hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Sensoria

Andrej Gomora | 23. 6. 2016
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

Nezaujímavá lacná duchárina, len trocha inak


Nešťastia sa v živote človeka kopia a nejde o žiadnu náhodu. Slabá myseľ oslabuje aj telo, ako aj fyzická bolesť zasahuje aj našu psychiku. Keď sa vám prihodí niečo zlé a ste oslabení a zraniteľní, okrem návratu všetkých zdravotných ťažkostí a bolestí, vystavujete sa ešte jednému riziku. Vaše nešťastie môžu vycítiť aj duchovia. A vrhnúť sa na vás, ako vo filme Sensoria.
 

„Pomôže jej s nákupom, chce s ňou tráviť čas. Bojí sa ísť späť k babke, radšej by zostala s Lannou."

Lanna má po tridsiatke a snaží sa začať nový život. Z čoho presne uteká sa dozvieme v náznakoch. Existuje muž, s ktorým nechce komunikovať. Deti vraví, že nemá, zato v škatuli si prinesie množstvo hračiek a v smutnej chvíli si prezerá fotku z ultrazvuku. Postupne sa zoznamuje so susedmi, pomerne zvláštnymi ľuďmi. Muž okolo štyridsiatky sa pravidelne len tak zjavuje. Zazerá, zároveň si Lannu obzerá. Vodí si do bytu ženu, v noci sú hluční. Ďalej v dome býva staršia dáma, zhovorčivá, no mierne podozrivá. Tvári sa dobromyseľne, no prísne, zjavne jej záleží na poriadku v dome. Lannu aj upozorňuje, že jej byt má svoju minulosť, vzhľadom na ktorú by nie každý mohol mať záujem sa doň nasťahovať. Najzvláštnejším obyvateľom je pre Lannu ale malé dievčatko. Pomôže jej s nákupom, chce s ňou tráviť čas. Bojí sa ísť späť k babke, radšej by zostala s Lannou. Vypytuje sa detsky nevinné otázky. Tie by možno ešte neboli také nepríjemné. Rušivé sú skôr zvláštne udalosti v dome. Nič hrozné, len tam skrátka niečo nesedí.

Prostredie bezútešného predmestia sme tu už mali viackrát, rôzne využité napríklad v Citadel alebo Outcast. Hlavná postava sa sem nepochybne hodí. Kombinácia jej životného odcudzenia a osamelosti sa spája so smutným a anonymným prostredím. Je legitímne, ak nám chce film čo najviac popísať jej fungovanie v novom byte. Všetky činnosti, ktorým sa venuje a myslí na svoju životnú situáciu, na to, čím prechádza a čo ju čaká. Tiež ale nie je dobré zájsť v tomto smere priďaleko.

„Zostáva nám dúfať, že jemne budované prostredie film využije neskôr."

Náznaky hrozby idú jedine cestou zlovestnosti, prípadne ilúzie o nej. Veci sa nenápadne hýbu, raz za čas sa niekde mihne postava. Často dokonca bez povšimnutia postáv, báť sa má len divák. Vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by postave mohlo čokoľvek hroziť. Má nám stačiť, že v dome niečo nie je v poriadku, pôsobia tu duchovia o ktorých nič nevieme a nikoho ani náznakom neohrozujú. Prečo sa potom báť? Zostáva nám dúfať, že jemne budované prostredie film využije neskôr. Hoci, čím ďalej tým ťažšie sa nám v niečo podobné verí.

„Napriek miestami až artovým ambíciám nedokáže samotné vyhotovenie filmu výraznejšie zaujať, v mnohých odvážnych záberoch sa naopak stráca."

Spôsob nakrútenia sa snaží zdôrazňovať psychiku postavy, ukázať nám jej prežívanie, keď už sa nič zaujímavé nedeje. Lanna ale vlastne nič také silné v hororovom zmysle neprežíva. Má to zrovna v živote ťažké, berie tabletky, má nárok byť zmätená a cítiť úzkosť. Môžeme s ňou súcitiť, no postaviť na niečom podobnom film už je značne odvážny nápad. Obzvlášť ak má ísť o horor. Samotná kvalita pritom tiež nie je nijako úchvatná. Napriek miestami až artovým ambíciám nedokáže samotné vyhotovenie filmu výraznejšie zaujať, v mnohých odvážnych záberoch sa naopak stráca.

Vyvrcholenie a vysvetlenie na záver nám akurát povie, čo sa to tu dialo. Nijako zaujímavým to už ale nespraví. Čo do zápletky ide o najobyčajnejšie klišé, ak by zvyšok filmu za niečo stál, nebolo by ťažké ho stráviť a pre prostriedky výstavby deja mu ho odpustiť. Keď už je ale o ničom celý film, nezaujímavé finále nám akurát potvrdí to, čo sme už tušili. Od tohto diela nie je dôvod čakať, že nás bude vedieť zaujať.

Sensoria je švédsky horor, čo znie ako dobrá správa pre milovníkov exotiky a zmeny. Iný skutočne je, v mnohom aj tým spôsobom, ako by sme čakali. Pomalý, jemný, s dôrazom na psychiku. Problém je akurát v tom, že nie je takmer vôbec strašidelný a je pri ňom veľká pravdepodobnosť, že skôr či neskôr začne diváka nudiť. Takže odporúčať sa dá, len ak vaša jediná potreba je vidieť niečo iné. Bez ohľadu na to, nakoľko zaujímavé a pozerateľné to bude.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy