hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Puppet Master: Axis of Evil

Koniec jednej série
Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto vôbec stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan? 18. 1. 2011

recenzie.

Polaroid

Andrej Gomora | 2. 7. 2019
0
6/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho, teen

Konečne primeraný trest za selfie?


Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

„Môžeme vnímať ako jeho zámer byť jednoduchý, neprekvapiť diváka, len sa snažiť ho v rámci nejakých základných štandardov uspokojiť.“

Pozitívne sa dá vnímať aj jednoduchá osudovosť. Tá pripomína japonské horory, keď nejde cez zložité konštrukty, kedy si človek nie je istý, čo sa deje. Kto sa objaví na fotke, ten zomrie. A dokonca pomerne rýchlo. Iste nejde o nijako výrazne originálnu schému, tento film sa ale na originalitu ani príliš nehrá. Môžeme vnímať ako jeho zámer byť jednoduchý, neprekvapiť diváka, len sa snažiť ho v rámci nejakých základných štandardov uspokojiť. Preto vám ani nespočetne klišé nemusí pripadať ako klišé, skôr ide o prvky, na ktorési film cíti povinnosť nezabudnúť. Ako podivné, nezapadajúce dievča so zložitou rodinnou minulosťou. Ktoré samozrejme musí mať niečo spoločné s ešte tajomnejšou historkou, ktorá film vysvetlí.

„Trpí tak hlavne celková atmosféra diela, v ktorej celkom chýba náznak ťaživosti a pravej hrôzy.“

Tempo filmu zostane po úvodnej pasáži slušné, aj keď intenzita strachu sa mierne stráca. Nedostávame sa k nude, problém je skôr v mierne infantilnom ladení diela. Nejde len o postavy vo veku stredoškolákov, všimneme si aj nedostatok explicitného násilia. Je svojím spôsobom šľachetné pracovať s menej primitívnymi prostriedkami, v dnešnej dobe už si to ale vyžaduje trochu viac zručnosti. Príjemný je nástup napätia, sekvencia vedúca ku vražde a postupné objavovanie sa monštra. Tomu pomáha pocit z úvodu, že strašenie nebude len tak, ale môžeme počítať s jeho vyvrcholením v podobe brutálnej smrti. Problém je, že tá už sa zakaždým odohrá mimo kamery, čím prežívanie značne odľahčí. Trpí tak hlavne celková atmosféra diela, v ktorej celkom chýba náznak ťaživosti a pravej hrôzy.

„...niektoré scény si treba takmer odtrpieť, nech aj na nich nie je nič viditeľne zlé.“

Príbeh nemá zásadné problémy, ak si odmyslíme spomínanú absenciu originality. Vzťahy medzi mládežou nenadchnú a väčšinu času ani nenahnevajú. Menej príjemné ich je sledovať, keď skĺznu k skutočne nahlúplym dialógom, ako obviňovanie autorky fotiek. Celé preberianie mysterióznych záležitostí prebieha viac menej logicky a pochopiteľne, chyby v konaní postáv sa dajú pripísať ľudskej omylnosti. Aj tak na tejto časti divákovi čosi nesedí, niektoré scény si treba takmer odtrpieť, nech aj na nich nie je nič viditeľne zlé. Trochu podobne je to aj s konečným vysvetlením. To čo z neho počujeme viac menej dáva zmysel, aj tak ale ako keby tu bolo len preto, že nejaké vysvetlenie tu byť musí, tak si to proste odbavme. Všetko vysvetlené aj tak nie je, nakoniec ide skôr len o príbeh, ktorý sa použije ako sprievodný. Bez zachádzania do hlbokých mytológií.

„Opäť teda nič originálne, zato dostatočne funkčné a ničím nerušiace.“

Tie by totiž potrebovali vysvetliť samotnú príšeru, a tej prospieva zostať záhadnou. Poznáme, s čím súvisí, ohľadne nej samotnej je to ale asi tak všetko. Tak na nás najlepšie pôsobí, ako prechádza z pozície tieňa či neurčitej siluety na fyzickú bytosť, ktorá je akurát stále neurčitá vo svojom vzhľade. Presne, aby tu neboli len samo sa hýbuce predmety a samo sa do stien hádžuce postavy. Dostaneme sivé monštrum bez tváre, ktoré robí všetku špinavú prácu, pôsobí neohrozene ako keby bola duch, zároveň nás dokáže strašiť svojou prítomnosťou. Opäť teda nič originálne, zato dostatočne funkčné a ničím nerušiace.

Polaroid je nenápadný horor, ktorého hlavným cieľom ako keby bolo nikoho neuraziť. Nejde do žiadnych experimentov a nesnaží sa absolútne nijako prekvapiť. Čo je nepochybne dôvod časť divákov sklamať, spolu s nedostatkom krvi a gore. Atmosféra možno nie je hustá, predsa je ale strašidelná a viacerým scénam sa darí diváka úspešne naplašiť. Preto by mal ponúknuť skôr pozitívny zážitok, niečo na oddych, bez potreby premýšľať a bez obáv, že uvidíte niečo nové.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy