hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Sinister

Andrej Gomora | 26. 12. 2012
1
9/10          
žáner:
ghost, psycho

Lahôdka na koniec roka


Záplaty na lakťoch, vyprahnutý pohľad plný melanchólie. Ženy ho milujú, ale žiť je s ním ťažké. Policajti ho nenávidia za obraz ktorý o nich podáva, ale súčasne nevedia odolať túžbe byť mu nablízku, dostať sa do jeho diel. On sám zápasí sám so sebou, odmieta sa vzdať svojej jedinej vášne, písania kníh. Pritom ani sám už nevie, prečo ich píše. Kvôli sebe, kvôli obetiam zločinov, alebo kvôli svetskej sláve. Pozeráme sa na človeka, ktorý zostúpil do sveta zla a to ho vo filme Sinister pohlcuje.

„Vytočí číslo polície aby ich odovzdal, ale nedokáže to. Pokušenie je prisilné, musí napísať knihu, nemôže sa vzdať nedoceniteľného materiálu."

Nasťahovať sa s manželkou a dvoma malými deťmi do domu, na ktorého záhrade niekto práve obesil celú rodinu a asi uniesol ich malé dievčatko nie je práve prejav zodpovedného otca a milujúceho manžela. Spisovateľ Ellison potrebuje materiál pre knihu. Potrebuje zločin, o ktorom by zistil viac, ako vypátrala polícia. Raz sa mu to už podarilo. Pred desiatimi rokmi, a sláva pomaly začína hasnúť. Má poslednú šancu, ak ju nevyužije, bude sa musieť chytiť jedného zo zdrojov obživy, ktoré sú mu tak veľmi odporné. Na povale domu nájde škatuľu s premietačkou a nahrávkami. Sú na nich vraždy. Tá, ktorá sa odohrala v jeho novom dome, a tri ďalšie z rozpätia štyridsiatich rokov. Vytočí číslo polície aby ich odovzdal, ale nedokáže to. Pokušenie je prisilné, musí napísať knihu, nemôže sa vzdať nedoceniteľného materiálu. Filmy skúma, pýta si rady od miestneho policajta, ktorý ho dá do kontaktu s odborníkom na ezoteriku. Aby zniesol hrôzu ktorú už vidí všade okolo seba, pije viac whisky ako zvyčajne. Až keď badá zvláštne správanie aj na svojich deťoch, rozhodne sa uprostred noci bez zdržiavania z domu utiecť. Ako inak, už je neskoro.

„Výborne napísaná aj zahraná postava v podaní Ethana Hawka sa nás úplne zmocní, tak ako jej sa zmocní štúdium hororových pások."

Kde netreba vraždy, netreba ani veľa postáv. Pre horor až nezvyčajne výrazne stojí Ellison v strede pozornosti. Rodina aj hrsť ľudí ktorí sa postupne objavia sú z hľadiska im venovaného priestoru blízko štatistom, čo sa ale našťastie ani trochu neodráža na kvalite ich vykreslenia. Každá jedna z postáv je dokonale živá, a asi do každej z nich sa dá veľmi ľahko vžiť a zdieľať jej starosti. Predovšetkým Ellisonova manželka Tracy je nádherne prepracovaná milujúca a oddaná žena, ktorá už ale jednoducho ďalej nemôže. A niet sa jej čo čudovať. Ellison je klasický prípad strápenej duše umelca, ktorá naviac ochutnala gigantíckú slávu, a už ju nedokáže dostať z hlavy. Prežívame s ním jeho chorobnú túžbu tvoriť a niečo dokázať, a oddanosť práci ktorej ustupuje aj rodina, nech ju akokoľvek veľmi miluje. Výborne napísaná aj zahraná postava v podaní Ethana Hawka sa nás úplne zmocní, tak ako jej sa zmocní štúdium hororových pások. Okrem záznamov ktoré si premieta nevidíme žiadne násilie, a aj tak sme už pri prvej jednoduchej ľakačke napnutí ako struny. Vidíme, že niečo nie je v poriadku, že sa schyľuje na niečo veľmi zlé. Zároveň je nám hlavná postava natoľko blízka, že rovnako ako ona si uvedomujeme že nech aj dobre vie čo by mala spraviť, nedokáže to.

„Ellisonovi vnútorní démoni sa miešajú s reálnymi duchmi a vďaka splynutiu s jeho subjektívnym pohľadom sú pre nás rovnako hroziví či na nich veríme, alebo nie."

Film skutočne krv nepotrebuje. Pomalým a zlovestným tempom si dokáže vybudovať takú hustú atmosféru, o akej sa mnohým krvákom ani nesnívalo. Ellisonovi vnútorní démoni sa miešajú s reálnymi duchmi a vďaka splynutiu s jeho subjektívnym pohľadom sú pre nás rovnako hroziví či na nich veríme, alebo nie. Na rozdiel od mysterióznych nepodarkov (napríklad Shelter alebo The New Daughter) nepôsobí mystika nezmyselne, nech je aj rovnako deravá. Je to práve vďaka silne osobnému poňatiu, ktoré do stredu dáva prežívajúceho, a nedáva nám možnosť o jeho prežívaní pochybovať. Za výborným scenárom a hereckými výkonmi ani o trochu nezaostáva úžasná hudba a tiež kamera, ktoré film v každej chvíli držia a dotvárajú ťažko zabudnuteľný strašidelný zážitok s nie slabým nádychom poetiky.

Sinister by sa pokojne dal označiť za niečo ako Requiem za sen medzi horormi. Prakticky dokonale nakrútený film, ktorý dokáže na diváka pôsobiť tak silno až mu odpustí banálnosť deja aj diery v ňom. Pre vŕtalov sa určite nájdu drobné chyby a nelogickosti, a tiež klišé, predovšetkým v podobe duchov detí. Všetko ale pracuje pre jediný podstatný cieľ. Fantastickú atmosféru ktorej by bola obrovská chyba sa brániť, a pripraviť sa tak o skutočne výnimočne podarený horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
oplati sa vidiet! Kety
8. 2. 2013, 21:17

Tento film som si pozrela minuly vikend sama vecer... napriek tomu,ze si myslim, ze som horormi dost ostrielana, som si tuto lakacku uzila. Po dlhej dobe horor, ktory nepriniesol sklamanie.

Odporúčané filmy