hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

The Girl in the Photographs

Andrej Gomora | 20. 5. 2016
0
5/10          
žáner:
exploitation, psycho, slasher

Umenie nemôže byť zločin


Keď sa Homerovi Simpsonovi nepodarilo poskladať záhradný gril, jeho na kopu nahádzané súčiastky zaliate v betóne zaujali odborníčku na takzvaný Outsider Art. Malo by ísť o umenie ľudí, ktorí vlastne nevedia, že tvoria umenie, respektíve sa pohybujú úplne mimo kruhov umelcov. Pôvodne tak bývali označované napríklad práce psychiatrických pacientov či detí, či práce až dodatočne uznané ako umelecky hodnotné. Na rozdiel od konceptuálneho umenia, tieto výtvory ľudia vyrábajú sami pre seba, ich cieľom nemá byť uznanie či sláva, netúžia byť pokladaní za umelcov. Za niečo podobné sa rozhodnú policajti považovať aj fotky zdanlivo mŕtvych a znetvorených žien, a nemajú veľkú chuť sa zaoberať tým, kto vlastne je tá The Girl in the Photographs.
 

„Robia chybu, keďže o modelky skutočne nejde, nepózujú dobrovoľne a väčšinou už v čase, keď ich fotia, ani nie sú živé."

Robia chybu, keďže o modelky skutočne nejde, nepózujú dobrovoľne a väčšinou už v čase, keď ich fotia, ani nie sú živé. To si myslí aj Colleen, výhradne tá totiž fotky nachádza a oprávnene má dojem, že jej ich niekto cielene podsúva. Keď jej nepomôže polícia, napíše aspoň blog, a ten si prečíta známy fotograf, žijúci v Los Angeles. Zábery nachádzajú v jeho rodnom meste, preto berie ich ako poctu sebe samému, nápad sa mu navyše zapáči. Sám do mestečka zamieri so svojimi modelkami a pomocníkmi, chystajú sa myšlienku vykradnúť. V prvý večer usporiadajú večierok v lesnej chate, pozvú miestne dievčatá, náhodou sa medzi ne pripletie aj Colleen. Ako už ale vie, kam ide ona, ide aj jej outsiderský umelec.

„Mizogýnske ladenie je skôr na spôsob exploitu ako gialla, keďže prvé vraždy sa nezaobídu bez módneho mučenia a ponižovania."

Prvá scéna nám ukáže, že po čase tu máme zase klasický slasher. Mizogýnsky ladený skôr na spôsob exploitu ako gialla, keďže prvé vraždy sa nezaobídu bez módneho mučenia a ponižovania. Film potrebuje mať aj komediálny nádych, niektoré postavy skrátka musia byť hlupáci, čudáci či pozéri a musia nás zásobovať vtipnými hláškami. Predovšetkým slávny fotograf už je niekde na hrane uveriteľnosti a prihlúplosti nielen čo do svojej postavy ale aj čo do kvality scenára. Je zjavné, že pôjde len o šašov, určených na zabitie času a poskytnutie budúcich obetí. Ako to v slasheroch pri vedľajších postavách býva.

„Z hľadiska poskytnutého priestoru prevláda jednoznačne druhá zložka, a keďže je nudná a s hororom neprepojená, diváka mierne otravuje."

Vážne temná stránka filmu ale aj tak funguje. Fotky, Colleen, jej bývalý priateľ a pribúdajúce obete. Jasným pozitívom sa od začiatku javia vrahovia, tí sú pôsobiví v každej scéne a polohe. Teda aj ako neporaziteľné zabijácke stroje v maskách, aj ako mučitelia bez masiek a tiež ako psychopati v civile. Dejové línie akurát zostávajú z pohľadu diváka trochu prisilno izolované. Hororové scény síce majú za obete aj Colleenine známe, tie sú pre nás ale iba v úlohe štatistiek, nie plnohodnotných postáv. Takže sledujeme na jednej strane násilie na nám neznámych ženách. Funkčné, kruté, explicitné a so zaujímavými páchateľmi. Na druhej strane sledujeme polokomediálne a nie príliš zaujímavé cestovanie fotografov, ich vtipné príhody a správanie so snahou byť extravagantne zábavné. Z hľadiska poskytnutého priestoru prevláda jednoznačne druhá zložka, a keďže je nudná a s hororom neprepojená, diváka mierne otravuje.

„Keď sa konečne psychopati a postavy stretnú, ide síce o násilné, ale veľmi krátke stretnutie."

Chaos prepukne na konci. Brutálne scény sú skutočne brutálne, snaha o nápaditosť akurát miestami pôsobí silene a zhadzujúco smiešne. Filmu aj tak po celý čas chýba výraznejšia atmosféra. Necítime nič, čo by sa vznášalo priamo nad postavami, ktoré sledujeme, plané poplachy sa rýchlo stanú predvídateľnými a teda otravnými. Keď sa konečne psychopati a postavy stretnú, ide síce o násilné, ale veľmi krátke stretnutie. Chýba mu napätie či budovanie spádu, vždy sa ide skrátka rovno na vec. A aj keď samotné vraždy dokážu zaujať, predsa ich nemôže byť toľko, aby zaplnili prázdno v celom zvyšku filmu.

The Girl in the Photographs sa síce žánrovo snaží zaradiť sympaticky medzi klasické slashery, predsa v ňom ale badať viac vyžívania sa v krutosti, ako býva v slasheroch zvykom. Má svoje pozitíva aj podarené scény, chýbajúci hororový spád ale cítiť. Ak máte radi slashery, určite pôjde o jeden z pozerateľnejších hororov. Čo ale neznamená, že miestami sa nebudete nudiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy