hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Shelter

Andrej Gomora | 3. 11. 2010
0
4/10          
žáner:
psycho

Rozdvojená osobnosť, rozdvojený film


Existujú psychiatri, ktorí sú presvedčení, že sa im podarilo pochopiť celú zložitosť ľudskej mysle či duše. Každý nový pacient je potom už len dôkazom ich teórií, pomocou ktorých dokážu vždy definovať jeho stav. Raz sa im však môže stať, že nech sa akokoľvek snažia, nedokážu niekoho do svojich schém vtesnať. Skôr ako sa nazdajú, môžu potom zistiť, že zďaleka nie všetko je také racionálne, ako si myslia, a v ľudskej hlave toho môže byť oveľa viac, ako si vôbec predstavovali.

Film Shelter začína predstavením hlavnej hrdinky, psychiatričky Cary, v podaní Julian Mooreovej. Okrem toho, že je vyhlásená odborníčka, má mierne problémy s pitím, je vdova a má jednu dcéru Sammy, ktorú často zveruje svojmu bratovi Stephenovi. Jej manžela zavraždili pred troma rokmi na Vianoce a jej otec je taktiež psychiater. Rád sa s ňou delí o zaujímavé prípady a jeden z nich sa k nej práve dostal. Ide o prípad rozdvojenej osobnosti, na ktoré má Cara svoje vyhranené teórie. Súžitie Davida a Adama sa síce javí ako obzvlášť presvedčivé, ale nie nevysvetliteľné. Cara si spraví svoje vyšetrovanie, nájde všetky súvislosti z jeho života a už sa jej zdá, že pacienta pochopila. Dokonca, že ho môže liečiť. Pri svojej snahe však narazí na toľko nových skutočností, že pochopí, nakoľko bola vedľa. A že nie každá rozdvojená osobnosť musí mať zrovna psychické problémy.

Úvod filmu pôsobí veľmi zaujímavo a diváka hneď vtiahne. Julien Mooreová sa so svojou postavou výborne stotožnila a pôsobí nadmieru presvedčivo. Podobne je to aj u ostatných hercov, v tomto smere asi nie je nikomu z nich čo vytknúť. Doktorka Cara je na jednej strane veľmi sebavedomá vo svojej práci, tiež sa zdá, že svoje sebavedomie má podložené množstvom znalostí aj praxe. Na strane druhej vidíme jej zložitý súkromný život, ale aj neschopnosť odosobniť sa od prípadov, ktoré rieši. Krásne vidno, ako sa úplne vžíva do všetkého, čo rieši, a úspech v práci je jej celým životom. Od toho sa odvíja aj vzťah s otcom, ktorý vyzerá byť postavený na ich odborných nezhodách, snahe toho druhého prekonať alebo poučiť. Komplexnosť všetkých vzťahov aj postáv je zachytená veľmi dobre a spolu s tajomne sa rozvíjajúcim prípadom buduje zaujímavo sa rozvíjajúcu zápletku. Aj atmosféra je už vďaka spomínaniu vrážd a nejasným identitám napínavá a zľahka strašidelná. Túto úroveň si film, žiaľ, nedokáže udržať.

Ako sa dej stále viac zamotáva, dostáva sa až do fázy, keď prestane dávať zmysel. Prostredie, ktoré začiatok dobre vybudoval, úplne potopí príbeh, ktorý je do neho zasadený. Ten sa snaží o neustále stupňovanie, záhada prestane byť len medicínska, osobností v jednom tele stále pribúda a stále sa približujú k hlavnej predstaviteľke. Na scénu prichádzajú duchovia, šamani aj minulosť, ktorá mala zostať dávno zabudnutá. Problém však je, že smerovanie k rozlúšteniu záhady prináša stále viac nelogickostí a nepodarených scén. Atmosféra naberá lacnú príchuť a nezachráni ju ani tých pár smrtí, strašidelných postáv a primitívnych ľakačiek. Film sa snaží o vytvorenie zložitej zápletky s postupným rozvinutím cez množstvo detailov. V tom smere však úplne zlyháva a v deji je toľko dier, že aj divákovi, ktorý nezvykne rýpať do každej chybičky, musia biť do očí.

Celkove je teda Shelter nie príliš podarený film. V čase, keď by mal diváka konečne skutočne strašiť, sa úplne stráca a všetko dobré akoby z neho vymizlo. Zostáva tak iba pri sľube, ktorým dobrá prvá časť diváka naladí, aby ho druhá časť úplne sklamala. Zdá sa, že občas je lepšie na určité otázky ani neodpovedať, ako dať odpoveď bez hlavy a päty. Ambície filmu úplne padajú na jeho nedopracovanosti a konečný dojem je horší ako pri niektorých filmoch, ktorých záhady síce rovnako nedávajú zmysel, ale ktoré sa tým ani netaja. Je to škoda, už kvôli výbornej Julien Mooreovej, ktorej výkon by si určite zaslúžil lepší scenár.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy