavu. Podobne ako turisti, ktorí prišli len pre tento sviatok zo zahraničia. Skutočne máme veriť, že niečo podobné by bolo spoločensky priechodné, a dialo sa so súhlasom väčšiny spoločnosti? Už druhá otázka je, či by ľudia skutočne na jednu noc natoľko zmenili svoje správanie. Túto snahu o psychoanalýzu nech si ale každý divák vykoná sám.

 

„Okrem veľa nelogických a silene spektakulárnych scén si vyslúžime aj niekoľko vtipných hlášok a absurdne teatrálnych gest.“

 

Zasadenie je síce hororové, samotný dej ale oveľa viac pripomína akčný film či thriller. To druhé predovšetkým politický podtónom, množstvom konšpirácií a dejových zvratov. To prvé si so sebou nesie obrovské množstvo tradičných neduhov hodných zábavy pre mladšie publikum. Okrem veľa nelogických a silene spektakulárnych scén si vyslúžime aj niekoľko vtipných hlášok a absurdne teatrálnych gest. Celý priebeh je navyše značne predvídateľný, vieme ako sa film musí skončiť, a ktoré postavy nesmú prežiť. Čo by pri horore nemusel byť problém, ale predsa, toho trápneho pocitu z pozliepaného scenára mohli diváka tvorcovia ušetriť.

Samotná myšlienka Očistnej noci sa ani v Očiste: Volebnej noci nejaví úplne vyčerpaná a opozeraná. Hororový divák by nemusel mať problém opäť prijať výjavy do nej zasadené, horšie je to ale tradične s dejom. Nezmyselne sa komplikuje a vnáša do filmu priveľa prvkov, ktoré sa do neho nehodia a o ktoré hlavne divák nemusí mať záujem. Šarm myšlienky sa stráca s jej rozoberaním, hororovosť trpí v prešpekulovanom deji s minimom napätia. Ak bol prvý diel príliš jednoduchý, ako zhruba rovnaký problém sa teraz ukazuje jednoduchosti nedostatok.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok