hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

The Canal

Andrej Gomora | 4. 12. 2014
0
4/10          
žáner:
ghost, psycho

Dá sa nevera spláchnuť do kanála?


Je horšie podozrenie, či istota? Hudobníkovi Fredovi stačili na dohnanie k šialenstvu večné pochybnosti. Tiež bol presvedčený, že svoju ženu nezabil. Aj keď je to jedna z veľmi mála vecí, o ktorých divák v Lost Highway nemá veľa dôvodov pochybovať. Podobne nevinne sa cíti aj hlavná postava filmu The Canal, ktorej máme asi rovnako veľké dôvody veriť.
 

„David totiž rovno tvrdí, že jeho nevernú manželku zavraždil duch."

David totiž rovno tvrdí, že jeho nevernú manželku zavraždil duch. Zrovna keď odchádzala z domu milenca, kde sa mu ich prvýkrát podarilo vidieť in flagranti. Podozrieval ju už dlhšie. Nie len že chodila neskoro domov a v nočných hodinách dostávala vraj pracovné SMSky. Cítil ich vzájomné odcudzenie, pokope vzťah držal len malý synček. Pri práci filmového archivára našiel zaujímavý záznam. Priamo v jeho dome sa stala vražda. Muž zabil nevernú ženu a žiaľ, neskončil pri nej. Zavraždil aj opatrovateľku a vlastné deti. Podľa David sa v dome diali čudné veci, seansy, obete a podobne. Aj teraz vída ducha. Toho, čo vraj zabil jeho ženu. Snaží sa pred ním ochrániť syna aj mladú babysitterku, a vlastne aj seba samého. Je to ťažké, keď ducha vidí prakticky všade.

„Snaží sa všetkému dať zmysel a zorientovať sa, no jeho myseľ nespolupracuje."

Ako prijmete atmosféru filmu možno závisí na vašej interpretácii. Len škoda, že s hrou na duchov je také ťažké sa stotožniť. Spočiatku hustnúce napätie funguje dobre, rodinné vzťahy sú krásne znázornené a pôsobia na nás správne znepokojivo. Všetko zabije prvá vražda. S ňou sa celá zápletka stáva dokonale priehľadnou. Tvorcovia sa môžu do konca snažiť presvedčiť nás, že všetko nie je také jednoduché. Podarí sa im to možno na pár minút ku koncu, aj tie im darujeme skôr len z milosti. David sa snaží racionálne pátrať, študuje policajné vyšetrovania, veci si nakrúca na video. Dokonca zapojí svoju kolegyňu. Áno, vidíme jeho úprimnú snahu a presvedčenie, že tu skutočne vystrája duch. Niet mu čo vytknúť, robí čo môže. Zároveň vidíme, ako ho opúšťa či už opustil zdravý rozum. Jeho stvárnenie je v tomto smere výborné, presne sa dokážeme vžiť do muža, ktorému sa zrútil svet. Snaží sa všetkému dať zmysel a zorientovať sa, no jeho myseľ nespolupracuje. Budete takému človeku veriť, že čudné veci v jeho okolí spôsobuje duch?

Celé dielo je kvalitne vyhotovené, no skôr ako mysteriózny film alebo thriller. Vzniká tak kontrast so zápletkou aj kľúčovými scénami, keďže tie sú hororové. Pekná je estetika, prostredie je zaujímavé ako ja práca s ním. Ústredné miesto kanála a špinavých verejných záchodov má značné čaro a určite sa divákovi zapíše do pamäte. Rovnako dobre sú napísané a zahrané všetky postavy, od chlapčeka s pubertálnou opatrovateľkou po hrubo priameho policajta. Lenže realizmus a prílišná zreteľnosť idú dielu ako celku skôr na škodu. My sme mali zostať v neistote, tak bola stavaná zápletka. Ale keď sú všetci takí presvedčiví, ako si nemáme byť istí?

„Hoci dianie je smutné a možno aj drsné, nie je veľmi funkčné z hľadiska hororovosti."

Hlavne ku koncu sa pár scén podarí, skutočne sa pri nich dá poľaviť od presvedčenia, že všetko je tak, ako sa nám zdalo. Naľakáme sa a na záver sa všetko musí vysvetliť. Možno ak divák prijme snahu filmu na začiatku, môžu pre neho tieto scény byť vyvrcholením jeho temnosti. No skôr je pravdepodobné, že na neho zaberú len ako lacné ľakačky. Pretože je presvedčený, že je mu jasné, čo sa vo filme deje. A hoci dianie je smutné a možno aj drsné, nie je veľmi funkčné z hľadiska hororovosti. Ako by mohlo, keď sa snaží stavať na chýbajúcom prvku neistoty.

The Canal nie je zlý film, nakrútený je lepšie ako väčšina hororov. Poctivá írska remeselná práca zvládla všetko až príliš dobre, čím film úplne pokazila. Čo by inak bolo dobré vyhotovenie je tu kazenie snahy miasť. Výsledok je až trápne nekonzistentný a silený, a na diváka nepôsobí vôbec tak, ako by si prial. Teda strašidelne či zaujímavo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy