hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Road Games

Andrej Gomora | 14. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, psycho

Prehnane dopletená hra s divákom


Na území niekde na severe Francúzska vraj zúri sériový vrah. Oblasť kvôli nemu pokladajú za nebezpečnú, nové obete sa objavujú každú chvíľu a dôrazne sa odporúča byť opatrný, v žiadnom prípade nebrať stopárov. Taký Jack potom musí tráviť mávaním palcom oveľa viac času ako zvyčajne. Zostáva sám, pri ceste, prespáva v divočine. Čo výrazne prispieva k jeho vlastnému pocitu bezpečia. Pridá sa k nemu Veronique, tú ako stopárku vodič vyhodil. Vraj je divná. Po jednej divokej noci im zastaví starší Francúz, až príliš pohostinný. Nechce Jacka len tak niekde hodiť, z Calais vraj trajekty aj tak nejazdia kvôli štrajku. Odvezie si ho domov, chce ho ubytovať a nasýtiť. Anglická manželka sa poteší spoločnosti krajana. Veronique sa dvojica nepáči, chce aby čo najskôr odišli. Kto tu hrá nejaké zvláštne Road Games?

„Film sa viditeľne prehnane sústredí na snahu byť čo najviac záhadný, nedať jasne najavo na koho a odkiaľ číha hrozba.“

Na začiatku vidíme telo vo vreci, inak sa ale nič viditeľne nebezpečné nedeje. Krajina pôsobí akosi pokojne, prázdno. Chýbajú akékoľvek aj falošné náznaky ohrozenia. Film sa viditeľne prehnane sústredí na snahu byť čo najviac záhadný, nedať jasne najavo na koho a odkiaľ číha hrozba.  Niečo podozrivé je na každej z hlavných postáv a my nemáme vôbec tušiť, o koho by sme sa mali báť. Nejasnosti padá za obeť aj veľa z uveriteľnosti správania postáv. Majú nás miasť, tým pádom sa ale stávajú nepresvedčivými a keď sa na konci veci ako tak vyjasnia, mnoho z ich činov nám nedáva zmysel.

Keď je aj hrozba neurčitá, pomohlo by jej byť o niečo bezprostrednejšou. Dobre, v okolí sa vraždí a všetci v dome sa správajú čudne. To nás ale vôbec nemusí presvedčiť, že niekto z nich je naozaj v nebezpečí. Nemáme žiaden dôkaz, že vrah je medzi nimi, či že by jeho príchod musel byť reálny. Nejaví sa vôbec ako nevyhnutné, aby sa komukoľvek čokoľvek stalo a preto nemáme zásadný dôvod sa báť. Ak by aj tento stav bol spočiatku legitímny, trvá oveľa dlhšie, ako by bolo vhodné, a pre hororového fanúšika príjemné.

„Príprava na zložitý zvrat na záver si vyžiadal trochu priveľkú daň v podobe nedostatku napätia pri pozeraní a pocitu nezmyselnosti na konci.“

Časom sa niečo diať začne, niektoré postavy sa začnú javiť nebezpečnejšie a správať čudnejšie. Dôraz na mätenie diváka ale zostáva, a je príliš silný. Až do konca nepríde k nejakému priamočiaremu terorizovaniu niekoho niekým, nie so zjavným úmyslom mu robiť zle. Hororovo sa javí, keď jednej z postáv niečo pichnú, miestny sedliak ju zviaže a správa sa k nej ako psychopat. A predsa jej nijako neublíži. Bez násilných úmyslov, či vlastne bez akéhokoľvek zjavného úmyslu môže film ťažko pôsobiť ako klasický hixpolitation, hoci v mnohom sa snaží pripomínať napríklad Wolf Creek. Príprava na zložitý zvrat na záver si vyžiadal trochu priveľkú daň v podobe nedostatku napätia pri pozeraní a pocitu nezmyselnosti na konci. Ťažko povedať, či ho jeho chvíľkové čaro bolo hodné.

„Film nepôsobí vôbec lacno, na krajinu sa často dobre pozerá a vo svojich úlohách sú postavy pomerne dobre stvárnené.“

Neurčité smerovanie a snaha nezmyselne miasť mrzia o to viac, že film je v zásade dobre nakrútený. Nepôsobí vôbec lacno, na krajinu sa často dobre pozerá a vo svojich úlohách sú postavy pomerne dobre stvárnené. Čo to sa im dá aj veriť, hlavne keď sa raz za čas zachovajú prekvapivo normálne. Hlavne konečná pasáž viditeľne má svoj potenciál, keď už ale ani počas tej nemôže film divákovi nič predostrieť priamo a zrozumiteľne, ten nemôže inak ako byť otrávený. A vzdať sa posledných nádejí, že dielo sa do konca stihne spamätať.

Road Games je pomerne príjemne pozerateľný film, ktorý potreboval byť natoľko komplikovaný, že v sebe celkom zabil napätie. Pri spätnom zamyslení, akou katastrofou jeho scenár vlastne bol, je divácky dojem ešte prekvapivo znesiteľný. Nič to ale nemení na tom, že horor tu vôbec nefunguje, chýba skutočný strach a ponúka sa predovšetkým pocit, že sme mohli dostať oveľa viac.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy