hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

[REC]³ Genesis

Tvárme sa, že sa to nestalo
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.
Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je.
29. 11. 2012

recenzie.

Polaroid

Andrej Gomora | 2. 7. 2019
0
6/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho, teen

Konečne primeraný trest za selfie?


Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

„Môžeme vnímať ako jeho zámer byť jednoduchý, neprekvapiť diváka, len sa snažiť ho v rámci nejakých základných štandardov uspokojiť.“

Pozitívne sa dá vnímať aj jednoduchá osudovosť. Tá pripomína japonské horory, keď nejde cez zložité konštrukty, kedy si človek nie je istý, čo sa deje. Kto sa objaví na fotke, ten zomrie. A dokonca pomerne rýchlo. Iste nejde o nijako výrazne originálnu schému, tento film sa ale na originalitu ani príliš nehrá. Môžeme vnímať ako jeho zámer byť jednoduchý, neprekvapiť diváka, len sa snažiť ho v rámci nejakých základných štandardov uspokojiť. Preto vám ani nespočetne klišé nemusí pripadať ako klišé, skôr ide o prvky, na ktorési film cíti povinnosť nezabudnúť. Ako podivné, nezapadajúce dievča so zložitou rodinnou minulosťou. Ktoré samozrejme musí mať niečo spoločné s ešte tajomnejšou historkou, ktorá film vysvetlí.

„Trpí tak hlavne celková atmosféra diela, v ktorej celkom chýba náznak ťaživosti a pravej hrôzy.“

Tempo filmu zostane po úvodnej pasáži slušné, aj keď intenzita strachu sa mierne stráca. Nedostávame sa k nude, problém je skôr v mierne infantilnom ladení diela. Nejde len o postavy vo veku stredoškolákov, všimneme si aj nedostatok explicitného násilia. Je svojím spôsobom šľachetné pracovať s menej primitívnymi prostriedkami, v dnešnej dobe už si to ale vyžaduje trochu viac zručnosti. Príjemný je nástup napätia, sekvencia vedúca ku vražde a postupné objavovanie sa monštra. Tomu pomáha pocit z úvodu, že strašenie nebude len tak, ale môžeme počítať s jeho vyvrcholením v podobe brutálnej smrti. Problém je, že tá už sa zakaždým odohrá mimo kamery, čím prežívanie značne odľahčí. Trpí tak hlavne celková atmosféra diela, v ktorej celkom chýba náznak ťaživosti a pravej hrôzy.

„...niektoré scény si treba takmer odtrpieť, nech aj na nich nie je nič viditeľne zlé.“

Príbeh nemá zásadné problémy, ak si odmyslíme spomínanú absenciu originality. Vzťahy medzi mládežou nenadchnú a väčšinu času ani nenahnevajú. Menej príjemné ich je sledovať, keď skĺznu k skutočne nahlúplym dialógom, ako obviňovanie autorky fotiek. Celé preberianie mysterióznych záležitostí prebieha viac menej logicky a pochopiteľne, chyby v konaní postáv sa dajú pripísať ľudskej omylnosti. Aj tak na tejto časti divákovi čosi nesedí, niektoré scény si treba takmer odtrpieť, nech aj na nich nie je nič viditeľne zlé. Trochu podobne je to aj s konečným vysvetlením. To čo z neho počujeme viac menej dáva zmysel, aj tak ale ako keby tu bolo len preto, že nejaké vysvetlenie tu byť musí, tak si to proste odbavme. Všetko vysvetlené aj tak nie je, nakoniec ide skôr len o príbeh, ktorý sa použije ako sprievodný. Bez zachádzania do hlbokých mytológií.

„Opäť teda nič originálne, zato dostatočne funkčné a ničím nerušiace.“

Tie by totiž potrebovali vysvetliť samotnú príšeru, a tej prospieva zostať záhadnou. Poznáme, s čím súvisí, ohľadne nej samotnej je to ale asi tak všetko. Tak na nás najlepšie pôsobí, ako prechádza z pozície tieňa či neurčitej siluety na fyzickú bytosť, ktorá je akurát stále neurčitá vo svojom vzhľade. Presne, aby tu neboli len samo sa hýbuce predmety a samo sa do stien hádžuce postavy. Dostaneme sivé monštrum bez tváre, ktoré robí všetku špinavú prácu, pôsobí neohrozene ako keby bola duch, zároveň nás dokáže strašiť svojou prítomnosťou. Opäť teda nič originálne, zato dostatočne funkčné a ničím nerušiace.

Polaroid je nenápadný horor, ktorého hlavným cieľom ako keby bolo nikoho neuraziť. Nejde do žiadnych experimentov a nesnaží sa absolútne nijako prekvapiť. Čo je nepochybne dôvod časť divákov sklamať, spolu s nedostatkom krvi a gore. Atmosféra možno nie je hustá, predsa je ale strašidelná a viacerým scénam sa darí diváka úspešne naplašiť. Preto by mal ponúknuť skôr pozitívny zážitok, niečo na oddych, bez potreby premýšľať a bez obáv, že uvidíte niečo nové.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy