recenzie.

Puppet Master (1989)

Afonka Soby | 30. 12. 2010

0

4/10          

žáner:

bizarre, retro

Porno bez sexu

Približne v rovnakom čase, ako sa Charles Lee Ray alias Chucky nešťastnou zhodou okolností premenil na vraždiacu bábiku v Manciniho prvej Detskej hre, experimentoval „mistr loutkář" Andre Toulan s oživovaním svojich vyrezávaných bábok. Výsledok je takmer rovnaký ako v prípade Chuckyho, len hračiek je viac a ich motivácia je nepochopiteľnejšia. Zatiaľ čo Charles „Chucky" Ray ostal aj po svojej transformácii stále rovnaký „grázel", ktorý prešiel iba telesnou zmenou, vražedné chúťky Toulonových bábok sú „vysvetlené" pomocou slabej klišéovitej verbálnej barličky typu „experiment sa nepodaril". Keďže jeho príbeh sa odohráva v roku 1939, po Toulona, resp. po jeho bábky si idú nacisti a jemu neustáva nič iné, ako ich šikovne ukryť do steny svojej hotelovej izby. Nakoniec si prestrelí hlavu a príbeh by tu mohol aj skončiť. Divák však nemá také šťastie a vráti sa do hotela znovu. Samozrejme, o 50 rokov neskôr, keď už je dostatočne opustený, aby sa bábky mohli nerušene zakrádať po jeho temných chodbách a ľakať jeho nič netušiacich hostí - okultnú skupinku „kúzelníkov", ktorí sa sem zhromaždili, aby si pozreli mŕtvolu ďalšieho „výmyselníka" Toulonovho typu, Gallaghera.

Dej Puppet Mastera sa snaží pôsobiť zo začiatku o niečo sofistikovanejšie, ako sme zvyknutí pri taktom type filmov (berie sa až neprimerane vážne), no hneď ako sa na scéne objavia bábky, je odsunutý do druhého plánu a pristúpi na niektoré skratkovité riešenia. Napriek tomu má celý film neuveriteľne pomalé tempo a viac sa v ňom hovorí ako vraždí - v hororoch nie veľmi vídaná vec. Toto „tliachanie" však nikam nevedie, o nejakom logickom prepojení úvodnej časti filmu (do smrti Toulona) s „50 rokov potom" nemôže byť ani reči a pri troche nepozornosti sa môže stať, že vám kompletne ujde. Každá postava je síce obdarená nejakou paranormálnou vlastnosťou (vedia predpovedať budúcnosť, rekapitulovať minulosť z  nábytku a pod.), no zomierajú príliš skoro na to, aby ich mohli nejako využiť. Hádam až na Alexa Whitekara, ktorý máva strašidelné (no pre diváka skôr iritujúce) sny, pripomínajúce skôr niektoré scény z Perinbaby ako z hororu. Všetko je však iba vata, ktorá vypĺňa miesta, keď bábky práve nevraždia. Bohužiaľ, tých miest je pomerne dosť.

Pritom vraždy a samotné bábky sú pomerne vydarené. Nepohybujú sa síce tak pekne a reálne  ako Chucky, ale stále dosť uveriteľne na to, aby sme grafickú stránku príliš neanalyzovali. Na rozdiel od Chuckyho sú však nemé, takže sa nedočkáme žiadnych vydarených hlášok, ktoré mi v tomto type hororov jednoducho chýbajú. Na druhú stranu, je ich viac a ich spôsoby vraždenia sú vynaliezavejšie a pestrejšie. Každý vraždí inak, takže po tejto stránke sa nudiť nebudete. Ak vás prestanú baviť lámania nôh a silné pästné údery bábkového siláka, rýchlo ho vystrieda hák „piráta", pijavice lezúce z tela inak nevinne vyzerajúcej bábky, ktorá tu ako jediná zastupuje ženské pohlavie, či ostrý vrták na hlave gašparka. Znie to dosť absurdne, ale vlastne je to presne to, čo človek od takéhoto filmu očakáva. Po tejto stránke mu naozaj niet čo vytknúť.

Zlyháva však po všetkých ostatných stránkach. Kamera a výkony hercov skôr pripomínajú ľahší erotický film a viem si predstaviť (pri rozvití niektorých scén), že by bol pretočený do porno verzie (Tu by našiel väčšie uplatnenie najmä gašparko vrták, ktorému sa dostalo najmenej priestoru.) Takto máte pri sledovaní pocit, že sledujete porno bez sexu. K tomu prispieva aj doslova neznesiteľná sinťáková hudba, ktorá hrá každú jednu sekundu filmu a napriek tomu, že neobsahuje žiadny zapamätateľný motív, bude trvať dosť dlho, kým ju dostanete z hlavy.