hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Road Games

Andrej Gomora | 14. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, psycho

Prehnane dopletená hra s divákom


Na území niekde na severe Francúzska vraj zúri sériový vrah. Oblasť kvôli nemu pokladajú za nebezpečnú, nové obete sa objavujú každú chvíľu a dôrazne sa odporúča byť opatrný, v žiadnom prípade nebrať stopárov. Taký Jack potom musí tráviť mávaním palcom oveľa viac času ako zvyčajne. Zostáva sám, pri ceste, prespáva v divočine. Čo výrazne prispieva k jeho vlastnému pocitu bezpečia. Pridá sa k nemu Veronique, tú ako stopárku vodič vyhodil. Vraj je divná. Po jednej divokej noci im zastaví starší Francúz, až príliš pohostinný. Nechce Jacka len tak niekde hodiť, z Calais vraj trajekty aj tak nejazdia kvôli štrajku. Odvezie si ho domov, chce ho ubytovať a nasýtiť. Anglická manželka sa poteší spoločnosti krajana. Veronique sa dvojica nepáči, chce aby čo najskôr odišli. Kto tu hrá nejaké zvláštne Road Games?

„Film sa viditeľne prehnane sústredí na snahu byť čo najviac záhadný, nedať jasne najavo na koho a odkiaľ číha hrozba.“

Na začiatku vidíme telo vo vreci, inak sa ale nič viditeľne nebezpečné nedeje. Krajina pôsobí akosi pokojne, prázdno. Chýbajú akékoľvek aj falošné náznaky ohrozenia. Film sa viditeľne prehnane sústredí na snahu byť čo najviac záhadný, nedať jasne najavo na koho a odkiaľ číha hrozba.  Niečo podozrivé je na každej z hlavných postáv a my nemáme vôbec tušiť, o koho by sme sa mali báť. Nejasnosti padá za obeť aj veľa z uveriteľnosti správania postáv. Majú nás miasť, tým pádom sa ale stávajú nepresvedčivými a keď sa na konci veci ako tak vyjasnia, mnoho z ich činov nám nedáva zmysel.

Keď je aj hrozba neurčitá, pomohlo by jej byť o niečo bezprostrednejšou. Dobre, v okolí sa vraždí a všetci v dome sa správajú čudne. To nás ale vôbec nemusí presvedčiť, že niekto z nich je naozaj v nebezpečí. Nemáme žiaden dôkaz, že vrah je medzi nimi, či že by jeho príchod musel byť reálny. Nejaví sa vôbec ako nevyhnutné, aby sa komukoľvek čokoľvek stalo a preto nemáme zásadný dôvod sa báť. Ak by aj tento stav bol spočiatku legitímny, trvá oveľa dlhšie, ako by bolo vhodné, a pre hororového fanúšika príjemné.

„Príprava na zložitý zvrat na záver si vyžiadal trochu priveľkú daň v podobe nedostatku napätia pri pozeraní a pocitu nezmyselnosti na konci.“

Časom sa niečo diať začne, niektoré postavy sa začnú javiť nebezpečnejšie a správať čudnejšie. Dôraz na mätenie diváka ale zostáva, a je príliš silný. Až do konca nepríde k nejakému priamočiaremu terorizovaniu niekoho niekým, nie so zjavným úmyslom mu robiť zle. Hororovo sa javí, keď jednej z postáv niečo pichnú, miestny sedliak ju zviaže a správa sa k nej ako psychopat. A predsa jej nijako neublíži. Bez násilných úmyslov, či vlastne bez akéhokoľvek zjavného úmyslu môže film ťažko pôsobiť ako klasický hixpolitation, hoci v mnohom sa snaží pripomínať napríklad Wolf Creek. Príprava na zložitý zvrat na záver si vyžiadal trochu priveľkú daň v podobe nedostatku napätia pri pozeraní a pocitu nezmyselnosti na konci. Ťažko povedať, či ho jeho chvíľkové čaro bolo hodné.

„Film nepôsobí vôbec lacno, na krajinu sa často dobre pozerá a vo svojich úlohách sú postavy pomerne dobre stvárnené.“

Neurčité smerovanie a snaha nezmyselne miasť mrzia o to viac, že film je v zásade dobre nakrútený. Nepôsobí vôbec lacno, na krajinu sa často dobre pozerá a vo svojich úlohách sú postavy pomerne dobre stvárnené. Čo to sa im dá aj veriť, hlavne keď sa raz za čas zachovajú prekvapivo normálne. Hlavne konečná pasáž viditeľne má svoj potenciál, keď už ale ani počas tej nemôže film divákovi nič predostrieť priamo a zrozumiteľne, ten nemôže inak ako byť otrávený. A vzdať sa posledných nádejí, že dielo sa do konca stihne spamätať.

Road Games je pomerne príjemne pozerateľný film, ktorý potreboval byť natoľko komplikovaný, že v sebe celkom zabil napätie. Pri spätnom zamyslení, akou katastrofou jeho scenár vlastne bol, je divácky dojem ešte prekvapivo znesiteľný. Nič to ale nemení na tom, že horor tu vôbec nefunguje, chýba skutočný strach a ponúka sa predovšetkým pocit, že sme mohli dostať oveľa viac.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy