hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Sensoria

Andrej Gomora | 23. 6. 2016
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

Nezaujímavá lacná duchárina, len trocha inak


Nešťastia sa v živote človeka kopia a nejde o žiadnu náhodu. Slabá myseľ oslabuje aj telo, ako aj fyzická bolesť zasahuje aj našu psychiku. Keď sa vám prihodí niečo zlé a ste oslabení a zraniteľní, okrem návratu všetkých zdravotných ťažkostí a bolestí, vystavujete sa ešte jednému riziku. Vaše nešťastie môžu vycítiť aj duchovia. A vrhnúť sa na vás, ako vo filme Sensoria.
 

„Pomôže jej s nákupom, chce s ňou tráviť čas. Bojí sa ísť späť k babke, radšej by zostala s Lannou."

Lanna má po tridsiatke a snaží sa začať nový život. Z čoho presne uteká sa dozvieme v náznakoch. Existuje muž, s ktorým nechce komunikovať. Deti vraví, že nemá, zato v škatuli si prinesie množstvo hračiek a v smutnej chvíli si prezerá fotku z ultrazvuku. Postupne sa zoznamuje so susedmi, pomerne zvláštnymi ľuďmi. Muž okolo štyridsiatky sa pravidelne len tak zjavuje. Zazerá, zároveň si Lannu obzerá. Vodí si do bytu ženu, v noci sú hluční. Ďalej v dome býva staršia dáma, zhovorčivá, no mierne podozrivá. Tvári sa dobromyseľne, no prísne, zjavne jej záleží na poriadku v dome. Lannu aj upozorňuje, že jej byt má svoju minulosť, vzhľadom na ktorú by nie každý mohol mať záujem sa doň nasťahovať. Najzvláštnejším obyvateľom je pre Lannu ale malé dievčatko. Pomôže jej s nákupom, chce s ňou tráviť čas. Bojí sa ísť späť k babke, radšej by zostala s Lannou. Vypytuje sa detsky nevinné otázky. Tie by možno ešte neboli také nepríjemné. Rušivé sú skôr zvláštne udalosti v dome. Nič hrozné, len tam skrátka niečo nesedí.

Prostredie bezútešného predmestia sme tu už mali viackrát, rôzne využité napríklad v Citadel alebo Outcast. Hlavná postava sa sem nepochybne hodí. Kombinácia jej životného odcudzenia a osamelosti sa spája so smutným a anonymným prostredím. Je legitímne, ak nám chce film čo najviac popísať jej fungovanie v novom byte. Všetky činnosti, ktorým sa venuje a myslí na svoju životnú situáciu, na to, čím prechádza a čo ju čaká. Tiež ale nie je dobré zájsť v tomto smere priďaleko.

„Zostáva nám dúfať, že jemne budované prostredie film využije neskôr."

Náznaky hrozby idú jedine cestou zlovestnosti, prípadne ilúzie o nej. Veci sa nenápadne hýbu, raz za čas sa niekde mihne postava. Často dokonca bez povšimnutia postáv, báť sa má len divák. Vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by postave mohlo čokoľvek hroziť. Má nám stačiť, že v dome niečo nie je v poriadku, pôsobia tu duchovia o ktorých nič nevieme a nikoho ani náznakom neohrozujú. Prečo sa potom báť? Zostáva nám dúfať, že jemne budované prostredie film využije neskôr. Hoci, čím ďalej tým ťažšie sa nám v niečo podobné verí.

„Napriek miestami až artovým ambíciám nedokáže samotné vyhotovenie filmu výraznejšie zaujať, v mnohých odvážnych záberoch sa naopak stráca."

Spôsob nakrútenia sa snaží zdôrazňovať psychiku postavy, ukázať nám jej prežívanie, keď už sa nič zaujímavé nedeje. Lanna ale vlastne nič také silné v hororovom zmysle neprežíva. Má to zrovna v živote ťažké, berie tabletky, má nárok byť zmätená a cítiť úzkosť. Môžeme s ňou súcitiť, no postaviť na niečom podobnom film už je značne odvážny nápad. Obzvlášť ak má ísť o horor. Samotná kvalita pritom tiež nie je nijako úchvatná. Napriek miestami až artovým ambíciám nedokáže samotné vyhotovenie filmu výraznejšie zaujať, v mnohých odvážnych záberoch sa naopak stráca.

Vyvrcholenie a vysvetlenie na záver nám akurát povie, čo sa to tu dialo. Nijako zaujímavým to už ale nespraví. Čo do zápletky ide o najobyčajnejšie klišé, ak by zvyšok filmu za niečo stál, nebolo by ťažké ho stráviť a pre prostriedky výstavby deja mu ho odpustiť. Keď už je ale o ničom celý film, nezaujímavé finále nám akurát potvrdí to, čo sme už tušili. Od tohto diela nie je dôvod čakať, že nás bude vedieť zaujať.

Sensoria je švédsky horor, čo znie ako dobrá správa pre milovníkov exotiky a zmeny. Iný skutočne je, v mnohom aj tým spôsobom, ako by sme čakali. Pomalý, jemný, s dôrazom na psychiku. Problém je akurát v tom, že nie je takmer vôbec strašidelný a je pri ňom veľká pravdepodobnosť, že skôr či neskôr začne diváka nudiť. Takže odporúčať sa dá, len ak vaša jediná potreba je vidieť niečo iné. Bez ohľadu na to, nakoľko zaujímavé a pozerateľné to bude.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy