hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Muž v temnote

Slepá mačka loví dementnú myš

Trojica mladých ľudí vykráda domy zabezpečené firmou otca jedného z nich. Zväčša sa snažia držať v medziach drobnej lúpeže, neberú peniaze a škodami nechcú presiahnuť hranicu trestného činu. Teraz dostali tip na dom, v ktorom by mala byť ukrytá značná hotovosť. Slepý veterán ju dostal ako odškodnenie od bohatej rodiny za zrazenie jeho dcéry. Nejde o zrovna šľachetnú krádež, ale peniaze potrebujú. S nimi sa budú môcť odsťahovať do slnečnej Kalifornie, preč od násilných a opitých rodičov. Veterán ale nie je žiaden vetchý a bezmocný starec. Ich postup by mal ísť podľa anglického názvu, Don't Breathe, aby ich nerozsekal Muž v temnote.

14. 11. 2016

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

The Monster

Rodinná dráma a nezáživný pokus o horor

Sledovať matku, ako sa brutálne háda s malou dcérou, by asi nemala byť tá zaujímavejšia časť hororu. V tomto prípade je aspoň do určitej miery presvedčivá. Nie sú si celkom odcudzené, dcéra je na matku stále naviazaná, možno jej inak zatiaľ inštinkt nedovolí, je príliš malá. O to viac sa navzájom nenávidia, kričia na seba nadávky, aké by Lizzy vo svojom veku nemala ani len poznať. Nechce, aby sa mama zúčastnila jej veľkého večera, premiéry školskej hry. Pretože na ňu kašle, nepodporovala ju, nikdy jej nepomáhala. Kopila jej len traumatické zážitky. V ťažkých chvíľach ale predsa držia spolu, cítia medzi sebou puto, proti ktorému sú obe bezbranné. Takou chvíľou je napríklad, keď ich v lese napadne The Monster.

6. 4. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

I Spit on Your Grave 2

Znásilneniu už chýba len interaktivita
Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
1. 10. 2013

recenzie.

Peeping Tom

Andrej Gomora | 24. 7. 2015
0
8/10          
žáner:
psycho, exploitation, retro

Kto chce skúmať psychiku, musí si vychovať psychopata


Michael Powell patril v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch medzi najvplyvnejších britských filmárov. Okrem množstva nominácií vrátane Oscara či Veľkej ceny poroty v Cannes, získal napríklad Strieborného medveďa na festivale v Berlíne a niekoľko ocenení doma, v Británii. Spolu s Emericom Pressburgerom vytvorili úspešnú dvojicu s názvom The Archers a v titulkoch svojich filmov si pod týmto názvom delili zásluhu za produkciu, réžiu aj scenár. V roku 1960 sa ale Powellova kariéra prudko zastavila. Stačil na to jediný film s názvom Peeping Tom.
 

„Keďže ako správny vedec neváhal na oltár poznania položiť ani vlastné dieťa, Marka vypustil po rokoch neustáleho plašenia, sledovania a nakrúcania do života trochu iného."

Kontroverzný a provokačný je, o tom niet pochýb. No už množstvo psychoanalýz, ktorým ho od šesťdesiatych rokov podrobili, naznačuje, že nejakú hĺbku asi mať bude. Hlavná postava sa prekvapivo nevolá Tom, ale Mark. Peeping Tom je totiž všeobecne používané označenie pre voyeura. Markov otec bol psychiater, vo svojom odbore uznávaná autorita. Skúmal vzťah medzi strachom a nervovou sústavou. A keďže ako správny vedec neváhal na oltár poznania položiť ani vlastné dieťa, Marka vypustil po rokoch neustáleho plašenia, sledovania a nakrúcania do života trochu iného. Dnes pracuje vo filmovom štúdiu a ako fotograf erotických obrázkov. Kameru ale so sebou nosí aj vo svojom voľnom čase, neustále. Len cez ňu vníma svet, a nestačí mu svet len hocijaký. On chce dostať na kameru strach, ten najväčší. Ten, ktorý sa na tvári zjaví len pri pohľade na prichádzajúcu smrť.

Podobných filmov už sme tu mali viacero, tak prečo zrovna tento vyvolal toľké pohoršenie? Okrem nedávno remakeovaného Maniaka sa v čase vzniku Peeping Tom často porovnával s o rok mladším Psychom. Je možné, že Peeping Tom bol do značnej miery obeťou davovej psychózy medzi filmovými kritikmi, ktorí v tom čase dostali chuť skrátka si na ňom zgustnúť. No teórií, čím natoľko filmovú obec pobúril, je viacero. Mark je človek, ktorý chce za každú cenu nakrútiť čo najväčšiu hrôzu. Vyžíva sa vo vyvolávaní strachu a jeho sledovaní cez objektív. Žeby sa v tejto činnosti niektorí filmári spoznali? Martin Scorsese ako veľký priaznivec Powella povedal, že okrem Felliniho 8 1/2 nehovorí žiadne dielo o filmárstve viac ako Peeping Tom.

„Možno ešte viac ako jeho polohu vraha, vnímame ho ako sympatického, nesmelého mladíka, ktorý sa snaží zapadnúť do spoločnosti."

Rozhodne je ale zvláštne, že kontroverznosť dokázala dielo a režiséra potopiť aj napriek jeho zjavným a nespochybniteľným kvalitám. Že ide do hĺbky asi viac ako ktorékoľvek z podobných diel mu totiž uprieť nejde. Markovo spracovanie nemá ďaleko od psychodrámy, veď väčšinu času ide o nežného a citlivého chlapca. Možno ešte viac ako jeho polohu vraha, vnímame ho ako sympatického, nesmelého mladíka, ktorý sa snaží zapadnúť do spoločnosti. Nie je to zjednodušený psychopat, vraždiaci stroj, ktorého nám len v určitých chvíľach predstavia aj z jeho ľudskej stránky, ako nejakého debílka. Je to živý a uveriteľný človek, ktorý si nesie niečo vo svojom vnútri, kvôli tomu sa nejako správa a v určitých chvíľach sa skrátka nedokáže ovládnuť.

„Atmosféra je napätá a dusná, no predovšetkým vďaka zobrazovaniu vrahovej mysle."

Ak je niečo vo filme hororové a ťaživé, oveľa skôr ako samotné vraždy je to celkový nádych perverznosti. Veď smrtí vidíme minimum, ani nehovoriac o ich krvavosti či explicitnosti. Atmosféra je napätá a dusná, no predovšetkým vďaka zobrazovaniu vrahovej mysle. Mark žije v temnom svete, jeho temnosť zdôrazňuje snaha zblížiť sa s nevinnou Helen. Už aj pri tej sa autori vyhli lákaniu prvoplánového vyvrcholenia. Záležať si dávajú na zobrazení Markových citov, kontrastom medzi svetom v ktorom žije a tým, v ktorom by túžil žiť. Celý poburujúci erotický nádych tu navyše vôbec neslúži na lacné vzrušenie. Zdôrazňuje práve odľudštenie a to, nakoľko je hlavný hrdina od iných ľudí odlišný. Jeho myseľ sa vie sústrediť len na jedno, bez ohľadu na jeho vôľu, a jeho pudy sú skrátka iné ako pudy bežných ľudí.

„V diele je navyše množstvo scén s opakovane rozoberaným filozofickým významom, možno najznámejšou je odhalenie zjazvenej tváre polonahej modelky."

Je až zbytočné rozoberať kvality filmu na strane jeho vyhotovenia, keďže ide o klasicky poctivo nakrútené dielo. Okrem kamery a réžie vyniká aj klavírna hudba, zároveň nepokojná aj uhladená. Z hercov vytŕča predovšetkým hlavný hrdina, presvedčivý vo všetkých svojich polohách. Divák má zároveň nutkanie stotožniť sa s ním aj sa ho báť. Prežíva s ním jeho trápenie ako s ktorýmkoľvek sympatickým hrdinom. V diele je navyše množstvo scén s opakovane rozoberaným filozofickým významom, možno najznámejšou je odhalenie zjazvenej tváre polonahej modelky. Škoda, že asi aj tú vnímali jednoducho ako snahu šokovať.

Peeping Tom sa za vyše 40 rokov svojej existencie stal klasickým dielom. Objavuje sa nielen v rebríčkoch najlepších britských hororov všetkých čias, ale aj v rebríčkoch najlepších filmov ako takých. Na to, že dokonale zničil rozbehnutú kariéru svojho tvorcu určite nejde o zlý výsledok. Aj keď medzičasom nepochybne prišlo k posunu hraníc prijateľnej kontroverznosti, tá rozhodne neospravedlňuje úplné zavrhnutie filmu aj napriek jeho kvalitám. Časť problému by mohla ležať v miešaní žánrov a zobrazovaní okrem násilia aj chorej mysle. A možno skutočne stačilo, aby aspoň jeden seriózny kritik nedržal s ostatnými v stáde a narušil jednoznačné odsúdenie filmu. Kto vie, možno by inak Powell vytvoril ešte pár kultových diel.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy