hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Into the Grizzly Maze

Medvedia paródia na Čeľuste
Ak by ste si vzali skutočné hororové klasiky známe nielen priaznivcom žánra. V koľkých z nich je v úlohe zla obyčajné zviera? Napadnú vám Čeľuste a možno Vtáci. To je všetko. Ak by ste začali hĺbať, prídete možno na Cuja či Arachnofóbiu, tie už ale majú ďaleko od klasík ako aj širšej hororovej špičky. So zvieratami to skrátka akosi nejde. Vyvraždili sme ich, zahnali do hĺbok lesov a priemerný človek vída tie čo i len trochu hrozivé v lepšom prípade za mrežami, zdegenerované v ZOO. O vražedných levoch a hrochoch počúvame len príbehy z ďalekej Afriky, strach zo žralokov sa vníma ako spoločenské faux pas. Výnimkou by mohli zostať len úmyselne uchovávané divočiny v Amerike, tam sa nedávno odohrával celkom podarený Backcountry. Medvede teraz uvidíme v ďalšom horore s názvom Into the Grizzly Maze.
6. 11. 2015

recenzie.

Peeping Tom

Andrej Gomora | 24. 7. 2015
0
8/10          
žáner:
psycho, exploitation, retro

Kto chce skúmať psychiku, musí si vychovať psychopata


Michael Powell patril v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch medzi najvplyvnejších britských filmárov. Okrem množstva nominácií vrátane Oscara či Veľkej ceny poroty v Cannes, získal napríklad Strieborného medveďa na festivale v Berlíne a niekoľko ocenení doma, v Británii. Spolu s Emericom Pressburgerom vytvorili úspešnú dvojicu s názvom The Archers a v titulkoch svojich filmov si pod týmto názvom delili zásluhu za produkciu, réžiu aj scenár. V roku 1960 sa ale Powellova kariéra prudko zastavila. Stačil na to jediný film s názvom Peeping Tom.
 

„Keďže ako správny vedec neváhal na oltár poznania položiť ani vlastné dieťa, Marka vypustil po rokoch neustáleho plašenia, sledovania a nakrúcania do života trochu iného."

Kontroverzný a provokačný je, o tom niet pochýb. No už množstvo psychoanalýz, ktorým ho od šesťdesiatych rokov podrobili, naznačuje, že nejakú hĺbku asi mať bude. Hlavná postava sa prekvapivo nevolá Tom, ale Mark. Peeping Tom je totiž všeobecne používané označenie pre voyeura. Markov otec bol psychiater, vo svojom odbore uznávaná autorita. Skúmal vzťah medzi strachom a nervovou sústavou. A keďže ako správny vedec neváhal na oltár poznania položiť ani vlastné dieťa, Marka vypustil po rokoch neustáleho plašenia, sledovania a nakrúcania do života trochu iného. Dnes pracuje vo filmovom štúdiu a ako fotograf erotických obrázkov. Kameru ale so sebou nosí aj vo svojom voľnom čase, neustále. Len cez ňu vníma svet, a nestačí mu svet len hocijaký. On chce dostať na kameru strach, ten najväčší. Ten, ktorý sa na tvári zjaví len pri pohľade na prichádzajúcu smrť.

Podobných filmov už sme tu mali viacero, tak prečo zrovna tento vyvolal toľké pohoršenie? Okrem nedávno remakeovaného Maniaka sa v čase vzniku Peeping Tom často porovnával s o rok mladším Psychom. Je možné, že Peeping Tom bol do značnej miery obeťou davovej psychózy medzi filmovými kritikmi, ktorí v tom čase dostali chuť skrátka si na ňom zgustnúť. No teórií, čím natoľko filmovú obec pobúril, je viacero. Mark je človek, ktorý chce za každú cenu nakrútiť čo najväčšiu hrôzu. Vyžíva sa vo vyvolávaní strachu a jeho sledovaní cez objektív. Žeby sa v tejto činnosti niektorí filmári spoznali? Martin Scorsese ako veľký priaznivec Powella povedal, že okrem Felliniho 8 1/2 nehovorí žiadne dielo o filmárstve viac ako Peeping Tom.

„Možno ešte viac ako jeho polohu vraha, vnímame ho ako sympatického, nesmelého mladíka, ktorý sa snaží zapadnúť do spoločnosti."

Rozhodne je ale zvláštne, že kontroverznosť dokázala dielo a režiséra potopiť aj napriek jeho zjavným a nespochybniteľným kvalitám. Že ide do hĺbky asi viac ako ktorékoľvek z podobných diel mu totiž uprieť nejde. Markovo spracovanie nemá ďaleko od psychodrámy, veď väčšinu času ide o nežného a citlivého chlapca. Možno ešte viac ako jeho polohu vraha, vnímame ho ako sympatického, nesmelého mladíka, ktorý sa snaží zapadnúť do spoločnosti. Nie je to zjednodušený psychopat, vraždiaci stroj, ktorého nám len v určitých chvíľach predstavia aj z jeho ľudskej stránky, ako nejakého debílka. Je to živý a uveriteľný človek, ktorý si nesie niečo vo svojom vnútri, kvôli tomu sa nejako správa a v určitých chvíľach sa skrátka nedokáže ovládnuť.

„Atmosféra je napätá a dusná, no predovšetkým vďaka zobrazovaniu vrahovej mysle."

Ak je niečo vo filme hororové a ťaživé, oveľa skôr ako samotné vraždy je to celkový nádych perverznosti. Veď smrtí vidíme minimum, ani nehovoriac o ich krvavosti či explicitnosti. Atmosféra je napätá a dusná, no predovšetkým vďaka zobrazovaniu vrahovej mysle. Mark žije v temnom svete, jeho temnosť zdôrazňuje snaha zblížiť sa s nevinnou Helen. Už aj pri tej sa autori vyhli lákaniu prvoplánového vyvrcholenia. Záležať si dávajú na zobrazení Markových citov, kontrastom medzi svetom v ktorom žije a tým, v ktorom by túžil žiť. Celý poburujúci erotický nádych tu navyše vôbec neslúži na lacné vzrušenie. Zdôrazňuje práve odľudštenie a to, nakoľko je hlavný hrdina od iných ľudí odlišný. Jeho myseľ sa vie sústrediť len na jedno, bez ohľadu na jeho vôľu, a jeho pudy sú skrátka iné ako pudy bežných ľudí.

„V diele je navyše množstvo scén s opakovane rozoberaným filozofickým významom, možno najznámejšou je odhalenie zjazvenej tváre polonahej modelky."

Je až zbytočné rozoberať kvality filmu na strane jeho vyhotovenia, keďže ide o klasicky poctivo nakrútené dielo. Okrem kamery a réžie vyniká aj klavírna hudba, zároveň nepokojná aj uhladená. Z hercov vytŕča predovšetkým hlavný hrdina, presvedčivý vo všetkých svojich polohách. Divák má zároveň nutkanie stotožniť sa s ním aj sa ho báť. Prežíva s ním jeho trápenie ako s ktorýmkoľvek sympatickým hrdinom. V diele je navyše množstvo scén s opakovane rozoberaným filozofickým významom, možno najznámejšou je odhalenie zjazvenej tváre polonahej modelky. Škoda, že asi aj tú vnímali jednoducho ako snahu šokovať.

Peeping Tom sa za vyše 40 rokov svojej existencie stal klasickým dielom. Objavuje sa nielen v rebríčkoch najlepších britských hororov všetkých čias, ale aj v rebríčkoch najlepších filmov ako takých. Na to, že dokonale zničil rozbehnutú kariéru svojho tvorcu určite nejde o zlý výsledok. Aj keď medzičasom nepochybne prišlo k posunu hraníc prijateľnej kontroverznosti, tá rozhodne neospravedlňuje úplné zavrhnutie filmu aj napriek jeho kvalitám. Časť problému by mohla ležať v miešaní žánrov a zobrazovaní okrem násilia aj chorej mysle. A možno skutočne stačilo, aby aspoň jeden seriózny kritik nedržal s ostatnými v stáde a narušil jednoznačné odsúdenie filmu. Kto vie, možno by inak Powell vytvoril ešte pár kultových diel.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy