hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Sinister

Andrej Gomora | 26. 12. 2012
1
9/10          
žáner:
ghost, psycho

Lahôdka na koniec roka


Záplaty na lakťoch, vyprahnutý pohľad plný melanchólie. Ženy ho milujú, ale žiť je s ním ťažké. Policajti ho nenávidia za obraz ktorý o nich podáva, ale súčasne nevedia odolať túžbe byť mu nablízku, dostať sa do jeho diel. On sám zápasí sám so sebou, odmieta sa vzdať svojej jedinej vášne, písania kníh. Pritom ani sám už nevie, prečo ich píše. Kvôli sebe, kvôli obetiam zločinov, alebo kvôli svetskej sláve. Pozeráme sa na človeka, ktorý zostúpil do sveta zla a to ho vo filme Sinister pohlcuje.

„Vytočí číslo polície aby ich odovzdal, ale nedokáže to. Pokušenie je prisilné, musí napísať knihu, nemôže sa vzdať nedoceniteľného materiálu."

Nasťahovať sa s manželkou a dvoma malými deťmi do domu, na ktorého záhrade niekto práve obesil celú rodinu a asi uniesol ich malé dievčatko nie je práve prejav zodpovedného otca a milujúceho manžela. Spisovateľ Ellison potrebuje materiál pre knihu. Potrebuje zločin, o ktorom by zistil viac, ako vypátrala polícia. Raz sa mu to už podarilo. Pred desiatimi rokmi, a sláva pomaly začína hasnúť. Má poslednú šancu, ak ju nevyužije, bude sa musieť chytiť jedného zo zdrojov obživy, ktoré sú mu tak veľmi odporné. Na povale domu nájde škatuľu s premietačkou a nahrávkami. Sú na nich vraždy. Tá, ktorá sa odohrala v jeho novom dome, a tri ďalšie z rozpätia štyridsiatich rokov. Vytočí číslo polície aby ich odovzdal, ale nedokáže to. Pokušenie je prisilné, musí napísať knihu, nemôže sa vzdať nedoceniteľného materiálu. Filmy skúma, pýta si rady od miestneho policajta, ktorý ho dá do kontaktu s odborníkom na ezoteriku. Aby zniesol hrôzu ktorú už vidí všade okolo seba, pije viac whisky ako zvyčajne. Až keď badá zvláštne správanie aj na svojich deťoch, rozhodne sa uprostred noci bez zdržiavania z domu utiecť. Ako inak, už je neskoro.

„Výborne napísaná aj zahraná postava v podaní Ethana Hawka sa nás úplne zmocní, tak ako jej sa zmocní štúdium hororových pások."

Kde netreba vraždy, netreba ani veľa postáv. Pre horor až nezvyčajne výrazne stojí Ellison v strede pozornosti. Rodina aj hrsť ľudí ktorí sa postupne objavia sú z hľadiska im venovaného priestoru blízko štatistom, čo sa ale našťastie ani trochu neodráža na kvalite ich vykreslenia. Každá jedna z postáv je dokonale živá, a asi do každej z nich sa dá veľmi ľahko vžiť a zdieľať jej starosti. Predovšetkým Ellisonova manželka Tracy je nádherne prepracovaná milujúca a oddaná žena, ktorá už ale jednoducho ďalej nemôže. A niet sa jej čo čudovať. Ellison je klasický prípad strápenej duše umelca, ktorá naviac ochutnala gigantíckú slávu, a už ju nedokáže dostať z hlavy. Prežívame s ním jeho chorobnú túžbu tvoriť a niečo dokázať, a oddanosť práci ktorej ustupuje aj rodina, nech ju akokoľvek veľmi miluje. Výborne napísaná aj zahraná postava v podaní Ethana Hawka sa nás úplne zmocní, tak ako jej sa zmocní štúdium hororových pások. Okrem záznamov ktoré si premieta nevidíme žiadne násilie, a aj tak sme už pri prvej jednoduchej ľakačke napnutí ako struny. Vidíme, že niečo nie je v poriadku, že sa schyľuje na niečo veľmi zlé. Zároveň je nám hlavná postava natoľko blízka, že rovnako ako ona si uvedomujeme že nech aj dobre vie čo by mala spraviť, nedokáže to.

„Ellisonovi vnútorní démoni sa miešajú s reálnymi duchmi a vďaka splynutiu s jeho subjektívnym pohľadom sú pre nás rovnako hroziví či na nich veríme, alebo nie."

Film skutočne krv nepotrebuje. Pomalým a zlovestným tempom si dokáže vybudovať takú hustú atmosféru, o akej sa mnohým krvákom ani nesnívalo. Ellisonovi vnútorní démoni sa miešajú s reálnymi duchmi a vďaka splynutiu s jeho subjektívnym pohľadom sú pre nás rovnako hroziví či na nich veríme, alebo nie. Na rozdiel od mysterióznych nepodarkov (napríklad Shelter alebo The New Daughter) nepôsobí mystika nezmyselne, nech je aj rovnako deravá. Je to práve vďaka silne osobnému poňatiu, ktoré do stredu dáva prežívajúceho, a nedáva nám možnosť o jeho prežívaní pochybovať. Za výborným scenárom a hereckými výkonmi ani o trochu nezaostáva úžasná hudba a tiež kamera, ktoré film v každej chvíli držia a dotvárajú ťažko zabudnuteľný strašidelný zážitok s nie slabým nádychom poetiky.

Sinister by sa pokojne dal označiť za niečo ako Requiem za sen medzi horormi. Prakticky dokonale nakrútený film, ktorý dokáže na diváka pôsobiť tak silno až mu odpustí banálnosť deja aj diery v ňom. Pre vŕtalov sa určite nájdu drobné chyby a nelogickosti, a tiež klišé, predovšetkým v podobe duchov detí. Všetko ale pracuje pre jediný podstatný cieľ. Fantastickú atmosféru ktorej by bola obrovská chyba sa brániť, a pripraviť sa tak o skutočne výnimočne podarený horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
oplati sa vidiet! Kety
8. 2. 2013, 21:17

Tento film som si pozrela minuly vikend sama vecer... napriek tomu,ze si myslim, ze som horormi dost ostrielana, som si tuto lakacku uzila. Po dlhej dobe horor, ktory nepriniesol sklamanie.

Odporúčané filmy