hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Sensoria

Andrej Gomora | 23. 6. 2016
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

Nezaujímavá lacná duchárina, len trocha inak


Nešťastia sa v živote človeka kopia a nejde o žiadnu náhodu. Slabá myseľ oslabuje aj telo, ako aj fyzická bolesť zasahuje aj našu psychiku. Keď sa vám prihodí niečo zlé a ste oslabení a zraniteľní, okrem návratu všetkých zdravotných ťažkostí a bolestí, vystavujete sa ešte jednému riziku. Vaše nešťastie môžu vycítiť aj duchovia. A vrhnúť sa na vás, ako vo filme Sensoria.
 

„Pomôže jej s nákupom, chce s ňou tráviť čas. Bojí sa ísť späť k babke, radšej by zostala s Lannou."

Lanna má po tridsiatke a snaží sa začať nový život. Z čoho presne uteká sa dozvieme v náznakoch. Existuje muž, s ktorým nechce komunikovať. Deti vraví, že nemá, zato v škatuli si prinesie množstvo hračiek a v smutnej chvíli si prezerá fotku z ultrazvuku. Postupne sa zoznamuje so susedmi, pomerne zvláštnymi ľuďmi. Muž okolo štyridsiatky sa pravidelne len tak zjavuje. Zazerá, zároveň si Lannu obzerá. Vodí si do bytu ženu, v noci sú hluční. Ďalej v dome býva staršia dáma, zhovorčivá, no mierne podozrivá. Tvári sa dobromyseľne, no prísne, zjavne jej záleží na poriadku v dome. Lannu aj upozorňuje, že jej byt má svoju minulosť, vzhľadom na ktorú by nie každý mohol mať záujem sa doň nasťahovať. Najzvláštnejším obyvateľom je pre Lannu ale malé dievčatko. Pomôže jej s nákupom, chce s ňou tráviť čas. Bojí sa ísť späť k babke, radšej by zostala s Lannou. Vypytuje sa detsky nevinné otázky. Tie by možno ešte neboli také nepríjemné. Rušivé sú skôr zvláštne udalosti v dome. Nič hrozné, len tam skrátka niečo nesedí.

Prostredie bezútešného predmestia sme tu už mali viackrát, rôzne využité napríklad v Citadel alebo Outcast. Hlavná postava sa sem nepochybne hodí. Kombinácia jej životného odcudzenia a osamelosti sa spája so smutným a anonymným prostredím. Je legitímne, ak nám chce film čo najviac popísať jej fungovanie v novom byte. Všetky činnosti, ktorým sa venuje a myslí na svoju životnú situáciu, na to, čím prechádza a čo ju čaká. Tiež ale nie je dobré zájsť v tomto smere priďaleko.

„Zostáva nám dúfať, že jemne budované prostredie film využije neskôr."

Náznaky hrozby idú jedine cestou zlovestnosti, prípadne ilúzie o nej. Veci sa nenápadne hýbu, raz za čas sa niekde mihne postava. Často dokonca bez povšimnutia postáv, báť sa má len divák. Vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by postave mohlo čokoľvek hroziť. Má nám stačiť, že v dome niečo nie je v poriadku, pôsobia tu duchovia o ktorých nič nevieme a nikoho ani náznakom neohrozujú. Prečo sa potom báť? Zostáva nám dúfať, že jemne budované prostredie film využije neskôr. Hoci, čím ďalej tým ťažšie sa nám v niečo podobné verí.

„Napriek miestami až artovým ambíciám nedokáže samotné vyhotovenie filmu výraznejšie zaujať, v mnohých odvážnych záberoch sa naopak stráca."

Spôsob nakrútenia sa snaží zdôrazňovať psychiku postavy, ukázať nám jej prežívanie, keď už sa nič zaujímavé nedeje. Lanna ale vlastne nič také silné v hororovom zmysle neprežíva. Má to zrovna v živote ťažké, berie tabletky, má nárok byť zmätená a cítiť úzkosť. Môžeme s ňou súcitiť, no postaviť na niečom podobnom film už je značne odvážny nápad. Obzvlášť ak má ísť o horor. Samotná kvalita pritom tiež nie je nijako úchvatná. Napriek miestami až artovým ambíciám nedokáže samotné vyhotovenie filmu výraznejšie zaujať, v mnohých odvážnych záberoch sa naopak stráca.

Vyvrcholenie a vysvetlenie na záver nám akurát povie, čo sa to tu dialo. Nijako zaujímavým to už ale nespraví. Čo do zápletky ide o najobyčajnejšie klišé, ak by zvyšok filmu za niečo stál, nebolo by ťažké ho stráviť a pre prostriedky výstavby deja mu ho odpustiť. Keď už je ale o ničom celý film, nezaujímavé finále nám akurát potvrdí to, čo sme už tušili. Od tohto diela nie je dôvod čakať, že nás bude vedieť zaujať.

Sensoria je švédsky horor, čo znie ako dobrá správa pre milovníkov exotiky a zmeny. Iný skutočne je, v mnohom aj tým spôsobom, ako by sme čakali. Pomalý, jemný, s dôrazom na psychiku. Problém je akurát v tom, že nie je takmer vôbec strašidelný a je pri ňom veľká pravdepodobnosť, že skôr či neskôr začne diváka nudiť. Takže odporúčať sa dá, len ak vaša jediná potreba je vidieť niečo iné. Bez ohľadu na to, nakoľko zaujímavé a pozerateľné to bude.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy