hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

Woetoli/Loner

Antivalentínsky darček pre samotárov
Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking TokyoTokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav... 27. 1. 2011

recenzie.

The Canal

Andrej Gomora | 4. 12. 2014
0
4/10          
žáner:
ghost, psycho

Dá sa nevera spláchnuť do kanála?


Je horšie podozrenie, či istota? Hudobníkovi Fredovi stačili na dohnanie k šialenstvu večné pochybnosti. Tiež bol presvedčený, že svoju ženu nezabil. Aj keď je to jedna z veľmi mála vecí, o ktorých divák v Lost Highway nemá veľa dôvodov pochybovať. Podobne nevinne sa cíti aj hlavná postava filmu The Canal, ktorej máme asi rovnako veľké dôvody veriť.
 

„David totiž rovno tvrdí, že jeho nevernú manželku zavraždil duch."

David totiž rovno tvrdí, že jeho nevernú manželku zavraždil duch. Zrovna keď odchádzala z domu milenca, kde sa mu ich prvýkrát podarilo vidieť in flagranti. Podozrieval ju už dlhšie. Nie len že chodila neskoro domov a v nočných hodinách dostávala vraj pracovné SMSky. Cítil ich vzájomné odcudzenie, pokope vzťah držal len malý synček. Pri práci filmového archivára našiel zaujímavý záznam. Priamo v jeho dome sa stala vražda. Muž zabil nevernú ženu a žiaľ, neskončil pri nej. Zavraždil aj opatrovateľku a vlastné deti. Podľa David sa v dome diali čudné veci, seansy, obete a podobne. Aj teraz vída ducha. Toho, čo vraj zabil jeho ženu. Snaží sa pred ním ochrániť syna aj mladú babysitterku, a vlastne aj seba samého. Je to ťažké, keď ducha vidí prakticky všade.

„Snaží sa všetkému dať zmysel a zorientovať sa, no jeho myseľ nespolupracuje."

Ako prijmete atmosféru filmu možno závisí na vašej interpretácii. Len škoda, že s hrou na duchov je také ťažké sa stotožniť. Spočiatku hustnúce napätie funguje dobre, rodinné vzťahy sú krásne znázornené a pôsobia na nás správne znepokojivo. Všetko zabije prvá vražda. S ňou sa celá zápletka stáva dokonale priehľadnou. Tvorcovia sa môžu do konca snažiť presvedčiť nás, že všetko nie je také jednoduché. Podarí sa im to možno na pár minút ku koncu, aj tie im darujeme skôr len z milosti. David sa snaží racionálne pátrať, študuje policajné vyšetrovania, veci si nakrúca na video. Dokonca zapojí svoju kolegyňu. Áno, vidíme jeho úprimnú snahu a presvedčenie, že tu skutočne vystrája duch. Niet mu čo vytknúť, robí čo môže. Zároveň vidíme, ako ho opúšťa či už opustil zdravý rozum. Jeho stvárnenie je v tomto smere výborné, presne sa dokážeme vžiť do muža, ktorému sa zrútil svet. Snaží sa všetkému dať zmysel a zorientovať sa, no jeho myseľ nespolupracuje. Budete takému človeku veriť, že čudné veci v jeho okolí spôsobuje duch?

Celé dielo je kvalitne vyhotovené, no skôr ako mysteriózny film alebo thriller. Vzniká tak kontrast so zápletkou aj kľúčovými scénami, keďže tie sú hororové. Pekná je estetika, prostredie je zaujímavé ako ja práca s ním. Ústredné miesto kanála a špinavých verejných záchodov má značné čaro a určite sa divákovi zapíše do pamäte. Rovnako dobre sú napísané a zahrané všetky postavy, od chlapčeka s pubertálnou opatrovateľkou po hrubo priameho policajta. Lenže realizmus a prílišná zreteľnosť idú dielu ako celku skôr na škodu. My sme mali zostať v neistote, tak bola stavaná zápletka. Ale keď sú všetci takí presvedčiví, ako si nemáme byť istí?

„Hoci dianie je smutné a možno aj drsné, nie je veľmi funkčné z hľadiska hororovosti."

Hlavne ku koncu sa pár scén podarí, skutočne sa pri nich dá poľaviť od presvedčenia, že všetko je tak, ako sa nám zdalo. Naľakáme sa a na záver sa všetko musí vysvetliť. Možno ak divák prijme snahu filmu na začiatku, môžu pre neho tieto scény byť vyvrcholením jeho temnosti. No skôr je pravdepodobné, že na neho zaberú len ako lacné ľakačky. Pretože je presvedčený, že je mu jasné, čo sa vo filme deje. A hoci dianie je smutné a možno aj drsné, nie je veľmi funkčné z hľadiska hororovosti. Ako by mohlo, keď sa snaží stavať na chýbajúcom prvku neistoty.

The Canal nie je zlý film, nakrútený je lepšie ako väčšina hororov. Poctivá írska remeselná práca zvládla všetko až príliš dobre, čím film úplne pokazila. Čo by inak bolo dobré vyhotovenie je tu kazenie snahy miasť. Výsledok je až trápne nekonzistentný a silený, a na diváka nepôsobí vôbec tak, ako by si prial. Teda strašidelne či zaujímavo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy