hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Road Games

Andrej Gomora | 14. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, psycho

Prehnane dopletená hra s divákom


Na území niekde na severe Francúzska vraj zúri sériový vrah. Oblasť kvôli nemu pokladajú za nebezpečnú, nové obete sa objavujú každú chvíľu a dôrazne sa odporúča byť opatrný, v žiadnom prípade nebrať stopárov. Taký Jack potom musí tráviť mávaním palcom oveľa viac času ako zvyčajne. Zostáva sám, pri ceste, prespáva v divočine. Čo výrazne prispieva k jeho vlastnému pocitu bezpečia. Pridá sa k nemu Veronique, tú ako stopárku vodič vyhodil. Vraj je divná. Po jednej divokej noci im zastaví starší Francúz, až príliš pohostinný. Nechce Jacka len tak niekde hodiť, z Calais vraj trajekty aj tak nejazdia kvôli štrajku. Odvezie si ho domov, chce ho ubytovať a nasýtiť. Anglická manželka sa poteší spoločnosti krajana. Veronique sa dvojica nepáči, chce aby čo najskôr odišli. Kto tu hrá nejaké zvláštne Road Games?

„Film sa viditeľne prehnane sústredí na snahu byť čo najviac záhadný, nedať jasne najavo na koho a odkiaľ číha hrozba.“

Na začiatku vidíme telo vo vreci, inak sa ale nič viditeľne nebezpečné nedeje. Krajina pôsobí akosi pokojne, prázdno. Chýbajú akékoľvek aj falošné náznaky ohrozenia. Film sa viditeľne prehnane sústredí na snahu byť čo najviac záhadný, nedať jasne najavo na koho a odkiaľ číha hrozba.  Niečo podozrivé je na každej z hlavných postáv a my nemáme vôbec tušiť, o koho by sme sa mali báť. Nejasnosti padá za obeť aj veľa z uveriteľnosti správania postáv. Majú nás miasť, tým pádom sa ale stávajú nepresvedčivými a keď sa na konci veci ako tak vyjasnia, mnoho z ich činov nám nedáva zmysel.

Keď je aj hrozba neurčitá, pomohlo by jej byť o niečo bezprostrednejšou. Dobre, v okolí sa vraždí a všetci v dome sa správajú čudne. To nás ale vôbec nemusí presvedčiť, že niekto z nich je naozaj v nebezpečí. Nemáme žiaden dôkaz, že vrah je medzi nimi, či že by jeho príchod musel byť reálny. Nejaví sa vôbec ako nevyhnutné, aby sa komukoľvek čokoľvek stalo a preto nemáme zásadný dôvod sa báť. Ak by aj tento stav bol spočiatku legitímny, trvá oveľa dlhšie, ako by bolo vhodné, a pre hororového fanúšika príjemné.

„Príprava na zložitý zvrat na záver si vyžiadal trochu priveľkú daň v podobe nedostatku napätia pri pozeraní a pocitu nezmyselnosti na konci.“

Časom sa niečo diať začne, niektoré postavy sa začnú javiť nebezpečnejšie a správať čudnejšie. Dôraz na mätenie diváka ale zostáva, a je príliš silný. Až do konca nepríde k nejakému priamočiaremu terorizovaniu niekoho niekým, nie so zjavným úmyslom mu robiť zle. Hororovo sa javí, keď jednej z postáv niečo pichnú, miestny sedliak ju zviaže a správa sa k nej ako psychopat. A predsa jej nijako neublíži. Bez násilných úmyslov, či vlastne bez akéhokoľvek zjavného úmyslu môže film ťažko pôsobiť ako klasický hixpolitation, hoci v mnohom sa snaží pripomínať napríklad Wolf Creek. Príprava na zložitý zvrat na záver si vyžiadal trochu priveľkú daň v podobe nedostatku napätia pri pozeraní a pocitu nezmyselnosti na konci. Ťažko povedať, či ho jeho chvíľkové čaro bolo hodné.

„Film nepôsobí vôbec lacno, na krajinu sa často dobre pozerá a vo svojich úlohách sú postavy pomerne dobre stvárnené.“

Neurčité smerovanie a snaha nezmyselne miasť mrzia o to viac, že film je v zásade dobre nakrútený. Nepôsobí vôbec lacno, na krajinu sa často dobre pozerá a vo svojich úlohách sú postavy pomerne dobre stvárnené. Čo to sa im dá aj veriť, hlavne keď sa raz za čas zachovajú prekvapivo normálne. Hlavne konečná pasáž viditeľne má svoj potenciál, keď už ale ani počas tej nemôže film divákovi nič predostrieť priamo a zrozumiteľne, ten nemôže inak ako byť otrávený. A vzdať sa posledných nádejí, že dielo sa do konca stihne spamätať.

Road Games je pomerne príjemne pozerateľný film, ktorý potreboval byť natoľko komplikovaný, že v sebe celkom zabil napätie. Pri spätnom zamyslení, akou katastrofou jeho scenár vlastne bol, je divácky dojem ešte prekvapivo znesiteľný. Nič to ale nemení na tom, že horor tu vôbec nefunguje, chýba skutočný strach a ponúka sa predovšetkým pocit, že sme mohli dostať oveľa viac.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy