hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

recenzie.

The Canal

Andrej Gomora | 4. 12. 2014
0
4/10          
žáner:
ghost, psycho

Dá sa nevera spláchnuť do kanála?


Je horšie podozrenie, či istota? Hudobníkovi Fredovi stačili na dohnanie k šialenstvu večné pochybnosti. Tiež bol presvedčený, že svoju ženu nezabil. Aj keď je to jedna z veľmi mála vecí, o ktorých divák v Lost Highway nemá veľa dôvodov pochybovať. Podobne nevinne sa cíti aj hlavná postava filmu The Canal, ktorej máme asi rovnako veľké dôvody veriť.
 

„David totiž rovno tvrdí, že jeho nevernú manželku zavraždil duch."

David totiž rovno tvrdí, že jeho nevernú manželku zavraždil duch. Zrovna keď odchádzala z domu milenca, kde sa mu ich prvýkrát podarilo vidieť in flagranti. Podozrieval ju už dlhšie. Nie len že chodila neskoro domov a v nočných hodinách dostávala vraj pracovné SMSky. Cítil ich vzájomné odcudzenie, pokope vzťah držal len malý synček. Pri práci filmového archivára našiel zaujímavý záznam. Priamo v jeho dome sa stala vražda. Muž zabil nevernú ženu a žiaľ, neskončil pri nej. Zavraždil aj opatrovateľku a vlastné deti. Podľa David sa v dome diali čudné veci, seansy, obete a podobne. Aj teraz vída ducha. Toho, čo vraj zabil jeho ženu. Snaží sa pred ním ochrániť syna aj mladú babysitterku, a vlastne aj seba samého. Je to ťažké, keď ducha vidí prakticky všade.

„Snaží sa všetkému dať zmysel a zorientovať sa, no jeho myseľ nespolupracuje."

Ako prijmete atmosféru filmu možno závisí na vašej interpretácii. Len škoda, že s hrou na duchov je také ťažké sa stotožniť. Spočiatku hustnúce napätie funguje dobre, rodinné vzťahy sú krásne znázornené a pôsobia na nás správne znepokojivo. Všetko zabije prvá vražda. S ňou sa celá zápletka stáva dokonale priehľadnou. Tvorcovia sa môžu do konca snažiť presvedčiť nás, že všetko nie je také jednoduché. Podarí sa im to možno na pár minút ku koncu, aj tie im darujeme skôr len z milosti. David sa snaží racionálne pátrať, študuje policajné vyšetrovania, veci si nakrúca na video. Dokonca zapojí svoju kolegyňu. Áno, vidíme jeho úprimnú snahu a presvedčenie, že tu skutočne vystrája duch. Niet mu čo vytknúť, robí čo môže. Zároveň vidíme, ako ho opúšťa či už opustil zdravý rozum. Jeho stvárnenie je v tomto smere výborné, presne sa dokážeme vžiť do muža, ktorému sa zrútil svet. Snaží sa všetkému dať zmysel a zorientovať sa, no jeho myseľ nespolupracuje. Budete takému človeku veriť, že čudné veci v jeho okolí spôsobuje duch?

Celé dielo je kvalitne vyhotovené, no skôr ako mysteriózny film alebo thriller. Vzniká tak kontrast so zápletkou aj kľúčovými scénami, keďže tie sú hororové. Pekná je estetika, prostredie je zaujímavé ako ja práca s ním. Ústredné miesto kanála a špinavých verejných záchodov má značné čaro a určite sa divákovi zapíše do pamäte. Rovnako dobre sú napísané a zahrané všetky postavy, od chlapčeka s pubertálnou opatrovateľkou po hrubo priameho policajta. Lenže realizmus a prílišná zreteľnosť idú dielu ako celku skôr na škodu. My sme mali zostať v neistote, tak bola stavaná zápletka. Ale keď sú všetci takí presvedčiví, ako si nemáme byť istí?

„Hoci dianie je smutné a možno aj drsné, nie je veľmi funkčné z hľadiska hororovosti."

Hlavne ku koncu sa pár scén podarí, skutočne sa pri nich dá poľaviť od presvedčenia, že všetko je tak, ako sa nám zdalo. Naľakáme sa a na záver sa všetko musí vysvetliť. Možno ak divák prijme snahu filmu na začiatku, môžu pre neho tieto scény byť vyvrcholením jeho temnosti. No skôr je pravdepodobné, že na neho zaberú len ako lacné ľakačky. Pretože je presvedčený, že je mu jasné, čo sa vo filme deje. A hoci dianie je smutné a možno aj drsné, nie je veľmi funkčné z hľadiska hororovosti. Ako by mohlo, keď sa snaží stavať na chýbajúcom prvku neistoty.

The Canal nie je zlý film, nakrútený je lepšie ako väčšina hororov. Poctivá írska remeselná práca zvládla všetko až príliš dobre, čím film úplne pokazila. Čo by inak bolo dobré vyhotovenie je tu kazenie snahy miasť. Výsledok je až trápne nekonzistentný a silený, a na diváka nepôsobí vôbec tak, ako by si prial. Teda strašidelne či zaujímavo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy