hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Sensoria

Andrej Gomora | 23. 6. 2016
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

Nezaujímavá lacná duchárina, len trocha inak


Nešťastia sa v živote človeka kopia a nejde o žiadnu náhodu. Slabá myseľ oslabuje aj telo, ako aj fyzická bolesť zasahuje aj našu psychiku. Keď sa vám prihodí niečo zlé a ste oslabení a zraniteľní, okrem návratu všetkých zdravotných ťažkostí a bolestí, vystavujete sa ešte jednému riziku. Vaše nešťastie môžu vycítiť aj duchovia. A vrhnúť sa na vás, ako vo filme Sensoria.
 

„Pomôže jej s nákupom, chce s ňou tráviť čas. Bojí sa ísť späť k babke, radšej by zostala s Lannou."

Lanna má po tridsiatke a snaží sa začať nový život. Z čoho presne uteká sa dozvieme v náznakoch. Existuje muž, s ktorým nechce komunikovať. Deti vraví, že nemá, zato v škatuli si prinesie množstvo hračiek a v smutnej chvíli si prezerá fotku z ultrazvuku. Postupne sa zoznamuje so susedmi, pomerne zvláštnymi ľuďmi. Muž okolo štyridsiatky sa pravidelne len tak zjavuje. Zazerá, zároveň si Lannu obzerá. Vodí si do bytu ženu, v noci sú hluční. Ďalej v dome býva staršia dáma, zhovorčivá, no mierne podozrivá. Tvári sa dobromyseľne, no prísne, zjavne jej záleží na poriadku v dome. Lannu aj upozorňuje, že jej byt má svoju minulosť, vzhľadom na ktorú by nie každý mohol mať záujem sa doň nasťahovať. Najzvláštnejším obyvateľom je pre Lannu ale malé dievčatko. Pomôže jej s nákupom, chce s ňou tráviť čas. Bojí sa ísť späť k babke, radšej by zostala s Lannou. Vypytuje sa detsky nevinné otázky. Tie by možno ešte neboli také nepríjemné. Rušivé sú skôr zvláštne udalosti v dome. Nič hrozné, len tam skrátka niečo nesedí.

Prostredie bezútešného predmestia sme tu už mali viackrát, rôzne využité napríklad v Citadel alebo Outcast. Hlavná postava sa sem nepochybne hodí. Kombinácia jej životného odcudzenia a osamelosti sa spája so smutným a anonymným prostredím. Je legitímne, ak nám chce film čo najviac popísať jej fungovanie v novom byte. Všetky činnosti, ktorým sa venuje a myslí na svoju životnú situáciu, na to, čím prechádza a čo ju čaká. Tiež ale nie je dobré zájsť v tomto smere priďaleko.

„Zostáva nám dúfať, že jemne budované prostredie film využije neskôr."

Náznaky hrozby idú jedine cestou zlovestnosti, prípadne ilúzie o nej. Veci sa nenápadne hýbu, raz za čas sa niekde mihne postava. Často dokonca bez povšimnutia postáv, báť sa má len divák. Vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by postave mohlo čokoľvek hroziť. Má nám stačiť, že v dome niečo nie je v poriadku, pôsobia tu duchovia o ktorých nič nevieme a nikoho ani náznakom neohrozujú. Prečo sa potom báť? Zostáva nám dúfať, že jemne budované prostredie film využije neskôr. Hoci, čím ďalej tým ťažšie sa nám v niečo podobné verí.

„Napriek miestami až artovým ambíciám nedokáže samotné vyhotovenie filmu výraznejšie zaujať, v mnohých odvážnych záberoch sa naopak stráca."

Spôsob nakrútenia sa snaží zdôrazňovať psychiku postavy, ukázať nám jej prežívanie, keď už sa nič zaujímavé nedeje. Lanna ale vlastne nič také silné v hororovom zmysle neprežíva. Má to zrovna v živote ťažké, berie tabletky, má nárok byť zmätená a cítiť úzkosť. Môžeme s ňou súcitiť, no postaviť na niečom podobnom film už je značne odvážny nápad. Obzvlášť ak má ísť o horor. Samotná kvalita pritom tiež nie je nijako úchvatná. Napriek miestami až artovým ambíciám nedokáže samotné vyhotovenie filmu výraznejšie zaujať, v mnohých odvážnych záberoch sa naopak stráca.

Vyvrcholenie a vysvetlenie na záver nám akurát povie, čo sa to tu dialo. Nijako zaujímavým to už ale nespraví. Čo do zápletky ide o najobyčajnejšie klišé, ak by zvyšok filmu za niečo stál, nebolo by ťažké ho stráviť a pre prostriedky výstavby deja mu ho odpustiť. Keď už je ale o ničom celý film, nezaujímavé finále nám akurát potvrdí to, čo sme už tušili. Od tohto diela nie je dôvod čakať, že nás bude vedieť zaujať.

Sensoria je švédsky horor, čo znie ako dobrá správa pre milovníkov exotiky a zmeny. Iný skutočne je, v mnohom aj tým spôsobom, ako by sme čakali. Pomalý, jemný, s dôrazom na psychiku. Problém je akurát v tom, že nie je takmer vôbec strašidelný a je pri ňom veľká pravdepodobnosť, že skôr či neskôr začne diváka nudiť. Takže odporúčať sa dá, len ak vaša jediná potreba je vidieť niečo iné. Bez ohľadu na to, nakoľko zaujímavé a pozerateľné to bude.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy