hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

recenzie.

Road Games

Andrej Gomora | 14. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, psycho

Prehnane dopletená hra s divákom


Na území niekde na severe Francúzska vraj zúri sériový vrah. Oblasť kvôli nemu pokladajú za nebezpečnú, nové obete sa objavujú každú chvíľu a dôrazne sa odporúča byť opatrný, v žiadnom prípade nebrať stopárov. Taký Jack potom musí tráviť mávaním palcom oveľa viac času ako zvyčajne. Zostáva sám, pri ceste, prespáva v divočine. Čo výrazne prispieva k jeho vlastnému pocitu bezpečia. Pridá sa k nemu Veronique, tú ako stopárku vodič vyhodil. Vraj je divná. Po jednej divokej noci im zastaví starší Francúz, až príliš pohostinný. Nechce Jacka len tak niekde hodiť, z Calais vraj trajekty aj tak nejazdia kvôli štrajku. Odvezie si ho domov, chce ho ubytovať a nasýtiť. Anglická manželka sa poteší spoločnosti krajana. Veronique sa dvojica nepáči, chce aby čo najskôr odišli. Kto tu hrá nejaké zvláštne Road Games?

„Film sa viditeľne prehnane sústredí na snahu byť čo najviac záhadný, nedať jasne najavo na koho a odkiaľ číha hrozba.“

Na začiatku vidíme telo vo vreci, inak sa ale nič viditeľne nebezpečné nedeje. Krajina pôsobí akosi pokojne, prázdno. Chýbajú akékoľvek aj falošné náznaky ohrozenia. Film sa viditeľne prehnane sústredí na snahu byť čo najviac záhadný, nedať jasne najavo na koho a odkiaľ číha hrozba.  Niečo podozrivé je na každej z hlavných postáv a my nemáme vôbec tušiť, o koho by sme sa mali báť. Nejasnosti padá za obeť aj veľa z uveriteľnosti správania postáv. Majú nás miasť, tým pádom sa ale stávajú nepresvedčivými a keď sa na konci veci ako tak vyjasnia, mnoho z ich činov nám nedáva zmysel.

Keď je aj hrozba neurčitá, pomohlo by jej byť o niečo bezprostrednejšou. Dobre, v okolí sa vraždí a všetci v dome sa správajú čudne. To nás ale vôbec nemusí presvedčiť, že niekto z nich je naozaj v nebezpečí. Nemáme žiaden dôkaz, že vrah je medzi nimi, či že by jeho príchod musel byť reálny. Nejaví sa vôbec ako nevyhnutné, aby sa komukoľvek čokoľvek stalo a preto nemáme zásadný dôvod sa báť. Ak by aj tento stav bol spočiatku legitímny, trvá oveľa dlhšie, ako by bolo vhodné, a pre hororového fanúšika príjemné.

„Príprava na zložitý zvrat na záver si vyžiadal trochu priveľkú daň v podobe nedostatku napätia pri pozeraní a pocitu nezmyselnosti na konci.“

Časom sa niečo diať začne, niektoré postavy sa začnú javiť nebezpečnejšie a správať čudnejšie. Dôraz na mätenie diváka ale zostáva, a je príliš silný. Až do konca nepríde k nejakému priamočiaremu terorizovaniu niekoho niekým, nie so zjavným úmyslom mu robiť zle. Hororovo sa javí, keď jednej z postáv niečo pichnú, miestny sedliak ju zviaže a správa sa k nej ako psychopat. A predsa jej nijako neublíži. Bez násilných úmyslov, či vlastne bez akéhokoľvek zjavného úmyslu môže film ťažko pôsobiť ako klasický hixpolitation, hoci v mnohom sa snaží pripomínať napríklad Wolf Creek. Príprava na zložitý zvrat na záver si vyžiadal trochu priveľkú daň v podobe nedostatku napätia pri pozeraní a pocitu nezmyselnosti na konci. Ťažko povedať, či ho jeho chvíľkové čaro bolo hodné.

„Film nepôsobí vôbec lacno, na krajinu sa často dobre pozerá a vo svojich úlohách sú postavy pomerne dobre stvárnené.“

Neurčité smerovanie a snaha nezmyselne miasť mrzia o to viac, že film je v zásade dobre nakrútený. Nepôsobí vôbec lacno, na krajinu sa často dobre pozerá a vo svojich úlohách sú postavy pomerne dobre stvárnené. Čo to sa im dá aj veriť, hlavne keď sa raz za čas zachovajú prekvapivo normálne. Hlavne konečná pasáž viditeľne má svoj potenciál, keď už ale ani počas tej nemôže film divákovi nič predostrieť priamo a zrozumiteľne, ten nemôže inak ako byť otrávený. A vzdať sa posledných nádejí, že dielo sa do konca stihne spamätať.

Road Games je pomerne príjemne pozerateľný film, ktorý potreboval byť natoľko komplikovaný, že v sebe celkom zabil napätie. Pri spätnom zamyslení, akou katastrofou jeho scenár vlastne bol, je divácky dojem ešte prekvapivo znesiteľný. Nič to ale nemení na tom, že horor tu vôbec nefunguje, chýba skutočný strach a ponúka sa predovšetkým pocit, že sme mohli dostať oveľa viac.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy