hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Primal Rage: The Legend of Oh-Mah

Andrej Gomora | 26. 6. 2018
0
3/10          
žáner:
eco-terror, hixploitation/backwoods, survival

Bigfoot sa skrížil s Predátorom


Bigfoota či Yetiho už sme videli v rôznych polohách. Podľa klasickej teórie by malo ísť o divoko žijúce stvorenie, rozdiely mohli byť v miere jeho inteligencie a tiež úmyselnej nepriateľskosti. Tentokrát sa ale niekto rozhodol skutočne odviazať. Trochu na spôsob, ako keby sa rozhodol svojej fantázii neklásť žiadne hranice. Asi ako malý chlapec, ktorý keď dostane chuť vidieť dinosaura so samopalom, proste si ho nakreslí. Nenechá sa obmedzovať zažitými predstavami nudného sveta dospelých. Takže prečo nedať Bigfootovi do rúk luk, za opasok sekerku a spraviť z neho zákerného záškodníka. Primal Rage: The Legend of Oh-Mah.

„Pravá tragédia už je banda poľovníkov, ktorá sa napriek množstvu radikálnych rečí potrebuje držať v polohe striktnej neurčitosti.“

Scenáristické nedostatky tu nakoniec začne byť škoda počítať. Dej na veľa miestach nedáva zmysel a mnohé postavy pôsobia celkom amatérsky, nedomyslene, filmové postavy vlastne vôbec ani nepripomínajú. Naozaj ako keby si dvaja chlapci sadli a zabávali sa vymýšľaním hlúpostí. Dajme tomu, že ešte prijmeme hlavnú dvojicu. Tá sa akurát potrebuje oprieť o klišé lásky aj napriek väzeniu, možnosti nápravy. Pri klišé zostane a nepokúsi sa ísť ani krok nad jeho rámec, že by aspoň vysvetlil, prečo hlavný hrdina vlastne sedel. Pravá tragédia už je banda poľovníkov, ktorá sa napriek množstvu radikálnych rečí potrebuje držať v polohe striktnej neurčitosti. Sú to burani, alebo sa len tak hrajú, prešli v chlapskej partii na iný štýl komunikácie? Chcú dvojici ublížiť, alebo majú len sprosté reči? Každú chvíľu by sme mali mať iný pocit. Nech je film nasilu trocha zaujímavejší.

„Práve poloha číhania a blížiacej sa hrozby ide filmu najhoršie, pritom tá by asi najviac mala pomáhať pri budovaní atmosféry.“

Polohu detinského záškodníka zaujme Bigfoot hneď od začiatku, len kým sa drží v tajomnej polohe, až tak to neprekáža. Nie celkom mŕtve telo hodené do auta má svoj štýl, no už následné hádzanie kameňov pôsobí trocha hlúpo. Práve poloha číhania a blížiacej sa hrozby ide filmu najhoršie, pritom tá by asi najviac mala pomáhať pri budovaní atmosféry. My o prítomnosti príšery vieme od začiatku. Navyše vždy vieme, kde je, vždy nám to povedia roztrasené zábery spoza stromu, prípadne detaily jej skrývajúcej sa tváre. Nerozumieme, o čo jej ide. Chce niekoho zabiť? Prečo to potom nespraví? Chce niekoho vystrašiť? Na tom ale tiež zrovna intenzívne nepracuje, postavy o Bigfootovi na rozdiel od diváka nevedia. Chlapček si nakreslil les a hrozivú postavu za strom. Nevie, prečo tam len tak stojí, pretože ide o výkres malého dieťaťa. Respektíve, scenár.

„Milovníkov násilia majú preto potenciál potešiť niektoré scény, ako je trhanie sánky či pučenie hlavy.“

Neštandardný spôsob, akým Bigfoot bojuje, má jednu veľkú výhodu. Tou sú možnosti gore, ktoré sa do neho dajú začleniť. Na jednej strane je nadštandardne silný, zároveň sa ale zdá, ako keby si krutosť užíval. Priam sa v nej vyžíval, a vôbec sa nesnažil svoje obete jednoducho zabiť. Milovníkov násilia majú preto potenciál potešiť niektoré scény, ako je trhanie sánky či pučenie hlavy. Často máme pocit, ako keby sme ich už niekde videli, no aspoň ich vyobrazeniu nie je veľmi čo vyčítať. Čím sa  kvality filmu vyčerpávajú.

„Zaujímavejší je humor nechcený, či určitá milá nahlúplosť.“

Tvorcovia si asi neuvedomovali, že tvorba scenára je ich najslabšou stránkou, keďže sa rozhodli dej značne skomplikovať. Niektoré prvky skrátka nedávajú zmysel, iné pôsobia ako infantilne výmysly či hra. Príde aj humor, pričom na tom chcenom sa divák zasmeje maximálne tak z pocitu rezignácie. Zaujímavejší je humor nechcený, či určitá milá nahlúplosť. Tá začne byť celkom príjemne komická a dá filmu určité zaujímavé čaro. Kiežby ale to pôsobilo ako čo i len čiastočne úmyselné. A nie ako výsledok neschopnosti.

Primal Rage: The Legend of Oh-Mah má jednu jedinú objektívnu výhodu, a tou je gore a pár kvalitných krvavých scén. Mnohé jeho zložky nepôsobia amatérsky, naopak, miestami aj zvládnuto. Scenáristicky ale ide o takú katastrofu, akú nemohlo vyvážiť skutočne nič. Za pozerateľné sa toto dielo dá označiť, len ak za prednosť pokladáme aj možnosť baviť sa na úkor tvorcov. Ak chcete film pozerať za týmto účelom, ťažko ste mohli trafiť lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok