hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

The Girl in the Photographs

Andrej Gomora | 20. 5. 2016
0
5/10          
žáner:
exploitation, psycho, slasher

Umenie nemôže byť zločin


Keď sa Homerovi Simpsonovi nepodarilo poskladať záhradný gril, jeho na kopu nahádzané súčiastky zaliate v betóne zaujali odborníčku na takzvaný Outsider Art. Malo by ísť o umenie ľudí, ktorí vlastne nevedia, že tvoria umenie, respektíve sa pohybujú úplne mimo kruhov umelcov. Pôvodne tak bývali označované napríklad práce psychiatrických pacientov či detí, či práce až dodatočne uznané ako umelecky hodnotné. Na rozdiel od konceptuálneho umenia, tieto výtvory ľudia vyrábajú sami pre seba, ich cieľom nemá byť uznanie či sláva, netúžia byť pokladaní za umelcov. Za niečo podobné sa rozhodnú policajti považovať aj fotky zdanlivo mŕtvych a znetvorených žien, a nemajú veľkú chuť sa zaoberať tým, kto vlastne je tá The Girl in the Photographs.
 

„Robia chybu, keďže o modelky skutočne nejde, nepózujú dobrovoľne a väčšinou už v čase, keď ich fotia, ani nie sú živé."

Robia chybu, keďže o modelky skutočne nejde, nepózujú dobrovoľne a väčšinou už v čase, keď ich fotia, ani nie sú živé. To si myslí aj Colleen, výhradne tá totiž fotky nachádza a oprávnene má dojem, že jej ich niekto cielene podsúva. Keď jej nepomôže polícia, napíše aspoň blog, a ten si prečíta známy fotograf, žijúci v Los Angeles. Zábery nachádzajú v jeho rodnom meste, preto berie ich ako poctu sebe samému, nápad sa mu navyše zapáči. Sám do mestečka zamieri so svojimi modelkami a pomocníkmi, chystajú sa myšlienku vykradnúť. V prvý večer usporiadajú večierok v lesnej chate, pozvú miestne dievčatá, náhodou sa medzi ne pripletie aj Colleen. Ako už ale vie, kam ide ona, ide aj jej outsiderský umelec.

„Mizogýnske ladenie je skôr na spôsob exploitu ako gialla, keďže prvé vraždy sa nezaobídu bez módneho mučenia a ponižovania."

Prvá scéna nám ukáže, že po čase tu máme zase klasický slasher. Mizogýnsky ladený skôr na spôsob exploitu ako gialla, keďže prvé vraždy sa nezaobídu bez módneho mučenia a ponižovania. Film potrebuje mať aj komediálny nádych, niektoré postavy skrátka musia byť hlupáci, čudáci či pozéri a musia nás zásobovať vtipnými hláškami. Predovšetkým slávny fotograf už je niekde na hrane uveriteľnosti a prihlúplosti nielen čo do svojej postavy ale aj čo do kvality scenára. Je zjavné, že pôjde len o šašov, určených na zabitie času a poskytnutie budúcich obetí. Ako to v slasheroch pri vedľajších postavách býva.

„Z hľadiska poskytnutého priestoru prevláda jednoznačne druhá zložka, a keďže je nudná a s hororom neprepojená, diváka mierne otravuje."

Vážne temná stránka filmu ale aj tak funguje. Fotky, Colleen, jej bývalý priateľ a pribúdajúce obete. Jasným pozitívom sa od začiatku javia vrahovia, tí sú pôsobiví v každej scéne a polohe. Teda aj ako neporaziteľné zabijácke stroje v maskách, aj ako mučitelia bez masiek a tiež ako psychopati v civile. Dejové línie akurát zostávajú z pohľadu diváka trochu prisilno izolované. Hororové scény síce majú za obete aj Colleenine známe, tie sú pre nás ale iba v úlohe štatistiek, nie plnohodnotných postáv. Takže sledujeme na jednej strane násilie na nám neznámych ženách. Funkčné, kruté, explicitné a so zaujímavými páchateľmi. Na druhej strane sledujeme polokomediálne a nie príliš zaujímavé cestovanie fotografov, ich vtipné príhody a správanie so snahou byť extravagantne zábavné. Z hľadiska poskytnutého priestoru prevláda jednoznačne druhá zložka, a keďže je nudná a s hororom neprepojená, diváka mierne otravuje.

„Keď sa konečne psychopati a postavy stretnú, ide síce o násilné, ale veľmi krátke stretnutie."

Chaos prepukne na konci. Brutálne scény sú skutočne brutálne, snaha o nápaditosť akurát miestami pôsobí silene a zhadzujúco smiešne. Filmu aj tak po celý čas chýba výraznejšia atmosféra. Necítime nič, čo by sa vznášalo priamo nad postavami, ktoré sledujeme, plané poplachy sa rýchlo stanú predvídateľnými a teda otravnými. Keď sa konečne psychopati a postavy stretnú, ide síce o násilné, ale veľmi krátke stretnutie. Chýba mu napätie či budovanie spádu, vždy sa ide skrátka rovno na vec. A aj keď samotné vraždy dokážu zaujať, predsa ich nemôže byť toľko, aby zaplnili prázdno v celom zvyšku filmu.

The Girl in the Photographs sa síce žánrovo snaží zaradiť sympaticky medzi klasické slashery, predsa v ňom ale badať viac vyžívania sa v krutosti, ako býva v slasheroch zvykom. Má svoje pozitíva aj podarené scény, chýbajúci hororový spád ale cítiť. Ak máte radi slashery, určite pôjde o jeden z pozerateľnejších hororov. Čo ale neznamená, že miestami sa nebudete nudiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy