hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

The Girl in the Photographs

Andrej Gomora | 20. 5. 2016
0
5/10          
žáner:
exploitation, psycho, slasher

Umenie nemôže byť zločin


Keď sa Homerovi Simpsonovi nepodarilo poskladať záhradný gril, jeho na kopu nahádzané súčiastky zaliate v betóne zaujali odborníčku na takzvaný Outsider Art. Malo by ísť o umenie ľudí, ktorí vlastne nevedia, že tvoria umenie, respektíve sa pohybujú úplne mimo kruhov umelcov. Pôvodne tak bývali označované napríklad práce psychiatrických pacientov či detí, či práce až dodatočne uznané ako umelecky hodnotné. Na rozdiel od konceptuálneho umenia, tieto výtvory ľudia vyrábajú sami pre seba, ich cieľom nemá byť uznanie či sláva, netúžia byť pokladaní za umelcov. Za niečo podobné sa rozhodnú policajti považovať aj fotky zdanlivo mŕtvych a znetvorených žien, a nemajú veľkú chuť sa zaoberať tým, kto vlastne je tá The Girl in the Photographs.
 

„Robia chybu, keďže o modelky skutočne nejde, nepózujú dobrovoľne a väčšinou už v čase, keď ich fotia, ani nie sú živé."

Robia chybu, keďže o modelky skutočne nejde, nepózujú dobrovoľne a väčšinou už v čase, keď ich fotia, ani nie sú živé. To si myslí aj Colleen, výhradne tá totiž fotky nachádza a oprávnene má dojem, že jej ich niekto cielene podsúva. Keď jej nepomôže polícia, napíše aspoň blog, a ten si prečíta známy fotograf, žijúci v Los Angeles. Zábery nachádzajú v jeho rodnom meste, preto berie ich ako poctu sebe samému, nápad sa mu navyše zapáči. Sám do mestečka zamieri so svojimi modelkami a pomocníkmi, chystajú sa myšlienku vykradnúť. V prvý večer usporiadajú večierok v lesnej chate, pozvú miestne dievčatá, náhodou sa medzi ne pripletie aj Colleen. Ako už ale vie, kam ide ona, ide aj jej outsiderský umelec.

„Mizogýnske ladenie je skôr na spôsob exploitu ako gialla, keďže prvé vraždy sa nezaobídu bez módneho mučenia a ponižovania."

Prvá scéna nám ukáže, že po čase tu máme zase klasický slasher. Mizogýnsky ladený skôr na spôsob exploitu ako gialla, keďže prvé vraždy sa nezaobídu bez módneho mučenia a ponižovania. Film potrebuje mať aj komediálny nádych, niektoré postavy skrátka musia byť hlupáci, čudáci či pozéri a musia nás zásobovať vtipnými hláškami. Predovšetkým slávny fotograf už je niekde na hrane uveriteľnosti a prihlúplosti nielen čo do svojej postavy ale aj čo do kvality scenára. Je zjavné, že pôjde len o šašov, určených na zabitie času a poskytnutie budúcich obetí. Ako to v slasheroch pri vedľajších postavách býva.

„Z hľadiska poskytnutého priestoru prevláda jednoznačne druhá zložka, a keďže je nudná a s hororom neprepojená, diváka mierne otravuje."

Vážne temná stránka filmu ale aj tak funguje. Fotky, Colleen, jej bývalý priateľ a pribúdajúce obete. Jasným pozitívom sa od začiatku javia vrahovia, tí sú pôsobiví v každej scéne a polohe. Teda aj ako neporaziteľné zabijácke stroje v maskách, aj ako mučitelia bez masiek a tiež ako psychopati v civile. Dejové línie akurát zostávajú z pohľadu diváka trochu prisilno izolované. Hororové scény síce majú za obete aj Colleenine známe, tie sú pre nás ale iba v úlohe štatistiek, nie plnohodnotných postáv. Takže sledujeme na jednej strane násilie na nám neznámych ženách. Funkčné, kruté, explicitné a so zaujímavými páchateľmi. Na druhej strane sledujeme polokomediálne a nie príliš zaujímavé cestovanie fotografov, ich vtipné príhody a správanie so snahou byť extravagantne zábavné. Z hľadiska poskytnutého priestoru prevláda jednoznačne druhá zložka, a keďže je nudná a s hororom neprepojená, diváka mierne otravuje.

„Keď sa konečne psychopati a postavy stretnú, ide síce o násilné, ale veľmi krátke stretnutie."

Chaos prepukne na konci. Brutálne scény sú skutočne brutálne, snaha o nápaditosť akurát miestami pôsobí silene a zhadzujúco smiešne. Filmu aj tak po celý čas chýba výraznejšia atmosféra. Necítime nič, čo by sa vznášalo priamo nad postavami, ktoré sledujeme, plané poplachy sa rýchlo stanú predvídateľnými a teda otravnými. Keď sa konečne psychopati a postavy stretnú, ide síce o násilné, ale veľmi krátke stretnutie. Chýba mu napätie či budovanie spádu, vždy sa ide skrátka rovno na vec. A aj keď samotné vraždy dokážu zaujať, predsa ich nemôže byť toľko, aby zaplnili prázdno v celom zvyšku filmu.

The Girl in the Photographs sa síce žánrovo snaží zaradiť sympaticky medzi klasické slashery, predsa v ňom ale badať viac vyžívania sa v krutosti, ako býva v slasheroch zvykom. Má svoje pozitíva aj podarené scény, chýbajúci hororový spád ale cítiť. Ak máte radi slashery, určite pôjde o jeden z pozerateľnejších hororov. Čo ale neznamená, že miestami sa nebudete nudiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy