hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Canal

Andrej Gomora | 4. 12. 2014
0
4/10          
žáner:
ghost, psycho

Dá sa nevera spláchnuť do kanála?


Je horšie podozrenie, či istota? Hudobníkovi Fredovi stačili na dohnanie k šialenstvu večné pochybnosti. Tiež bol presvedčený, že svoju ženu nezabil. Aj keď je to jedna z veľmi mála vecí, o ktorých divák v Lost Highway nemá veľa dôvodov pochybovať. Podobne nevinne sa cíti aj hlavná postava filmu The Canal, ktorej máme asi rovnako veľké dôvody veriť.
 

„David totiž rovno tvrdí, že jeho nevernú manželku zavraždil duch."

David totiž rovno tvrdí, že jeho nevernú manželku zavraždil duch. Zrovna keď odchádzala z domu milenca, kde sa mu ich prvýkrát podarilo vidieť in flagranti. Podozrieval ju už dlhšie. Nie len že chodila neskoro domov a v nočných hodinách dostávala vraj pracovné SMSky. Cítil ich vzájomné odcudzenie, pokope vzťah držal len malý synček. Pri práci filmového archivára našiel zaujímavý záznam. Priamo v jeho dome sa stala vražda. Muž zabil nevernú ženu a žiaľ, neskončil pri nej. Zavraždil aj opatrovateľku a vlastné deti. Podľa David sa v dome diali čudné veci, seansy, obete a podobne. Aj teraz vída ducha. Toho, čo vraj zabil jeho ženu. Snaží sa pred ním ochrániť syna aj mladú babysitterku, a vlastne aj seba samého. Je to ťažké, keď ducha vidí prakticky všade.

„Snaží sa všetkému dať zmysel a zorientovať sa, no jeho myseľ nespolupracuje."

Ako prijmete atmosféru filmu možno závisí na vašej interpretácii. Len škoda, že s hrou na duchov je také ťažké sa stotožniť. Spočiatku hustnúce napätie funguje dobre, rodinné vzťahy sú krásne znázornené a pôsobia na nás správne znepokojivo. Všetko zabije prvá vražda. S ňou sa celá zápletka stáva dokonale priehľadnou. Tvorcovia sa môžu do konca snažiť presvedčiť nás, že všetko nie je také jednoduché. Podarí sa im to možno na pár minút ku koncu, aj tie im darujeme skôr len z milosti. David sa snaží racionálne pátrať, študuje policajné vyšetrovania, veci si nakrúca na video. Dokonca zapojí svoju kolegyňu. Áno, vidíme jeho úprimnú snahu a presvedčenie, že tu skutočne vystrája duch. Niet mu čo vytknúť, robí čo môže. Zároveň vidíme, ako ho opúšťa či už opustil zdravý rozum. Jeho stvárnenie je v tomto smere výborné, presne sa dokážeme vžiť do muža, ktorému sa zrútil svet. Snaží sa všetkému dať zmysel a zorientovať sa, no jeho myseľ nespolupracuje. Budete takému človeku veriť, že čudné veci v jeho okolí spôsobuje duch?

Celé dielo je kvalitne vyhotovené, no skôr ako mysteriózny film alebo thriller. Vzniká tak kontrast so zápletkou aj kľúčovými scénami, keďže tie sú hororové. Pekná je estetika, prostredie je zaujímavé ako ja práca s ním. Ústredné miesto kanála a špinavých verejných záchodov má značné čaro a určite sa divákovi zapíše do pamäte. Rovnako dobre sú napísané a zahrané všetky postavy, od chlapčeka s pubertálnou opatrovateľkou po hrubo priameho policajta. Lenže realizmus a prílišná zreteľnosť idú dielu ako celku skôr na škodu. My sme mali zostať v neistote, tak bola stavaná zápletka. Ale keď sú všetci takí presvedčiví, ako si nemáme byť istí?

„Hoci dianie je smutné a možno aj drsné, nie je veľmi funkčné z hľadiska hororovosti."

Hlavne ku koncu sa pár scén podarí, skutočne sa pri nich dá poľaviť od presvedčenia, že všetko je tak, ako sa nám zdalo. Naľakáme sa a na záver sa všetko musí vysvetliť. Možno ak divák prijme snahu filmu na začiatku, môžu pre neho tieto scény byť vyvrcholením jeho temnosti. No skôr je pravdepodobné, že na neho zaberú len ako lacné ľakačky. Pretože je presvedčený, že je mu jasné, čo sa vo filme deje. A hoci dianie je smutné a možno aj drsné, nie je veľmi funkčné z hľadiska hororovosti. Ako by mohlo, keď sa snaží stavať na chýbajúcom prvku neistoty.

The Canal nie je zlý film, nakrútený je lepšie ako väčšina hororov. Poctivá írska remeselná práca zvládla všetko až príliš dobre, čím film úplne pokazila. Čo by inak bolo dobré vyhotovenie je tu kazenie snahy miasť. Výsledok je až trápne nekonzistentný a silený, a na diváka nepôsobí vôbec tak, ako by si prial. Teda strašidelne či zaujímavo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy