hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Sinister

Andrej Gomora | 26. 12. 2012
1
9/10          
žáner:
ghost, psycho

Lahôdka na koniec roka


Záplaty na lakťoch, vyprahnutý pohľad plný melanchólie. Ženy ho milujú, ale žiť je s ním ťažké. Policajti ho nenávidia za obraz ktorý o nich podáva, ale súčasne nevedia odolať túžbe byť mu nablízku, dostať sa do jeho diel. On sám zápasí sám so sebou, odmieta sa vzdať svojej jedinej vášne, písania kníh. Pritom ani sám už nevie, prečo ich píše. Kvôli sebe, kvôli obetiam zločinov, alebo kvôli svetskej sláve. Pozeráme sa na človeka, ktorý zostúpil do sveta zla a to ho vo filme Sinister pohlcuje.

„Vytočí číslo polície aby ich odovzdal, ale nedokáže to. Pokušenie je prisilné, musí napísať knihu, nemôže sa vzdať nedoceniteľného materiálu."

Nasťahovať sa s manželkou a dvoma malými deťmi do domu, na ktorého záhrade niekto práve obesil celú rodinu a asi uniesol ich malé dievčatko nie je práve prejav zodpovedného otca a milujúceho manžela. Spisovateľ Ellison potrebuje materiál pre knihu. Potrebuje zločin, o ktorom by zistil viac, ako vypátrala polícia. Raz sa mu to už podarilo. Pred desiatimi rokmi, a sláva pomaly začína hasnúť. Má poslednú šancu, ak ju nevyužije, bude sa musieť chytiť jedného zo zdrojov obživy, ktoré sú mu tak veľmi odporné. Na povale domu nájde škatuľu s premietačkou a nahrávkami. Sú na nich vraždy. Tá, ktorá sa odohrala v jeho novom dome, a tri ďalšie z rozpätia štyridsiatich rokov. Vytočí číslo polície aby ich odovzdal, ale nedokáže to. Pokušenie je prisilné, musí napísať knihu, nemôže sa vzdať nedoceniteľného materiálu. Filmy skúma, pýta si rady od miestneho policajta, ktorý ho dá do kontaktu s odborníkom na ezoteriku. Aby zniesol hrôzu ktorú už vidí všade okolo seba, pije viac whisky ako zvyčajne. Až keď badá zvláštne správanie aj na svojich deťoch, rozhodne sa uprostred noci bez zdržiavania z domu utiecť. Ako inak, už je neskoro.

„Výborne napísaná aj zahraná postava v podaní Ethana Hawka sa nás úplne zmocní, tak ako jej sa zmocní štúdium hororových pások."

Kde netreba vraždy, netreba ani veľa postáv. Pre horor až nezvyčajne výrazne stojí Ellison v strede pozornosti. Rodina aj hrsť ľudí ktorí sa postupne objavia sú z hľadiska im venovaného priestoru blízko štatistom, čo sa ale našťastie ani trochu neodráža na kvalite ich vykreslenia. Každá jedna z postáv je dokonale živá, a asi do každej z nich sa dá veľmi ľahko vžiť a zdieľať jej starosti. Predovšetkým Ellisonova manželka Tracy je nádherne prepracovaná milujúca a oddaná žena, ktorá už ale jednoducho ďalej nemôže. A niet sa jej čo čudovať. Ellison je klasický prípad strápenej duše umelca, ktorá naviac ochutnala gigantíckú slávu, a už ju nedokáže dostať z hlavy. Prežívame s ním jeho chorobnú túžbu tvoriť a niečo dokázať, a oddanosť práci ktorej ustupuje aj rodina, nech ju akokoľvek veľmi miluje. Výborne napísaná aj zahraná postava v podaní Ethana Hawka sa nás úplne zmocní, tak ako jej sa zmocní štúdium hororových pások. Okrem záznamov ktoré si premieta nevidíme žiadne násilie, a aj tak sme už pri prvej jednoduchej ľakačke napnutí ako struny. Vidíme, že niečo nie je v poriadku, že sa schyľuje na niečo veľmi zlé. Zároveň je nám hlavná postava natoľko blízka, že rovnako ako ona si uvedomujeme že nech aj dobre vie čo by mala spraviť, nedokáže to.

„Ellisonovi vnútorní démoni sa miešajú s reálnymi duchmi a vďaka splynutiu s jeho subjektívnym pohľadom sú pre nás rovnako hroziví či na nich veríme, alebo nie."

Film skutočne krv nepotrebuje. Pomalým a zlovestným tempom si dokáže vybudovať takú hustú atmosféru, o akej sa mnohým krvákom ani nesnívalo. Ellisonovi vnútorní démoni sa miešajú s reálnymi duchmi a vďaka splynutiu s jeho subjektívnym pohľadom sú pre nás rovnako hroziví či na nich veríme, alebo nie. Na rozdiel od mysterióznych nepodarkov (napríklad Shelter alebo The New Daughter) nepôsobí mystika nezmyselne, nech je aj rovnako deravá. Je to práve vďaka silne osobnému poňatiu, ktoré do stredu dáva prežívajúceho, a nedáva nám možnosť o jeho prežívaní pochybovať. Za výborným scenárom a hereckými výkonmi ani o trochu nezaostáva úžasná hudba a tiež kamera, ktoré film v každej chvíli držia a dotvárajú ťažko zabudnuteľný strašidelný zážitok s nie slabým nádychom poetiky.

Sinister by sa pokojne dal označiť za niečo ako Requiem za sen medzi horormi. Prakticky dokonale nakrútený film, ktorý dokáže na diváka pôsobiť tak silno až mu odpustí banálnosť deja aj diery v ňom. Pre vŕtalov sa určite nájdu drobné chyby a nelogickosti, a tiež klišé, predovšetkým v podobe duchov detí. Všetko ale pracuje pre jediný podstatný cieľ. Fantastickú atmosféru ktorej by bola obrovská chyba sa brániť, a pripraviť sa tak o skutočne výnimočne podarený horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
oplati sa vidiet! Kety
8. 2. 2013, 21:17

Tento film som si pozrela minuly vikend sama vecer... napriek tomu,ze si myslim, ze som horormi dost ostrielana, som si tuto lakacku uzila. Po dlhej dobe horor, ktory nepriniesol sklamanie.

Odporúčané filmy