hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Summer Camp

Andrej Gomora | 9. 12. 2016
0
3/10          
žáner:
zombie/infection

Tábor trochu inak, kiežby dobre


Tento letný tábor sa od toho najopakovanejšieho zasadenia líši aspoň trocha, nachádza sa v Španielsku. Americkí vedúci musia rozdiely pre istotu aj menovať, vraj u nich by na podobné miesto deti nikdy nepustili. Ide o opustenú usadlosť niekde na samote. Deti tam zatiaľ nie sú, na ich príchod sa mladá štvorica len pripravuje, aj na svoje vzájomné milostné avantúry. Po okolí sa túlajú čudní ľudia, močia im rovno na auto. V tábore sú aj zvieratá, práve jedno z nich sa ako prvé začne čudne správať. Nie je to besnota, psovi skrátka trochu preskočí. Postupne začne preskakovať všetkým. Bez dôvodu sa do ostatných púšťajú, začnú byť agresívni. Jeden vedúci je prinútený zabiť druhého, ďalšia sa o niečo podobné začne vytrvalo pokúšať. Nie, tento Summer Camp nebudú terorizovať len búriace sa hormóny.

Tých klišé bude postupne aj napriek snahe odlíšiť sa dosť, oveľa viac ako by bolo príjemné stráviť. Postavy sa autori snažia dať do určitých škatuliek, čím sa ale ani náhodou nedarí ich oživiť. Jedno dievča je bohaté a rozmaznané, druhé praktické a dobrácke. Jeden z mužov je nadržaný a mierne nezodpovedný, druhý naopak klasický spoľahlivý vodca. Divákovi ale nikto z nich nemá veľmi ako sadnúť, do konca pôjde len o nezaujímavé figúrky. Rovnako ako poloburanskí miestni, ich hlavnou úlohou je byť dokonale nezrozumiteľní a diváka zmiasť. V zásade sa to darí, len akýmsi príliš nezaujímavým spôsobom, ktorý nás necháva celkom chladnými.

„Nástup hrozby je celkom náhly, príde z ničoho, čomu zodpovedá aj mizerná miera, akou na diváka doľahne.“

Pomalý rozjazd nezapĺňajú ani len lacné ľakačky. Nič skutočne dramatické sa vo filme nedeje a okrem úvodného oznámenia, že nikto z Američanov neprežije, nám nič nevraví, že sa ide diať niečo zaujímavé. Nástup hrozby je celkom náhly, príde z ničoho, čomu zodpovedá aj mizerná miera, akou na diváka doľahne. Jedna postava zaútočí na druhú a tá je nútená sa brániť. Nepoznať dôvod by sme ešte prežili, kiežby ale dej začal byť aj zaujímavý a diváka do seba nejako vtiahol, vyvolal v ňom napätie a záujem.

„Pár scén vzájomných útokov postáv samozrejme zľahka dramatických je, filmu sa ale vôbec nedarí budovať i len chvíľu dlhšie trvajúci spád.“

Pár scén vzájomných útokov postáv samozrejme zľahka dramatických je, filmu sa ale vôbec nedarí budovať i len chvíľu dlhšie trvajúci spád. Pri dočasnom efekte zmien správania nastáva pravidelne medzi postavami zmätok. Miestami dokáže byť zábavný, pravidelne ale vyznieva skôr hlúpo. Hlavne snaha o niečo na spôsob psychológie je výrazne neúspešná. Môžeme totiž prijať, že postavy nechcú počuť, koho počas chvíľkového bláznovstva zabili. Ale dôraz a snaha sa správaním a mysľami postáv skutočne zaoberať dokonale zlyháva. Figúrky, ktoré ako diváci vnímame, totiž žiadnu myseľ nemajú, nijako nás nezaujíma, čo by sa v nej možno tak teoreticky mohlo odohrávať, ak by nejakú mali.

„Dej je výrazne nezaujímavý, obsahuje priveľa do očí bijúcich hlúpostí a absurdného správania postáv.“

Ako tak funkčné je aspoň finále, keď sa akcia rozbehne natoľko, že diváka celkom chladným nenechá. Podarí sa aj pár vtipov, hoci po scenáristickej stránke sa film stále javí pomerne katastrofálne. Nápad dajme tomu má a pri troche snahy by sa na ňom dalo niečo vystavať. Dej je ale výrazne nezaujímavý, obsahuje priveľa do očí bijúcich hlúpostí a absurdného správania postáv. Čo je škoda, keďže ani nakrútené dielo nie je celkom najhoršie, drží si odstup od celkom amatérskych pokusov.

Summer Camp pôsobí trochu ako film pre ľudí, ktorí v živote žiaden iný horor nevideli. Využíva najotrepanejšie možné klišé, straší lacno a nepremyslene. Dopozerať sa nakoniec dá a nemusí diváka ani nevyhnutne celkom nahnevať. Ten jeho opomenutím ale určite o nič neprichádza. Skôr naopak.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok