hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Shelter

Andrej Gomora | 3. 11. 2010
0
4/10          
žáner:
psycho

Rozdvojená osobnosť, rozdvojený film


Existujú psychiatri, ktorí sú presvedčení, že sa im podarilo pochopiť celú zložitosť ľudskej mysle či duše. Každý nový pacient je potom už len dôkazom ich teórií, pomocou ktorých dokážu vždy definovať jeho stav. Raz sa im však môže stať, že nech sa akokoľvek snažia, nedokážu niekoho do svojich schém vtesnať. Skôr ako sa nazdajú, môžu potom zistiť, že zďaleka nie všetko je také racionálne, ako si myslia, a v ľudskej hlave toho môže byť oveľa viac, ako si vôbec predstavovali.

Film Shelter začína predstavením hlavnej hrdinky, psychiatričky Cary, v podaní Julian Mooreovej. Okrem toho, že je vyhlásená odborníčka, má mierne problémy s pitím, je vdova a má jednu dcéru Sammy, ktorú často zveruje svojmu bratovi Stephenovi. Jej manžela zavraždili pred troma rokmi na Vianoce a jej otec je taktiež psychiater. Rád sa s ňou delí o zaujímavé prípady a jeden z nich sa k nej práve dostal. Ide o prípad rozdvojenej osobnosti, na ktoré má Cara svoje vyhranené teórie. Súžitie Davida a Adama sa síce javí ako obzvlášť presvedčivé, ale nie nevysvetliteľné. Cara si spraví svoje vyšetrovanie, nájde všetky súvislosti z jeho života a už sa jej zdá, že pacienta pochopila. Dokonca, že ho môže liečiť. Pri svojej snahe však narazí na toľko nových skutočností, že pochopí, nakoľko bola vedľa. A že nie každá rozdvojená osobnosť musí mať zrovna psychické problémy.

Úvod filmu pôsobí veľmi zaujímavo a diváka hneď vtiahne. Julien Mooreová sa so svojou postavou výborne stotožnila a pôsobí nadmieru presvedčivo. Podobne je to aj u ostatných hercov, v tomto smere asi nie je nikomu z nich čo vytknúť. Doktorka Cara je na jednej strane veľmi sebavedomá vo svojej práci, tiež sa zdá, že svoje sebavedomie má podložené množstvom znalostí aj praxe. Na strane druhej vidíme jej zložitý súkromný život, ale aj neschopnosť odosobniť sa od prípadov, ktoré rieši. Krásne vidno, ako sa úplne vžíva do všetkého, čo rieši, a úspech v práci je jej celým životom. Od toho sa odvíja aj vzťah s otcom, ktorý vyzerá byť postavený na ich odborných nezhodách, snahe toho druhého prekonať alebo poučiť. Komplexnosť všetkých vzťahov aj postáv je zachytená veľmi dobre a spolu s tajomne sa rozvíjajúcim prípadom buduje zaujímavo sa rozvíjajúcu zápletku. Aj atmosféra je už vďaka spomínaniu vrážd a nejasným identitám napínavá a zľahka strašidelná. Túto úroveň si film, žiaľ, nedokáže udržať.

Ako sa dej stále viac zamotáva, dostáva sa až do fázy, keď prestane dávať zmysel. Prostredie, ktoré začiatok dobre vybudoval, úplne potopí príbeh, ktorý je do neho zasadený. Ten sa snaží o neustále stupňovanie, záhada prestane byť len medicínska, osobností v jednom tele stále pribúda a stále sa približujú k hlavnej predstaviteľke. Na scénu prichádzajú duchovia, šamani aj minulosť, ktorá mala zostať dávno zabudnutá. Problém však je, že smerovanie k rozlúšteniu záhady prináša stále viac nelogickostí a nepodarených scén. Atmosféra naberá lacnú príchuť a nezachráni ju ani tých pár smrtí, strašidelných postáv a primitívnych ľakačiek. Film sa snaží o vytvorenie zložitej zápletky s postupným rozvinutím cez množstvo detailov. V tom smere však úplne zlyháva a v deji je toľko dier, že aj divákovi, ktorý nezvykne rýpať do každej chybičky, musia biť do očí.

Celkove je teda Shelter nie príliš podarený film. V čase, keď by mal diváka konečne skutočne strašiť, sa úplne stráca a všetko dobré akoby z neho vymizlo. Zostáva tak iba pri sľube, ktorým dobrá prvá časť diváka naladí, aby ho druhá časť úplne sklamala. Zdá sa, že občas je lepšie na určité otázky ani neodpovedať, ako dať odpoveď bez hlavy a päty. Ambície filmu úplne padajú na jeho nedopracovanosti a konečný dojem je horší ako pri niektorých filmoch, ktorých záhady síce rovnako nedávajú zmysel, ale ktoré sa tým ani netaja. Je to škoda, už kvôli výbornej Julien Mooreovej, ktorej výkon by si určite zaslúžil lepší scenár.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy