hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Polaroid

Andrej Gomora | 2. 7. 2019
0
6/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho, teen

Konečne primeraný trest za selfie?


Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

„Môžeme vnímať ako jeho zámer byť jednoduchý, neprekvapiť diváka, len sa snažiť ho v rámci nejakých základných štandardov uspokojiť.“

Pozitívne sa dá vnímať aj jednoduchá osudovosť. Tá pripomína japonské horory, keď nejde cez zložité konštrukty, kedy si človek nie je istý, čo sa deje. Kto sa objaví na fotke, ten zomrie. A dokonca pomerne rýchlo. Iste nejde o nijako výrazne originálnu schému, tento film sa ale na originalitu ani príliš nehrá. Môžeme vnímať ako jeho zámer byť jednoduchý, neprekvapiť diváka, len sa snažiť ho v rámci nejakých základných štandardov uspokojiť. Preto vám ani nespočetne klišé nemusí pripadať ako klišé, skôr ide o prvky, na ktorési film cíti povinnosť nezabudnúť. Ako podivné, nezapadajúce dievča so zložitou rodinnou minulosťou. Ktoré samozrejme musí mať niečo spoločné s ešte tajomnejšou historkou, ktorá film vysvetlí.

„Trpí tak hlavne celková atmosféra diela, v ktorej celkom chýba náznak ťaživosti a pravej hrôzy.“

Tempo filmu zostane po úvodnej pasáži slušné, aj keď intenzita strachu sa mierne stráca. Nedostávame sa k nude, problém je skôr v mierne infantilnom ladení diela. Nejde len o postavy vo veku stredoškolákov, všimneme si aj nedostatok explicitného násilia. Je svojím spôsobom šľachetné pracovať s menej primitívnymi prostriedkami, v dnešnej dobe už si to ale vyžaduje trochu viac zručnosti. Príjemný je nástup napätia, sekvencia vedúca ku vražde a postupné objavovanie sa monštra. Tomu pomáha pocit z úvodu, že strašenie nebude len tak, ale môžeme počítať s jeho vyvrcholením v podobe brutálnej smrti. Problém je, že tá už sa zakaždým odohrá mimo kamery, čím prežívanie značne odľahčí. Trpí tak hlavne celková atmosféra diela, v ktorej celkom chýba náznak ťaživosti a pravej hrôzy.

„...niektoré scény si treba takmer odtrpieť, nech aj na nich nie je nič viditeľne zlé.“

Príbeh nemá zásadné problémy, ak si odmyslíme spomínanú absenciu originality. Vzťahy medzi mládežou nenadchnú a väčšinu času ani nenahnevajú. Menej príjemné ich je sledovať, keď skĺznu k skutočne nahlúplym dialógom, ako obviňovanie autorky fotiek. Celé preberianie mysterióznych záležitostí prebieha viac menej logicky a pochopiteľne, chyby v konaní postáv sa dajú pripísať ľudskej omylnosti. Aj tak na tejto časti divákovi čosi nesedí, niektoré scény si treba takmer odtrpieť, nech aj na nich nie je nič viditeľne zlé. Trochu podobne je to aj s konečným vysvetlením. To čo z neho počujeme viac menej dáva zmysel, aj tak ale ako keby tu bolo len preto, že nejaké vysvetlenie tu byť musí, tak si to proste odbavme. Všetko vysvetlené aj tak nie je, nakoniec ide skôr len o príbeh, ktorý sa použije ako sprievodný. Bez zachádzania do hlbokých mytológií.

„Opäť teda nič originálne, zato dostatočne funkčné a ničím nerušiace.“

Tie by totiž potrebovali vysvetliť samotnú príšeru, a tej prospieva zostať záhadnou. Poznáme, s čím súvisí, ohľadne nej samotnej je to ale asi tak všetko. Tak na nás najlepšie pôsobí, ako prechádza z pozície tieňa či neurčitej siluety na fyzickú bytosť, ktorá je akurát stále neurčitá vo svojom vzhľade. Presne, aby tu neboli len samo sa hýbuce predmety a samo sa do stien hádžuce postavy. Dostaneme sivé monštrum bez tváre, ktoré robí všetku špinavú prácu, pôsobí neohrozene ako keby bola duch, zároveň nás dokáže strašiť svojou prítomnosťou. Opäť teda nič originálne, zato dostatočne funkčné a ničím nerušiace.

Polaroid je nenápadný horor, ktorého hlavným cieľom ako keby bolo nikoho neuraziť. Nejde do žiadnych experimentov a nesnaží sa absolútne nijako prekvapiť. Čo je nepochybne dôvod časť divákov sklamať, spolu s nedostatkom krvi a gore. Atmosféra možno nie je hustá, predsa je ale strašidelná a viacerým scénam sa darí diváka úspešne naplašiť. Preto by mal ponúknuť skôr pozitívny zážitok, niečo na oddych, bez potreby premýšľať a bez obáv, že uvidíte niečo nové.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy