hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

Shelter

Andrej Gomora | 3. 11. 2010
0
4/10          
žáner:
psycho

Rozdvojená osobnosť, rozdvojený film


Existujú psychiatri, ktorí sú presvedčení, že sa im podarilo pochopiť celú zložitosť ľudskej mysle či duše. Každý nový pacient je potom už len dôkazom ich teórií, pomocou ktorých dokážu vždy definovať jeho stav. Raz sa im však môže stať, že nech sa akokoľvek snažia, nedokážu niekoho do svojich schém vtesnať. Skôr ako sa nazdajú, môžu potom zistiť, že zďaleka nie všetko je také racionálne, ako si myslia, a v ľudskej hlave toho môže byť oveľa viac, ako si vôbec predstavovali.

Film Shelter začína predstavením hlavnej hrdinky, psychiatričky Cary, v podaní Julian Mooreovej. Okrem toho, že je vyhlásená odborníčka, má mierne problémy s pitím, je vdova a má jednu dcéru Sammy, ktorú často zveruje svojmu bratovi Stephenovi. Jej manžela zavraždili pred troma rokmi na Vianoce a jej otec je taktiež psychiater. Rád sa s ňou delí o zaujímavé prípady a jeden z nich sa k nej práve dostal. Ide o prípad rozdvojenej osobnosti, na ktoré má Cara svoje vyhranené teórie. Súžitie Davida a Adama sa síce javí ako obzvlášť presvedčivé, ale nie nevysvetliteľné. Cara si spraví svoje vyšetrovanie, nájde všetky súvislosti z jeho života a už sa jej zdá, že pacienta pochopila. Dokonca, že ho môže liečiť. Pri svojej snahe však narazí na toľko nových skutočností, že pochopí, nakoľko bola vedľa. A že nie každá rozdvojená osobnosť musí mať zrovna psychické problémy.

Úvod filmu pôsobí veľmi zaujímavo a diváka hneď vtiahne. Julien Mooreová sa so svojou postavou výborne stotožnila a pôsobí nadmieru presvedčivo. Podobne je to aj u ostatných hercov, v tomto smere asi nie je nikomu z nich čo vytknúť. Doktorka Cara je na jednej strane veľmi sebavedomá vo svojej práci, tiež sa zdá, že svoje sebavedomie má podložené množstvom znalostí aj praxe. Na strane druhej vidíme jej zložitý súkromný život, ale aj neschopnosť odosobniť sa od prípadov, ktoré rieši. Krásne vidno, ako sa úplne vžíva do všetkého, čo rieši, a úspech v práci je jej celým životom. Od toho sa odvíja aj vzťah s otcom, ktorý vyzerá byť postavený na ich odborných nezhodách, snahe toho druhého prekonať alebo poučiť. Komplexnosť všetkých vzťahov aj postáv je zachytená veľmi dobre a spolu s tajomne sa rozvíjajúcim prípadom buduje zaujímavo sa rozvíjajúcu zápletku. Aj atmosféra je už vďaka spomínaniu vrážd a nejasným identitám napínavá a zľahka strašidelná. Túto úroveň si film, žiaľ, nedokáže udržať.

Ako sa dej stále viac zamotáva, dostáva sa až do fázy, keď prestane dávať zmysel. Prostredie, ktoré začiatok dobre vybudoval, úplne potopí príbeh, ktorý je do neho zasadený. Ten sa snaží o neustále stupňovanie, záhada prestane byť len medicínska, osobností v jednom tele stále pribúda a stále sa približujú k hlavnej predstaviteľke. Na scénu prichádzajú duchovia, šamani aj minulosť, ktorá mala zostať dávno zabudnutá. Problém však je, že smerovanie k rozlúšteniu záhady prináša stále viac nelogickostí a nepodarených scén. Atmosféra naberá lacnú príchuť a nezachráni ju ani tých pár smrtí, strašidelných postáv a primitívnych ľakačiek. Film sa snaží o vytvorenie zložitej zápletky s postupným rozvinutím cez množstvo detailov. V tom smere však úplne zlyháva a v deji je toľko dier, že aj divákovi, ktorý nezvykne rýpať do každej chybičky, musia biť do očí.

Celkove je teda Shelter nie príliš podarený film. V čase, keď by mal diváka konečne skutočne strašiť, sa úplne stráca a všetko dobré akoby z neho vymizlo. Zostáva tak iba pri sľube, ktorým dobrá prvá časť diváka naladí, aby ho druhá časť úplne sklamala. Zdá sa, že občas je lepšie na určité otázky ani neodpovedať, ako dať odpoveď bez hlavy a päty. Ambície filmu úplne padajú na jeho nedopracovanosti a konečný dojem je horší ako pri niektorých filmoch, ktorých záhady síce rovnako nedávajú zmysel, ale ktoré sa tým ani netaja. Je to škoda, už kvôli výbornej Julien Mooreovej, ktorej výkon by si určite zaslúžil lepší scenár.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy