hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Puppet Master: Axis of Evil

Koniec jednej série
Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto vôbec stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan? 18. 1. 2011

recenzie.

The Girl in the Photographs

Andrej Gomora | 20. 5. 2016
0
5/10          
žáner:
exploitation, psycho, slasher

Umenie nemôže byť zločin


Keď sa Homerovi Simpsonovi nepodarilo poskladať záhradný gril, jeho na kopu nahádzané súčiastky zaliate v betóne zaujali odborníčku na takzvaný Outsider Art. Malo by ísť o umenie ľudí, ktorí vlastne nevedia, že tvoria umenie, respektíve sa pohybujú úplne mimo kruhov umelcov. Pôvodne tak bývali označované napríklad práce psychiatrických pacientov či detí, či práce až dodatočne uznané ako umelecky hodnotné. Na rozdiel od konceptuálneho umenia, tieto výtvory ľudia vyrábajú sami pre seba, ich cieľom nemá byť uznanie či sláva, netúžia byť pokladaní za umelcov. Za niečo podobné sa rozhodnú policajti považovať aj fotky zdanlivo mŕtvych a znetvorených žien, a nemajú veľkú chuť sa zaoberať tým, kto vlastne je tá The Girl in the Photographs.
 

„Robia chybu, keďže o modelky skutočne nejde, nepózujú dobrovoľne a väčšinou už v čase, keď ich fotia, ani nie sú živé."

Robia chybu, keďže o modelky skutočne nejde, nepózujú dobrovoľne a väčšinou už v čase, keď ich fotia, ani nie sú živé. To si myslí aj Colleen, výhradne tá totiž fotky nachádza a oprávnene má dojem, že jej ich niekto cielene podsúva. Keď jej nepomôže polícia, napíše aspoň blog, a ten si prečíta známy fotograf, žijúci v Los Angeles. Zábery nachádzajú v jeho rodnom meste, preto berie ich ako poctu sebe samému, nápad sa mu navyše zapáči. Sám do mestečka zamieri so svojimi modelkami a pomocníkmi, chystajú sa myšlienku vykradnúť. V prvý večer usporiadajú večierok v lesnej chate, pozvú miestne dievčatá, náhodou sa medzi ne pripletie aj Colleen. Ako už ale vie, kam ide ona, ide aj jej outsiderský umelec.

„Mizogýnske ladenie je skôr na spôsob exploitu ako gialla, keďže prvé vraždy sa nezaobídu bez módneho mučenia a ponižovania."

Prvá scéna nám ukáže, že po čase tu máme zase klasický slasher. Mizogýnsky ladený skôr na spôsob exploitu ako gialla, keďže prvé vraždy sa nezaobídu bez módneho mučenia a ponižovania. Film potrebuje mať aj komediálny nádych, niektoré postavy skrátka musia byť hlupáci, čudáci či pozéri a musia nás zásobovať vtipnými hláškami. Predovšetkým slávny fotograf už je niekde na hrane uveriteľnosti a prihlúplosti nielen čo do svojej postavy ale aj čo do kvality scenára. Je zjavné, že pôjde len o šašov, určených na zabitie času a poskytnutie budúcich obetí. Ako to v slasheroch pri vedľajších postavách býva.

„Z hľadiska poskytnutého priestoru prevláda jednoznačne druhá zložka, a keďže je nudná a s hororom neprepojená, diváka mierne otravuje."

Vážne temná stránka filmu ale aj tak funguje. Fotky, Colleen, jej bývalý priateľ a pribúdajúce obete. Jasným pozitívom sa od začiatku javia vrahovia, tí sú pôsobiví v každej scéne a polohe. Teda aj ako neporaziteľné zabijácke stroje v maskách, aj ako mučitelia bez masiek a tiež ako psychopati v civile. Dejové línie akurát zostávajú z pohľadu diváka trochu prisilno izolované. Hororové scény síce majú za obete aj Colleenine známe, tie sú pre nás ale iba v úlohe štatistiek, nie plnohodnotných postáv. Takže sledujeme na jednej strane násilie na nám neznámych ženách. Funkčné, kruté, explicitné a so zaujímavými páchateľmi. Na druhej strane sledujeme polokomediálne a nie príliš zaujímavé cestovanie fotografov, ich vtipné príhody a správanie so snahou byť extravagantne zábavné. Z hľadiska poskytnutého priestoru prevláda jednoznačne druhá zložka, a keďže je nudná a s hororom neprepojená, diváka mierne otravuje.

„Keď sa konečne psychopati a postavy stretnú, ide síce o násilné, ale veľmi krátke stretnutie."

Chaos prepukne na konci. Brutálne scény sú skutočne brutálne, snaha o nápaditosť akurát miestami pôsobí silene a zhadzujúco smiešne. Filmu aj tak po celý čas chýba výraznejšia atmosféra. Necítime nič, čo by sa vznášalo priamo nad postavami, ktoré sledujeme, plané poplachy sa rýchlo stanú predvídateľnými a teda otravnými. Keď sa konečne psychopati a postavy stretnú, ide síce o násilné, ale veľmi krátke stretnutie. Chýba mu napätie či budovanie spádu, vždy sa ide skrátka rovno na vec. A aj keď samotné vraždy dokážu zaujať, predsa ich nemôže byť toľko, aby zaplnili prázdno v celom zvyšku filmu.

The Girl in the Photographs sa síce žánrovo snaží zaradiť sympaticky medzi klasické slashery, predsa v ňom ale badať viac vyžívania sa v krutosti, ako býva v slasheroch zvykom. Má svoje pozitíva aj podarené scény, chýbajúci hororový spád ale cítiť. Ak máte radi slashery, určite pôjde o jeden z pozerateľnejších hororov. Čo ale neznamená, že miestami sa nebudete nudiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy