hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Girl With All the Gifts

Andrej Gomora | 28. 3. 2017
0
6/10          
žáner:
action, zombie/infection

Paraziticky nadané dieťa


Ak má byť zombícky horor vedecký, je asi jasné, aká bude jeho hlavná otázka. Na jej časť pozná odpoveď. Vie, prečo sa správanie ľudí po uhryznutí mení a začínajú sa požierať. Dôvodom je huba, obrastá im mozog, ovládne ich správanie. Z takzvanej prvej generácie nakazených robí hladné stroje, využije ich a zahodí. Druhá generácia sa už ale správa inak. Ľudsky, s výnimkou toho hladu, ten nedokážu ovládať. Zatiaľ ide len o deti, tie dávajú nádej aj dospelým. Mohli by s ich pomocou získať liek. Ich schopnosť žiť s hubou v symbióze treba vnímať ako dar, má ho aj Melanie, The Girl With All The Gifts.

„Máme sa pýtať, prečo sa vojaci tak boja zlatého a milého dievčatka, to navyše plne spolupracuje pri ochranných opatreniach proti nemu podnikaných.“

Dlhý úvod sa diváka snaží zaujať a navnadiť, predovšetkým ho namotať na hlavnú postavu. Máme sa pýtať, prečo sa vojaci tak boja zlatého a milého dievčatka, to navyše plne spolupracuje pri ochranných opatreniach proti nemu podnikaných. Táto snaha v zásade funguje, dievčatko zaujme, je nám sympatické. Hoci pri premúdrených deťoch je to vždy zložité, vždy musí prísť chvíľa, keď si divák nie je celkom istý, pokiaľ mu až jeho polohu mieni prijímať. Zložité je to s celým vzdelávacím zariadením, nepôsobí celkom presvedčivo. Ľudsky nám okrem Melanie predstavuje ďalšie postavy. Citlivú, no zároveň vo svojich cieľoch neochvejnú výskumníčku. Naopak, emóciám sa príliš podriaďujúcu učiteľku. No a vojakov, tvrdých až primitívnych.

Práve cesta rozpracovania dramatickej zložky hororu dosť uberá, zápletka myslí v menšej miere na akciu, a v ešte menšej na skutočné strašenie. Zdrojom strachu by okrem útočiacich hladných malo byť aj Melaniino postavenie a osud. Jej výrazné štylizovanie za hlavnú postavu ho ale kazí, akosi nepochybujeme, že musí prežiť. To nie je celkom ideálne pri hlavnej postave hororu, predovšetkým natoľko výrazne hlavnej. Všetci ostatní sa okolo nej len obšmietajú, cítime, nakoľko menej dôležití sú, a výrazne menej ich aj ako diváci vnímame, rovnako aj ich ohrozenie.

„Film sa snaží byť zložitý, klásť veľa otázok a rozpracúvať viacero tém.“

Zombíci majú svoje špecifiká, na rozdiel od niektorých filmov nie sú pomalí ani slabí. Ich spavý stav a vnemové nedostatky sa preto v určitých chvíľach javia ako nevyhnutnosť, nech postavy vôbec majú šancu prežiť. Tiež sú ale zdrojom určitých nekonzistentností. Film sa snaží byť zložitý, klásť veľa otázok a rozpracúvať viacero tém. Niektoré vám môžu sadnúť a užijete si ho viac aj ako thriller či drámu. Skutočnú hĺbku sa mu ale dosiahnuť nepodarí, príliš sa sústreďuje na skúmanie originality a novej témy. Celkové nakrútenie sa tiež snaží ísť takmer umeleckou cestou, film je výborne zvládnutý remeselne aj herecky. Drží si kvalitu a to ja nad rámec žánra, čo ale neznamená, že by sa dal považovať za vyslovene hodnotný, ako napríklad Boylových 28 dní potom, ktoré sa priam vnucujú na porovnanie.

„Je to trochu málo, keďže celá hororovosť sa inak obmedzuje na prítomnosť príšer a akčné súboje s nimi.“

Postupne príde aj viacero strašidelných scén, či skôr viac či menej jedna alebo dve. Je to trochu málo, keďže celá hororovosť sa inak obmedzuje na prítomnosť príšer a akčné súboje s nimi. Nedá sa prehliadnuť ani istý nádych gýča, ten silnie s napredovaním a vyhraňovaním sa Melanie. Divák má dojem, že film by veľmi chcel niečo povedať, niečo jasné a jednoduché. Ak ale malo ísť o to jediné zrozumiteľné posolstvo, možno by nám nakoniec bolo lepšie aj bez neho.

The Girl With All The Gifts je kvalitne nakrútený film, vo svojej podstate ale skôr dráma či thriller ako horor. Je v ňom dávka originality, vo svojom žánri prináša znova niečo nové a neopozerané. Nedosahuje ale filmovú hodnotu, o akú sa snaží, a kvôli ktorej sa asi vedome vzdáva jednoduchej hororovosti. Príjemne pozerateľný zážitok tak nakoniec aj zostáva príjemne pozerateľným, a nič viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok