hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Some Kind of Hate

Andrej Gomora | 1. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, exploitation, ghost, independent, psycho, slasher

Sebapoškodzovanie ako superschopnosť


Lincolna v škole šikanujú. Hnusne. Až sa neovládne a do šikanátora zapichne vidličku. Samozrejme, potrestajú len Lincolna, pošlú ho do zvláštneho zariadenia uprostred púšte. Akéhosi nápravného tábora pre tínedžerov. So svojím prečinom je tu za tvrdiaka. Neodolajú ani miestni šikanátori. Tiež ho chcú vyhecovať, vidieť, čoho je schopný. Vzhľadom na povahu zariadenia na podobné situácie nemôžu byť pripravení, Lincoln musí násiliu a krutosti čeliť sám. Krásna Katlin mu pomáha len morálne, neprekážalo by jej čokoľvek, čo by vykonal na odplatu, priam sa ho snaží k nej nabádať, a to čo najkrutejšej. Keď prvého grázla nájdu dorezaného, teší sa. Je presvedčená, že Lincoln sa konečne pochlapil. Nevie, že nielen v ňom sa zbierala Some Kind of Hate.
 

„Moirin duch ale žije. Krvavý a so žiletkami v náhrdelníku počúva volania o pomoc v temných zákutiach nápravného zariadenia."

Niečo podobné ako Lincoln už totiž na tom istom mieste prežívalo nie tak dávno čudné dievča menom Moira. To sa rezalo, až ho raz našli dorezané a mŕtve. Moirin duch ale žije. Krvavý a so žiletkami v náhrdelníku počúva volania o pomoc v temných zákutiach nápravného zariadenia. Keď Lincoln zaželá svojim nepriateľom zomrieť, je to ako hudba pre jej uši. Ešte aj po smrti hľadá kamarátov, ako inak už sa zapáči, ako plnením ich prianí. S krvou, otvorenými ranami a rezaním to ona totiž vie.

„Obete sú celkove staršie ako zvyčajné postavy filmov o šikane a v tomto smere nepôsobia celkom presvedčivo."

Aj keď vzhľadom na Moirinu odpornosť je to zvláštna výčitka, dosť dlho jej ale trvá dostať sa na scénu. Sme totiž pri filme, kde si aj niektorí otrlejší diváci položia otázku, či mali skutočne záujem sa na toto pozerať. Úvod je v každom prípade len dusný, predstavuje sa nám Lincoln. Čudný a osamelý, dostal sa na zvláštne miesto, kde ho chcú zmeniť. Všetko, čo dovtedy pokladal za súčasť svojej osobnosti, sa má stratiť, spravia z neho normálneho človeka. Nemá sa tu kde schovať, buď ho trápia pri spoločných aktivitách alebo šikanujú mimo nich. Aj keď jeho charakter na nás pôsobí správne, šikana nie úplne pasuje k jeho urastenému vzhľadu. Obete sú celkove staršie ako zvyčajné postavy filmov o šikane a v tomto smere nepôsobia celkom presvedčivo. Minimálne jeden dôvod je ale úplne pochopiteľný, keďže rezanie dvanásťročných by asi neprešlo žiadnou cenzúrou ani producentom.

Že nie vždy je cieľom hororového zloducha zabiť, prípadne to aspoň spraviť čo najmenej rýchlo a bezbolestne, sme si už zvykli. Moirine vraždy určite nepatria medzi tie najpomalšie ani najexplicitnejšie, aké sme videli, no prostriedky, ktoré pri nich využíva, sú odporné skutočne výnimočne. Svoje obete totiž vraždí pomocou sebapoškodzovania. Rezaním sa na rôznych miestach, až kým nenarazí na poriadnu žilu. Preto aj keď obetí nie je veľa, od Moirinho príchodu sledujeme prakticky neustále otvorené rany, krv, žiletky, kusy skla, orezávače a len v tom najmilostrdnejšom prípade nože či pištole.

„Tí, ktorých režú, sú totiž úmyselne vykreslení ako schematickí grázli."

Nechutný je teda film dostatočne, horšie už je to so strašidelnosťou. Tí, ktorých režú, sú totiž úmyselne vykreslení ako schematickí grázli. Je nám jasné, čo sa im stane, nemáme dôvod sa o nich báť ani ich ľutovať. Zrovna ľúbivé zároveň nie sú ani postavy, ktoré by sme mohli nazvať kladnými, film si dáva záležať, aby nám ich všetkých vykreslil ako čo najväčších čudákov. Moira sa navyše javí ako pomstiteľ, niečo ako ochranný anjel šikanovaných. Aj keď časom sa dostanem k menej zrozumiteľnému priebehu, v princípe by sme jej ako poslovi spravodlivosti mali držať palce. Nie sa jej báť. Nepríjemný pocit z nej budeme mať skôr preto, že ona sama nakoniec musí byť tým najväčším čudákom.

Some Kind of Hate na jednej strane výborne vystihuje zbierajúcu sa zlosť a túžbu po pomste či naopak po rezignácii. Ukazuje nám obete šikany, ich odplatu ako aj želanie žiť skrátka v pokoji a bez násilia. Krvi aj silných emócií je v ňom dosť, nie sú to ale tie emócie, ktoré by sme zrovna chceli vidieť v horore. Nie je to príjemný strach, len odpor a ťažoba. Presvedčivo podaná šikana síce nie realisticky, no veľmi priamo a bezprostredne.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy