hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

recenzie.

Some Kind of Hate

Andrej Gomora | 1. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, exploitation, ghost, independent, psycho, slasher

Sebapoškodzovanie ako superschopnosť


Lincolna v škole šikanujú. Hnusne. Až sa neovládne a do šikanátora zapichne vidličku. Samozrejme, potrestajú len Lincolna, pošlú ho do zvláštneho zariadenia uprostred púšte. Akéhosi nápravného tábora pre tínedžerov. So svojím prečinom je tu za tvrdiaka. Neodolajú ani miestni šikanátori. Tiež ho chcú vyhecovať, vidieť, čoho je schopný. Vzhľadom na povahu zariadenia na podobné situácie nemôžu byť pripravení, Lincoln musí násiliu a krutosti čeliť sám. Krásna Katlin mu pomáha len morálne, neprekážalo by jej čokoľvek, čo by vykonal na odplatu, priam sa ho snaží k nej nabádať, a to čo najkrutejšej. Keď prvého grázla nájdu dorezaného, teší sa. Je presvedčená, že Lincoln sa konečne pochlapil. Nevie, že nielen v ňom sa zbierala Some Kind of Hate.
 

„Moirin duch ale žije. Krvavý a so žiletkami v náhrdelníku počúva volania o pomoc v temných zákutiach nápravného zariadenia."

Niečo podobné ako Lincoln už totiž na tom istom mieste prežívalo nie tak dávno čudné dievča menom Moira. To sa rezalo, až ho raz našli dorezané a mŕtve. Moirin duch ale žije. Krvavý a so žiletkami v náhrdelníku počúva volania o pomoc v temných zákutiach nápravného zariadenia. Keď Lincoln zaželá svojim nepriateľom zomrieť, je to ako hudba pre jej uši. Ešte aj po smrti hľadá kamarátov, ako inak už sa zapáči, ako plnením ich prianí. S krvou, otvorenými ranami a rezaním to ona totiž vie.

„Obete sú celkove staršie ako zvyčajné postavy filmov o šikane a v tomto smere nepôsobia celkom presvedčivo."

Aj keď vzhľadom na Moirinu odpornosť je to zvláštna výčitka, dosť dlho jej ale trvá dostať sa na scénu. Sme totiž pri filme, kde si aj niektorí otrlejší diváci položia otázku, či mali skutočne záujem sa na toto pozerať. Úvod je v každom prípade len dusný, predstavuje sa nám Lincoln. Čudný a osamelý, dostal sa na zvláštne miesto, kde ho chcú zmeniť. Všetko, čo dovtedy pokladal za súčasť svojej osobnosti, sa má stratiť, spravia z neho normálneho človeka. Nemá sa tu kde schovať, buď ho trápia pri spoločných aktivitách alebo šikanujú mimo nich. Aj keď jeho charakter na nás pôsobí správne, šikana nie úplne pasuje k jeho urastenému vzhľadu. Obete sú celkove staršie ako zvyčajné postavy filmov o šikane a v tomto smere nepôsobia celkom presvedčivo. Minimálne jeden dôvod je ale úplne pochopiteľný, keďže rezanie dvanásťročných by asi neprešlo žiadnou cenzúrou ani producentom.

Že nie vždy je cieľom hororového zloducha zabiť, prípadne to aspoň spraviť čo najmenej rýchlo a bezbolestne, sme si už zvykli. Moirine vraždy určite nepatria medzi tie najpomalšie ani najexplicitnejšie, aké sme videli, no prostriedky, ktoré pri nich využíva, sú odporné skutočne výnimočne. Svoje obete totiž vraždí pomocou sebapoškodzovania. Rezaním sa na rôznych miestach, až kým nenarazí na poriadnu žilu. Preto aj keď obetí nie je veľa, od Moirinho príchodu sledujeme prakticky neustále otvorené rany, krv, žiletky, kusy skla, orezávače a len v tom najmilostrdnejšom prípade nože či pištole.

„Tí, ktorých režú, sú totiž úmyselne vykreslení ako schematickí grázli."

Nechutný je teda film dostatočne, horšie už je to so strašidelnosťou. Tí, ktorých režú, sú totiž úmyselne vykreslení ako schematickí grázli. Je nám jasné, čo sa im stane, nemáme dôvod sa o nich báť ani ich ľutovať. Zrovna ľúbivé zároveň nie sú ani postavy, ktoré by sme mohli nazvať kladnými, film si dáva záležať, aby nám ich všetkých vykreslil ako čo najväčších čudákov. Moira sa navyše javí ako pomstiteľ, niečo ako ochranný anjel šikanovaných. Aj keď časom sa dostanem k menej zrozumiteľnému priebehu, v princípe by sme jej ako poslovi spravodlivosti mali držať palce. Nie sa jej báť. Nepríjemný pocit z nej budeme mať skôr preto, že ona sama nakoniec musí byť tým najväčším čudákom.

Some Kind of Hate na jednej strane výborne vystihuje zbierajúcu sa zlosť a túžbu po pomste či naopak po rezignácii. Ukazuje nám obete šikany, ich odplatu ako aj želanie žiť skrátka v pokoji a bez násilia. Krvi aj silných emócií je v ňom dosť, nie sú to ale tie emócie, ktoré by sme zrovna chceli vidieť v horore. Nie je to príjemný strach, len odpor a ťažoba. Presvedčivo podaná šikana síce nie realisticky, no veľmi priamo a bezprostredne.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy