hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Old 37

Andrej Gomora | 1. 7. 2016
0
4/10          
žáner:
crazy family, exploitation, hixploitation/backwoods, slasher

Nebojte sa, som zdravotník, nenechám vás trpieť


Sú to mýtické stvorenia. My, ľudia z mesta, mávame často rôzne predstavy o obyvateľoch vidieka. Či nedajbože úplne odľahlých miest. Ako tam žijú, čím sa živia, čo robia pre zábavu a po večeroch. Tie predstavy sú často tak málo konkrétne, že by sme si o nich dokázali nechať nahovoriť takmer čokoľvek. A filmová tvorba to využíva. Príde niekomu ešte vôbec čudné, ak sa chlapci navzájom mučia, trhajú si zuby a na otcovi vykonajú lobotómiu? Verme, že áno, a tých v Old 37 aj najväčší mestskí snobi budú brať ako výnimku.
 

„Vždy, keď sa na ceste pri ich vrakovisku odohrá nehoda, sú tam skôr ako polícia a záchranári."

Hlavná zábavka ich rodiny je ale iná. Odpočúvajú volania na tiesňovú linku. Vždy, keď sa na ceste pri ich vrakovisku odohrá nehoda, sú tam skôr ako polícia a záchranári. Postarajú sa o obete, len trochu inak, ako by si tie želali. Tak to robieval už pred tridsiatimi rokmi ich otec a oni v tradícii pokračujú. Nechali si aj jeho obľúbenú frázu, tou vždy obete uisťoval, že sa niet čoho báť. Je totiž zdravotník. Teraz ale dostanú aj iný popud vraždiť, ako jednoducho sa núkajúcich, bezbranných ranených. Mládež z neďalekého mestečka sa na ich ceste rada preteká, vymýšľa nebezpečné hlúposti. A mládež tiež musí mať svoje problémy a rozpory. Ani navzájom sa nemajú radi. Pretože, čo si budeme hovoriť, je to banda nesympatických a povrchných kráv a idiotov. Hroznú smrť si zaslúžia, samozrejme až na svetlé a stereotypne vykreslené výnimky.

„Všetky postavy sú neuveriteľné a odľudštené, diváka dráždia hlúpo sileným vystupovaním."

Brutálny úvod vyvoláva v divákovi dojem, že ak má rád násilie, tu sa bude na čo pozerať. Ďalšia psychopatická rodinka, masakrujúca náhodných okoloidúcich. Už sme takých síce videli veľa, určite ale ešte ide o jedno z tých znesiteľnejších a pozerateľnejších klišé. Škoda, že hneď potom sa film začne neskutočne zamotávať. Venuje sa obyvateľom mestečka, a predovšetkým mládeži. Každú postavu sa snaží nejako definovať, pripisujúc jej jednu povahovú vlastnosť, aby bola každá pre diváka dokonale zrozumiteľná a ten nemal problém zaradiť si jej úlohu vo filme. Všetky postavy sú tým pádom neuveriteľné a odľudštené, diváka dráždia hlúpo sileným vystupovaním.

„Nejdeme totiž ani cestou opakovania jedného vražedného scenára, zároveň sa ale dlho nevytvára ani vzťah medzi obeťou a zabijakmi."

Dej nie je ani náhodou jednoduchý, čo ale neznamená, že by bol prepracovaný. Chýba ma priamočiarosť, ktorú by mu aj v značne primitívnej podobe divák prepáčil radšej, ako sa strácať v nezmysloch, ktoré mu predkladajú. Musí tu byť náznak tínedžerskej telenovely, rodinná dráma, komplikovaný ľúbostný príbeh. A samozrejme tajomná minulosť šialenej rodiny. Tá je aspoň bizarná, zmysel ale nedáva, dokonca ani v rámci svojho žánra. Niektoré veci je predsa lepšie nevysvetľovať, zbytočne sa v nich nehrabať. Skôr ide o snahu vyplniť čas. Nejdeme totiž ani cestou opakovania jedného vražedného scenára, zároveň sa ale dlho nevytvára ani vzťah medzi obeťou a zabijakmi. Skrátka vo filme fungujú dlho oddelení od seba. Máme ich spoznávať, čo nie je pre publikum vôbec príjemná úloha.

„Sú krutí a čudní, pritom ale nič skutočne divácky zaujímavé nevykonajú. Ich vraždy nie sú nápadité a gore dostávame skôr len v náznakoch."

Pôsobenie na diváka sa snaží oveľa viac stavať na exploitatione a krutosti, ako na nejakej akcii a spáde na spôsob slashera. Keď už na činy príde, psychopati nepochybne majú určitú charizmu. Ako to už pri šialených strojoch na zabíjanie niekde zo samoty býva. Sú krutí a čudní, pritom ale nič skutočne divácky zaujímavé nevykonajú. Ich vraždy nie sú nápadité a gore dostávame skôr len v náznakoch. Určitú mieru psychopatickej ťaživosti si atmosféra samozrejme udrží. Máme ale pocit, že sa tu skrátka žmýka už veľakrát použitý nápad, spôsobom nie celkom nefunkčným, no v ničom nie nápaditým či zaujímavým. Ak by aj táto zložka filmu bola v poriadku alebo znesiteľná, tá druhá, opisujúca obete, sa trávi o poznanie ťažšie.

Ak milujete šialených zabijakov okoloidúcich na opustenej ceste, film má potenciál vás totálne nesklamať. Old 37 je v náznakoch znesiteľný žánrový horor, má minimum toho, čo by potreboval mať, a vo zvyšku značne pokrivkáva. Rozhodne ho nepozerajte, ak túžite vidieť niečo nové, originálne, respektíve ak nejde o váš žáner. Určite sa dajú nájsť o poznanie hodnotnejšie kúsky, napríklad taký Wolf Creek.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy