hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

Woetoli/Loner

Antivalentínsky darček pre samotárov
Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking TokyoTokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav... 27. 1. 2011

recenzie.

Some Kind of Hate

Andrej Gomora | 1. 10. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, exploitation, ghost, independent, psycho, slasher

Sebapoškodzovanie ako superschopnosť


Lincolna v škole šikanujú. Hnusne. Až sa neovládne a do šikanátora zapichne vidličku. Samozrejme, potrestajú len Lincolna, pošlú ho do zvláštneho zariadenia uprostred púšte. Akéhosi nápravného tábora pre tínedžerov. So svojím prečinom je tu za tvrdiaka. Neodolajú ani miestni šikanátori. Tiež ho chcú vyhecovať, vidieť, čoho je schopný. Vzhľadom na povahu zariadenia na podobné situácie nemôžu byť pripravení, Lincoln musí násiliu a krutosti čeliť sám. Krásna Katlin mu pomáha len morálne, neprekážalo by jej čokoľvek, čo by vykonal na odplatu, priam sa ho snaží k nej nabádať, a to čo najkrutejšej. Keď prvého grázla nájdu dorezaného, teší sa. Je presvedčená, že Lincoln sa konečne pochlapil. Nevie, že nielen v ňom sa zbierala Some Kind of Hate.
 

„Moirin duch ale žije. Krvavý a so žiletkami v náhrdelníku počúva volania o pomoc v temných zákutiach nápravného zariadenia."

Niečo podobné ako Lincoln už totiž na tom istom mieste prežívalo nie tak dávno čudné dievča menom Moira. To sa rezalo, až ho raz našli dorezané a mŕtve. Moirin duch ale žije. Krvavý a so žiletkami v náhrdelníku počúva volania o pomoc v temných zákutiach nápravného zariadenia. Keď Lincoln zaželá svojim nepriateľom zomrieť, je to ako hudba pre jej uši. Ešte aj po smrti hľadá kamarátov, ako inak už sa zapáči, ako plnením ich prianí. S krvou, otvorenými ranami a rezaním to ona totiž vie.

„Obete sú celkove staršie ako zvyčajné postavy filmov o šikane a v tomto smere nepôsobia celkom presvedčivo."

Aj keď vzhľadom na Moirinu odpornosť je to zvláštna výčitka, dosť dlho jej ale trvá dostať sa na scénu. Sme totiž pri filme, kde si aj niektorí otrlejší diváci položia otázku, či mali skutočne záujem sa na toto pozerať. Úvod je v každom prípade len dusný, predstavuje sa nám Lincoln. Čudný a osamelý, dostal sa na zvláštne miesto, kde ho chcú zmeniť. Všetko, čo dovtedy pokladal za súčasť svojej osobnosti, sa má stratiť, spravia z neho normálneho človeka. Nemá sa tu kde schovať, buď ho trápia pri spoločných aktivitách alebo šikanujú mimo nich. Aj keď jeho charakter na nás pôsobí správne, šikana nie úplne pasuje k jeho urastenému vzhľadu. Obete sú celkove staršie ako zvyčajné postavy filmov o šikane a v tomto smere nepôsobia celkom presvedčivo. Minimálne jeden dôvod je ale úplne pochopiteľný, keďže rezanie dvanásťročných by asi neprešlo žiadnou cenzúrou ani producentom.

Že nie vždy je cieľom hororového zloducha zabiť, prípadne to aspoň spraviť čo najmenej rýchlo a bezbolestne, sme si už zvykli. Moirine vraždy určite nepatria medzi tie najpomalšie ani najexplicitnejšie, aké sme videli, no prostriedky, ktoré pri nich využíva, sú odporné skutočne výnimočne. Svoje obete totiž vraždí pomocou sebapoškodzovania. Rezaním sa na rôznych miestach, až kým nenarazí na poriadnu žilu. Preto aj keď obetí nie je veľa, od Moirinho príchodu sledujeme prakticky neustále otvorené rany, krv, žiletky, kusy skla, orezávače a len v tom najmilostrdnejšom prípade nože či pištole.

„Tí, ktorých režú, sú totiž úmyselne vykreslení ako schematickí grázli."

Nechutný je teda film dostatočne, horšie už je to so strašidelnosťou. Tí, ktorých režú, sú totiž úmyselne vykreslení ako schematickí grázli. Je nám jasné, čo sa im stane, nemáme dôvod sa o nich báť ani ich ľutovať. Zrovna ľúbivé zároveň nie sú ani postavy, ktoré by sme mohli nazvať kladnými, film si dáva záležať, aby nám ich všetkých vykreslil ako čo najväčších čudákov. Moira sa navyše javí ako pomstiteľ, niečo ako ochranný anjel šikanovaných. Aj keď časom sa dostanem k menej zrozumiteľnému priebehu, v princípe by sme jej ako poslovi spravodlivosti mali držať palce. Nie sa jej báť. Nepríjemný pocit z nej budeme mať skôr preto, že ona sama nakoniec musí byť tým najväčším čudákom.

Some Kind of Hate na jednej strane výborne vystihuje zbierajúcu sa zlosť a túžbu po pomste či naopak po rezignácii. Ukazuje nám obete šikany, ich odplatu ako aj želanie žiť skrátka v pokoji a bez násilia. Krvi aj silných emócií je v ňom dosť, nie sú to ale tie emócie, ktoré by sme zrovna chceli vidieť v horore. Nie je to príjemný strach, len odpor a ťažoba. Presvedčivo podaná šikana síce nie realisticky, no veľmi priamo a bezprostredne.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy