hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Shelter

Andrej Gomora | 3. 11. 2010
0
4/10          
žáner:
psycho

Rozdvojená osobnosť, rozdvojený film


Existujú psychiatri, ktorí sú presvedčení, že sa im podarilo pochopiť celú zložitosť ľudskej mysle či duše. Každý nový pacient je potom už len dôkazom ich teórií, pomocou ktorých dokážu vždy definovať jeho stav. Raz sa im však môže stať, že nech sa akokoľvek snažia, nedokážu niekoho do svojich schém vtesnať. Skôr ako sa nazdajú, môžu potom zistiť, že zďaleka nie všetko je také racionálne, ako si myslia, a v ľudskej hlave toho môže byť oveľa viac, ako si vôbec predstavovali.

Film Shelter začína predstavením hlavnej hrdinky, psychiatričky Cary, v podaní Julian Mooreovej. Okrem toho, že je vyhlásená odborníčka, má mierne problémy s pitím, je vdova a má jednu dcéru Sammy, ktorú často zveruje svojmu bratovi Stephenovi. Jej manžela zavraždili pred troma rokmi na Vianoce a jej otec je taktiež psychiater. Rád sa s ňou delí o zaujímavé prípady a jeden z nich sa k nej práve dostal. Ide o prípad rozdvojenej osobnosti, na ktoré má Cara svoje vyhranené teórie. Súžitie Davida a Adama sa síce javí ako obzvlášť presvedčivé, ale nie nevysvetliteľné. Cara si spraví svoje vyšetrovanie, nájde všetky súvislosti z jeho života a už sa jej zdá, že pacienta pochopila. Dokonca, že ho môže liečiť. Pri svojej snahe však narazí na toľko nových skutočností, že pochopí, nakoľko bola vedľa. A že nie každá rozdvojená osobnosť musí mať zrovna psychické problémy.

Úvod filmu pôsobí veľmi zaujímavo a diváka hneď vtiahne. Julien Mooreová sa so svojou postavou výborne stotožnila a pôsobí nadmieru presvedčivo. Podobne je to aj u ostatných hercov, v tomto smere asi nie je nikomu z nich čo vytknúť. Doktorka Cara je na jednej strane veľmi sebavedomá vo svojej práci, tiež sa zdá, že svoje sebavedomie má podložené množstvom znalostí aj praxe. Na strane druhej vidíme jej zložitý súkromný život, ale aj neschopnosť odosobniť sa od prípadov, ktoré rieši. Krásne vidno, ako sa úplne vžíva do všetkého, čo rieši, a úspech v práci je jej celým životom. Od toho sa odvíja aj vzťah s otcom, ktorý vyzerá byť postavený na ich odborných nezhodách, snahe toho druhého prekonať alebo poučiť. Komplexnosť všetkých vzťahov aj postáv je zachytená veľmi dobre a spolu s tajomne sa rozvíjajúcim prípadom buduje zaujímavo sa rozvíjajúcu zápletku. Aj atmosféra je už vďaka spomínaniu vrážd a nejasným identitám napínavá a zľahka strašidelná. Túto úroveň si film, žiaľ, nedokáže udržať.

Ako sa dej stále viac zamotáva, dostáva sa až do fázy, keď prestane dávať zmysel. Prostredie, ktoré začiatok dobre vybudoval, úplne potopí príbeh, ktorý je do neho zasadený. Ten sa snaží o neustále stupňovanie, záhada prestane byť len medicínska, osobností v jednom tele stále pribúda a stále sa približujú k hlavnej predstaviteľke. Na scénu prichádzajú duchovia, šamani aj minulosť, ktorá mala zostať dávno zabudnutá. Problém však je, že smerovanie k rozlúšteniu záhady prináša stále viac nelogickostí a nepodarených scén. Atmosféra naberá lacnú príchuť a nezachráni ju ani tých pár smrtí, strašidelných postáv a primitívnych ľakačiek. Film sa snaží o vytvorenie zložitej zápletky s postupným rozvinutím cez množstvo detailov. V tom smere však úplne zlyháva a v deji je toľko dier, že aj divákovi, ktorý nezvykne rýpať do každej chybičky, musia biť do očí.

Celkove je teda Shelter nie príliš podarený film. V čase, keď by mal diváka konečne skutočne strašiť, sa úplne stráca a všetko dobré akoby z neho vymizlo. Zostáva tak iba pri sľube, ktorým dobrá prvá časť diváka naladí, aby ho druhá časť úplne sklamala. Zdá sa, že občas je lepšie na určité otázky ani neodpovedať, ako dať odpoveď bez hlavy a päty. Ambície filmu úplne padajú na jeho nedopracovanosti a konečný dojem je horší ako pri niektorých filmoch, ktorých záhady síce rovnako nedávajú zmysel, ale ktoré sa tým ani netaja. Je to škoda, už kvôli výbornej Julien Mooreovej, ktorej výkon by si určite zaslúžil lepší scenár.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy