hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Sinister

Andrej Gomora | 26. 12. 2012
1
9/10          
žáner:
ghost, psycho

Lahôdka na koniec roka


Záplaty na lakťoch, vyprahnutý pohľad plný melanchólie. Ženy ho milujú, ale žiť je s ním ťažké. Policajti ho nenávidia za obraz ktorý o nich podáva, ale súčasne nevedia odolať túžbe byť mu nablízku, dostať sa do jeho diel. On sám zápasí sám so sebou, odmieta sa vzdať svojej jedinej vášne, písania kníh. Pritom ani sám už nevie, prečo ich píše. Kvôli sebe, kvôli obetiam zločinov, alebo kvôli svetskej sláve. Pozeráme sa na človeka, ktorý zostúpil do sveta zla a to ho vo filme Sinister pohlcuje.

„Vytočí číslo polície aby ich odovzdal, ale nedokáže to. Pokušenie je prisilné, musí napísať knihu, nemôže sa vzdať nedoceniteľného materiálu."

Nasťahovať sa s manželkou a dvoma malými deťmi do domu, na ktorého záhrade niekto práve obesil celú rodinu a asi uniesol ich malé dievčatko nie je práve prejav zodpovedného otca a milujúceho manžela. Spisovateľ Ellison potrebuje materiál pre knihu. Potrebuje zločin, o ktorom by zistil viac, ako vypátrala polícia. Raz sa mu to už podarilo. Pred desiatimi rokmi, a sláva pomaly začína hasnúť. Má poslednú šancu, ak ju nevyužije, bude sa musieť chytiť jedného zo zdrojov obživy, ktoré sú mu tak veľmi odporné. Na povale domu nájde škatuľu s premietačkou a nahrávkami. Sú na nich vraždy. Tá, ktorá sa odohrala v jeho novom dome, a tri ďalšie z rozpätia štyridsiatich rokov. Vytočí číslo polície aby ich odovzdal, ale nedokáže to. Pokušenie je prisilné, musí napísať knihu, nemôže sa vzdať nedoceniteľného materiálu. Filmy skúma, pýta si rady od miestneho policajta, ktorý ho dá do kontaktu s odborníkom na ezoteriku. Aby zniesol hrôzu ktorú už vidí všade okolo seba, pije viac whisky ako zvyčajne. Až keď badá zvláštne správanie aj na svojich deťoch, rozhodne sa uprostred noci bez zdržiavania z domu utiecť. Ako inak, už je neskoro.

„Výborne napísaná aj zahraná postava v podaní Ethana Hawka sa nás úplne zmocní, tak ako jej sa zmocní štúdium hororových pások."

Kde netreba vraždy, netreba ani veľa postáv. Pre horor až nezvyčajne výrazne stojí Ellison v strede pozornosti. Rodina aj hrsť ľudí ktorí sa postupne objavia sú z hľadiska im venovaného priestoru blízko štatistom, čo sa ale našťastie ani trochu neodráža na kvalite ich vykreslenia. Každá jedna z postáv je dokonale živá, a asi do každej z nich sa dá veľmi ľahko vžiť a zdieľať jej starosti. Predovšetkým Ellisonova manželka Tracy je nádherne prepracovaná milujúca a oddaná žena, ktorá už ale jednoducho ďalej nemôže. A niet sa jej čo čudovať. Ellison je klasický prípad strápenej duše umelca, ktorá naviac ochutnala gigantíckú slávu, a už ju nedokáže dostať z hlavy. Prežívame s ním jeho chorobnú túžbu tvoriť a niečo dokázať, a oddanosť práci ktorej ustupuje aj rodina, nech ju akokoľvek veľmi miluje. Výborne napísaná aj zahraná postava v podaní Ethana Hawka sa nás úplne zmocní, tak ako jej sa zmocní štúdium hororových pások. Okrem záznamov ktoré si premieta nevidíme žiadne násilie, a aj tak sme už pri prvej jednoduchej ľakačke napnutí ako struny. Vidíme, že niečo nie je v poriadku, že sa schyľuje na niečo veľmi zlé. Zároveň je nám hlavná postava natoľko blízka, že rovnako ako ona si uvedomujeme že nech aj dobre vie čo by mala spraviť, nedokáže to.

„Ellisonovi vnútorní démoni sa miešajú s reálnymi duchmi a vďaka splynutiu s jeho subjektívnym pohľadom sú pre nás rovnako hroziví či na nich veríme, alebo nie."

Film skutočne krv nepotrebuje. Pomalým a zlovestným tempom si dokáže vybudovať takú hustú atmosféru, o akej sa mnohým krvákom ani nesnívalo. Ellisonovi vnútorní démoni sa miešajú s reálnymi duchmi a vďaka splynutiu s jeho subjektívnym pohľadom sú pre nás rovnako hroziví či na nich veríme, alebo nie. Na rozdiel od mysterióznych nepodarkov (napríklad Shelter alebo The New Daughter) nepôsobí mystika nezmyselne, nech je aj rovnako deravá. Je to práve vďaka silne osobnému poňatiu, ktoré do stredu dáva prežívajúceho, a nedáva nám možnosť o jeho prežívaní pochybovať. Za výborným scenárom a hereckými výkonmi ani o trochu nezaostáva úžasná hudba a tiež kamera, ktoré film v každej chvíli držia a dotvárajú ťažko zabudnuteľný strašidelný zážitok s nie slabým nádychom poetiky.

Sinister by sa pokojne dal označiť za niečo ako Requiem za sen medzi horormi. Prakticky dokonale nakrútený film, ktorý dokáže na diváka pôsobiť tak silno až mu odpustí banálnosť deja aj diery v ňom. Pre vŕtalov sa určite nájdu drobné chyby a nelogickosti, a tiež klišé, predovšetkým v podobe duchov detí. Všetko ale pracuje pre jediný podstatný cieľ. Fantastickú atmosféru ktorej by bola obrovská chyba sa brániť, a pripraviť sa tak o skutočne výnimočne podarený horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
oplati sa vidiet! Kety
8. 2. 2013, 21:17

Tento film som si pozrela minuly vikend sama vecer... napriek tomu,ze si myslim, ze som horormi dost ostrielana, som si tuto lakacku uzila. Po dlhej dobe horor, ktory nepriniesol sklamanie.

Odporúčané filmy