hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Shelter

Andrej Gomora | 3. 11. 2010
0
4/10          
žáner:
psycho

Rozdvojená osobnosť, rozdvojený film


Existujú psychiatri, ktorí sú presvedčení, že sa im podarilo pochopiť celú zložitosť ľudskej mysle či duše. Každý nový pacient je potom už len dôkazom ich teórií, pomocou ktorých dokážu vždy definovať jeho stav. Raz sa im však môže stať, že nech sa akokoľvek snažia, nedokážu niekoho do svojich schém vtesnať. Skôr ako sa nazdajú, môžu potom zistiť, že zďaleka nie všetko je také racionálne, ako si myslia, a v ľudskej hlave toho môže byť oveľa viac, ako si vôbec predstavovali.

Film Shelter začína predstavením hlavnej hrdinky, psychiatričky Cary, v podaní Julian Mooreovej. Okrem toho, že je vyhlásená odborníčka, má mierne problémy s pitím, je vdova a má jednu dcéru Sammy, ktorú často zveruje svojmu bratovi Stephenovi. Jej manžela zavraždili pred troma rokmi na Vianoce a jej otec je taktiež psychiater. Rád sa s ňou delí o zaujímavé prípady a jeden z nich sa k nej práve dostal. Ide o prípad rozdvojenej osobnosti, na ktoré má Cara svoje vyhranené teórie. Súžitie Davida a Adama sa síce javí ako obzvlášť presvedčivé, ale nie nevysvetliteľné. Cara si spraví svoje vyšetrovanie, nájde všetky súvislosti z jeho života a už sa jej zdá, že pacienta pochopila. Dokonca, že ho môže liečiť. Pri svojej snahe však narazí na toľko nových skutočností, že pochopí, nakoľko bola vedľa. A že nie každá rozdvojená osobnosť musí mať zrovna psychické problémy.

Úvod filmu pôsobí veľmi zaujímavo a diváka hneď vtiahne. Julien Mooreová sa so svojou postavou výborne stotožnila a pôsobí nadmieru presvedčivo. Podobne je to aj u ostatných hercov, v tomto smere asi nie je nikomu z nich čo vytknúť. Doktorka Cara je na jednej strane veľmi sebavedomá vo svojej práci, tiež sa zdá, že svoje sebavedomie má podložené množstvom znalostí aj praxe. Na strane druhej vidíme jej zložitý súkromný život, ale aj neschopnosť odosobniť sa od prípadov, ktoré rieši. Krásne vidno, ako sa úplne vžíva do všetkého, čo rieši, a úspech v práci je jej celým životom. Od toho sa odvíja aj vzťah s otcom, ktorý vyzerá byť postavený na ich odborných nezhodách, snahe toho druhého prekonať alebo poučiť. Komplexnosť všetkých vzťahov aj postáv je zachytená veľmi dobre a spolu s tajomne sa rozvíjajúcim prípadom buduje zaujímavo sa rozvíjajúcu zápletku. Aj atmosféra je už vďaka spomínaniu vrážd a nejasným identitám napínavá a zľahka strašidelná. Túto úroveň si film, žiaľ, nedokáže udržať.

Ako sa dej stále viac zamotáva, dostáva sa až do fázy, keď prestane dávať zmysel. Prostredie, ktoré začiatok dobre vybudoval, úplne potopí príbeh, ktorý je do neho zasadený. Ten sa snaží o neustále stupňovanie, záhada prestane byť len medicínska, osobností v jednom tele stále pribúda a stále sa približujú k hlavnej predstaviteľke. Na scénu prichádzajú duchovia, šamani aj minulosť, ktorá mala zostať dávno zabudnutá. Problém však je, že smerovanie k rozlúšteniu záhady prináša stále viac nelogickostí a nepodarených scén. Atmosféra naberá lacnú príchuť a nezachráni ju ani tých pár smrtí, strašidelných postáv a primitívnych ľakačiek. Film sa snaží o vytvorenie zložitej zápletky s postupným rozvinutím cez množstvo detailov. V tom smere však úplne zlyháva a v deji je toľko dier, že aj divákovi, ktorý nezvykne rýpať do každej chybičky, musia biť do očí.

Celkove je teda Shelter nie príliš podarený film. V čase, keď by mal diváka konečne skutočne strašiť, sa úplne stráca a všetko dobré akoby z neho vymizlo. Zostáva tak iba pri sľube, ktorým dobrá prvá časť diváka naladí, aby ho druhá časť úplne sklamala. Zdá sa, že občas je lepšie na určité otázky ani neodpovedať, ako dať odpoveď bez hlavy a päty. Ambície filmu úplne padajú na jeho nedopracovanosti a konečný dojem je horší ako pri niektorých filmoch, ktorých záhady síce rovnako nedávajú zmysel, ale ktoré sa tým ani netaja. Je to škoda, už kvôli výbornej Julien Mooreovej, ktorej výkon by si určite zaslúžil lepší scenár.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy