hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Pride and Prejudice and Zombies

Andrej Gomora | 25. 8. 2016
0
5/10          
žáner:
action, comedy, zombie/infection

Parodický horor verný románu


Pýcha a predsudok nie je len dokola omieľaná klasika anglickej literatúry. Na rozdiel od mnohých iných notoricky známych diel, román Jane Austenovej si od svojho vzniku až dodnes udržiava úprimnú obľúbenosť medzi ženskými čitateľkami. Aj preto sa pravidelne objavujú stále nové filmové adaptácie, niektoré historicky verné, iné snažiace sa príbeh aktualizovať, osviežiť, dokola neopakovať presne to isté. Tou cestou ide aj najnovšie spracovanie tohto románu, s názvom Pride and Prejudice and Zombies.

„V krajine sa budujú pevnosti a medzi aristokraciou sa stalo módou posielať deti učiť sa bojovým umeniam do Japonska a Číny.“

Zasadenie je historické, odohráva sa ale v alternatívnej minulosti. Anglicko si na vrchole koloniálneho rozmachu nepriviezlo z ďalekých krajov len bohatstvo. Do zeme vtrhli zombíci a postupne na sebe podobných premieňajú čoraz viac obyvateľstva. V krajine sa budujú pevnosti a medzi aristokraciou sa stalo módou posielať deti učiť sa bojovým umeniam do Japonska a Číny. Tak spravil aj pán Bennet. Jeho päť dcér sa dokáže brániť obdivuhodne, teraz už ich len vydať. Najstaršia si padne do oka s novým obyvateľom vedľajšej usadlosti, o niečo zložitejšie je to medzi druhou Elizabeth a jeho priateľom, pánom Darcym. Vývoj ich vzťahu poznačený obojstrannými predsudkami a pýchou, smerujúci od odporu k láske, tvorí jadro známeho príbehu. Vo filme sa odohráva asi tak, ako ho popísala Jane Austenová. Len pribudli zombíci.

„Samotný boj so zombíkmi nemá napredujúcu zápletku, nestúpa napätie z neho.“

Tí sú tu v zásade len kulisou, majú podobnú úlohu ako v postapokalyptických filmoch. Sú súčasťou reality, bežného života postáv, ktoré už si na ich prítomnosť zvykli. Samozrejme ide o zlo, s ktorým musia bojovať a ktorého šírenie je zásadným problémom ich dní. Prvoradým ale zostáva milostný príbeh do zložitých časov zasadený. Samotný boj so zombíkmi nemá napredujúcu zápletku, nestúpa napätie z neho a divák začne mať skoro pochybnosti, nakoľko má ísť o horor.

Dielo obsahuje niekoľko známych scén, zvratov, intríg a nedorozumení. Tu sú pozmenené spôsobom, aby sa v nich vždy vyskytli zombíci. Teda keď Jane cestou na návštevu k pánovi Bingleymu zmokne, stane sa tak po boji so zombíkom. Chorá u neho neleží, lebo je prechladnutá, ale lebo je u nej podozrenie zo zombíckej nákazy. Podvodník Wickham nemal spory o dedičstvo po otcovi pána Darcyho len tak, išlo mu o výskum žitia so zombíkmi. A teta pána Darcyho, snažiaca sa zabrániť jeho svadbe s Elizabeth, nemôže byť len tak niekto. Je to známa jednooká bojovníčka s nemŕtvymi. Vždy ale ide len o pozmenené prostriedky na vykreslenie charakteru postáv a variácie tých istých zvratov, pri ktorých je najdôležitejšie ako sa v nich ich účastníci prejavia.

„Okrem osviežujúceho prvku pre zopakovanie známeho príbehu lásky je prítomnosť monštier predovšetkým komediálna.“

Okrem osviežujúceho prvku pre zopakovanie známeho príbehu lásky je prítomnosť monštier predovšetkým komediálna. V niektorých scénach ide úmyselne až za hranicu paródie. Často je film skutočne vtipný, no aj v mnohých hororových úletoch nájdeme aspoň prvky strašidelnosti. Zľakneme sa možno pri pár scénach, vďaka zručnosti hlavných postáv so zbraňami a smiešnom zobrazení zombíkov ale ide skôr o ojedinelé prípady. Mierne zaujímavá je miestami prinajlepšom tak akcia, pokusov o skutočné napätie je ale rozhodne primálo. Aj napriek prítomnosti zombíkov tu totiž o nakrútenie hororu asi nikomu nešlo.

Nenechajte sa oklamať. Pride and Prejudice and Zombies je znova Jane Austenová, len trocha inak. Zaujme toho, kto má rád pôvodný román, teda predovšetkým ženské publikum. Ak vás jej príbeh nezaujal v ktoromkoľvek z iných podaní, nie je dôvod, aby vás zaujalo zrovna toto. Môže ísť len o trik, ako na pozeranie nalákať aj mužov, vydávať dielo za horor sa tentokrát javí takmer ako podvod. V tomto smere totiž nie je vôbec zábavné či zaujímavé. Dobré spracovanie a miestami inteligentné zapracovanie zábavného prvku slúži tým istým cieľom, ako samotný román, a z hľadiska pôsobenia na diváka neprináša prakticky nič nové. Maximálne tak trochu humoru.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok